Päť kapitol je už napísaných a budúci rok pridá Ferrari ďalšiu. Každá z nich predstavuje to najlepšie, čo vie talianska superšportová značka zákazníkom ponúknuť. Radosť však robí len veľmi malej skupinke tých najvernejších zákazníkov s najtučnejšími bankovými kontami.
Predstavte si niečo podobné, ako keby ste si išli kúpiť stierací žreb a vopred vedeli, že vám vyhrá viac, ako pôvodne stál. Je pravda, že zaň najskôr musíte zaplatiť vyššie státisíce eur, ale akonáhle ho budete mať vo vrecku, teda v garáži, jeho cena už len stúpa.
Takých automobilov je v najvyššej svetovej lige hyperšportov, do ktorej patria napríklad Bugatti, Lamborghini, Porsche, McLaren alebo Pagani, len niekoľko. Väčšinou za nimi stojí malý otáznik, no istota automatického rastu ceny pri vrcholových modeloch Ferrari, ktorých za štyridsať rokov vzniklo iba šesť, naozaj platí. Zatiaľ posledným je Ferrari F80, ktoré prví majitelia dostanú v závere budúceho roka.
Ide o stíhačku na kolesách, s ktorou vás však pustia aj do bežnej prevádzky. Ferrari má totiž jednu obrovskú výhodu, ktorú môže zužitkovať aj pre „bežné“ auto. Tou výhodou je vývoj vlastných technológií pre F1, WEC (World Endurance Championship) a najsledovanejšiu kategóriu Hypercar v dvadsaťštyrihodinovke na okruhu v Le Mans.
Ferrari F80
Takže čo urobí? Všetky tieto technológie a znalosti vezme a postaví niečo, čo skončí v garážach najbohatších ľudí sveta. Alebo ako plagát na stenách chlapčenských izieb.
Foto: ferrari.com
Nový model F80 od Ferrari.
Ferrari F80 prichádza s trojlitrovým šesťvalcom s výkonom 900 koní. Talianom sa to ale zdalo málo, takže pridali hybridný systém s tromi elektromotormi: dva sú na prednej náprave, tretí je ukrytý vzadu.
Všetko dohromady potom oproti váhe 1525 kilogramov dáva kombinovaný výkon 1200 koní, čo znamená zrýchlenie z nuly na sto za 2,15 sekundy, na dvesto za 5,75 sekundy. Nič silnejšieho do bežnej prevádzky Ferrari nikdy nepostavilo.
Najnovší hyperšport vznikne zatiaľ v 799 kusoch, ktoré sa budú do výroby dostávať medzi rokmi 2025 a 2027. Auto priamo z fabriky dostanú len tí, ktorí už vo Ferrari za iné modely minuli tisíce, teda skôr milióny eur. Sedemmiestnu sumu budú utrácať aj teraz. F80 ich vyjde bez dane na 3,6 milióna eur.
Exkluzívny klub
Ferrari F80 sa začlení do rady ďalších piatich extrémne vyhľadávaných áut z Maranella. Tento príbeh sa začal písať už v 80. rokoch minulého storočia, keď v úvahách vtedajšieho manažmentu a hlavne Enza Ferrariho vznikla myšlienka ponúknuť zákazníkom ešte extrémnejší automobil, ktorý by bol bližšie k závodnému vozidlu a zároveň by ho mohli používať na ceste.
Vtedy obľúbená kategória skupiny B vyžadovala minimálne dve stovky vyrobených vozidiel, aby ho vôbec bolo možné prihlásiť do pretekov. Základný kameň pre Ferrari 288 GTO bol tak položený. Lenže FIA kategóriu B zrušila a vyrobené autá sa dostali do rúk zákazníkov namiesto závodnej trate.
Foto: ferrari.com
Ferrari 288 GTO – prvý model legendárnej série.
Nakoniec ich vzniklo 277 a podľa Martina Kleina, znalca a zberateľa vozidiel značky Ferrari, 288 GTO patrí medzi zberateľský základ každej výnimočnej zbierky Ferrari. Napríklad aj preto, že ide o prvé sériové vozidlo, ktoré bolo schopné prekonať rýchlosť 300 kilometrov za hodinu.
„V roku 2019 sa jedno z áut vydražilo v americkom Phoenixe za štyri a pol milióna eur. Pred dvoma rokmi v aukcii Bonhams za ďalší kus záujemca ponúkol 5,6 milióna, ale automobil nedosiahol takzvanú aukčnú rezervačnú cenu, nenaplnila sa teda požiadavka na minimálnu cenu a auto tak zostalo u majiteľa,“ vysvetľuje Klein.
Ferrari od Pininfariny
Nástupcom sa stalo Ferrari F40 s karosériou od štúdia Pininfarina, ktoré bolo vyrábané medzi rokmi 1987 až 1992. Pôvodne malo vzniknúť 450 kusov, ale Maranello ich nakoniec opustilo 1311. Jeho význam zvyšuje fakt, že ide o posledné auto, ktoré vznikalo pod dohľadom Enza Ferrariho. Keď ho v roku 1987 predstavil, mal osemdesiatdeväť rokov.
Foto: ferrari.com
Ferrari F40 na okruhu Fiorano, kde pretekárske legendy Ferrari a testovací jazdci vyvíjali F1 a cestné autá už od 70. rokov.
Bola to esencia surovosti. Žiadne rádio, klimatizácia, elektrické sťahovanie okien alebo ovládanie sedadiel. Akonáhle máte viac ako 175 centimetrov, výhľad z auta nestojí za nič. Problémom sú aj relatívne časté požiare motora, ale toto všetko je jedno.
F40 je krásne a jazdné vlastnosti hlavne vďaka osemvalcu v kombinácii s päťstupňovou prevodovkou, ktorá výkon posiela na zadné kolesá, sú jednoducho brutálne. „Vodičom chyby neodpúšťa,“ potvrdzuje Klein.
Aj model F40 má svojich cenových rekordérov. Aktuálnu cenu dobre ilustruje vlani predaný kus s cenovkou 5,5 milióna eur. V závodnej verzii LM z roku 1987 sa auto na aukcii v Paríži v roku 2019 predalo za necelých šesť miliónov.
Ferrari podľa Di Montezemola
Jeho nástupcom bolo Ferrari F50 postavené k päťdesiatemu výročiu vzniku automobilky. Premiéru malo 6. marca 1995 a vyrábalo sa po dobu dvoch rokov. Vtedajší prezident Ferrari Luca di Montezemolo si prial, aby auto evokovalo riadenie vtedy dvanásťvalcového monopostu F1. To sa mu tiež so všetkými prednosťami aj neduhmi podarilo a na svet tak prišlo auto, ktoré vzniklo v počte 349 kusov.
Foto: ferrari.com
Zriedkavo videné dizajnové náčrty, ktoré ukazujú počiatočný vývoj modelu F50.
Bol to monopost F1 určený do prevádzky s hmotnosťou len 1230 kilogramov. Dvanásťvalec s objemom 4,7 litra s výkonom 519 koní mal len ľahko cez sto kíl vážiacu nosnú konštrukciu z uhlíkových kompozitov a z karbónu bola aj väčšina karosérie. Zákazníci, ktorí zaň vtedy zaplatili okolo 600-tisíc eur, mali navyše na výber medzi verziou s pevnou alebo odnímateľnou strechou.
Dnešné ceny F50 sú, samozrejme, úplne inde. Tento rok v auguste sa v Spojených štátoch vydražil jeden kus za 5,9 milióna eur. Do novinových titulkov sa ale v minulosti dostal aj kus, ktorý vlastnil Mike Tyson. Ten pred dvoma rokmi zmenil majiteľa za 5,4 milióna eur.
Ferrari Enzo
Ďalším na rade bolo Ferrari Enzo. Beštia s dvanásťvalcom a výkonom 650 koní pod karbónovou kapotou, ktorá na trh prišla v roku 2003. Veľkou novinkou vtedy bola sekvenčná prevodovka s radením na volante, ako aj zdvíhanie prednej časti kvôli prekážkam na ceste, na ktoré bol použitý systém z leteckého priemyslu, konkrétne z lietadla Concorde.
Foto: ferrari.com
Vzhľad Enza sa vo veľkej miere inšpiroval aerodynamickými inováciami vyvinutými značkou Ferrari na použitie v ich autách F1.
Modelov Enzo sa vyrobilo 400 kusov, pričom ten posledný venovali pápežovi Jánovi Pavlovi II. Teraz je v depozitári automobilky. Zákazníci, medzi ktorými bol vtedy napríklad aj český právnik a pretekár Robert Pergl, za auto bez dane zaplatili minimálne 700-tisíc eur.
Dnes sa Enzo bežne predáva za ceny okolo päť miliónov eur. Pokiaľ však vlastníte auto, ktoré má inú ako typickú farbu Rosso Corsa, môže to znamenať istý benefit. Konkrétne model Enzo v raritnej striebornej farbe Grigio Titanio sa tento rok v januári v aukcii predal za 6,7 milióna eur.
La Ferrari
Presne o desať rokov neskôr sa na trhu objavil model La Ferrari. „Bol prvým v histórii značky, ktorý prišiel s hybridným pohonom spájajúcim dvanásťvalcový motor a elektromotor,“ poznamenáva Klein, ktorému všetky spomínané Ferrari prešli rukami.
Foto: ferrari.com
Výkon LaFerrari bol ohromujúci. Maximálna rýchlosť 350 km/h a zrýchlenie z 0 na 200 km/h len za 6,9 sekundy.
LaFerrari vzniklo v dvoch karosárskych variantoch, pričom kupé vyšlo v počte 499 kusov a otvorená verzia Aperty v počte 210 kusov.
Nové LaFerrari sa predávalo za cenu od 1,2 milióna eur vo verzii kupé, Aperta bol drahší zhruba o pol milióna eur, ale keď nadišiel koniec jeho produkcie, v roku 2017 Ferrari dalo do benefičnej aukcie posledný vyrobený kus, o ktorý sa nakoniec pobilo dvanásť záujemcov z celého sveta. Víťaz zaň zaplatil 9,3 milióna eur. Tento rok sa potom v USA vydražil nezvyčajný krémový kus za 6,7 milióna eur. Čísla tak ukazujú, že nakupovať tie najlepšie Ferrari sa naozaj vypláca.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Ondřej Kinkor.
