Na začiatku všetkého bol len jeden obyčajný nápad. Už len pri pomyslení naň človeka rozbolia nohy. Pre Petra Koska z Liberca to však bol nový začiatok, ktorý zároveň položil základy jeho firmy.
Muž, ktorý nachodil tisíce kilometrov ročne, rozbehol pred 10 rokmi projekt s jediným cieľom. Ukázať ľuďom, že dlhé túry nemusia absolvovať s ťažkým batohom na chrbte, ktorý im uberá na sile, ale zvládnu to aj naľahko. Dnes už firma Nalehko ultraľahké vybavenie nielen dováža, ale ho aj sama vyrába.
Inšpirácia prišla v Amerike
„Predtým som veľa času trávil v Amerike, kde som liezol, chodil po horách, cestoval. Krátkodobé výlety ma však prestali baviť. Chcel som byť na ceste omnoho dlhšie. A tak som sa dozvedel o Pacifickej hrebeňovke. S vtedajšou priateľkou sme si povedali, že je to presne pre nás a že bude skvelé stráviť spolu päť mesiacov a prejsť pritom 4-tisíc kilometrov severne divočinou,“ opísal Peter Kosek moment, ktorý projekt odštartoval.
Pacifická hrebeňovka (Pacific Crest Trail) je diaľková turistická aj jazdecká trasa na západe Spojených štátov. Vedie od hranice s Mexikom po Britskú Kolumbiu v Kanade, cez štáty Kalifornia, Oregon a Washington. Je dlhá 4286 kilometrov a chodci sa na nej pohybujú v nadmorskej výške miestami až 4-tisíc metrov nad morom.
Hlavnú rolu si zahrala vo filme Divočina s Reese Witherspoon, ktorý v roku 2014 natočil Jean-Marc Vallé.
Štyritisíc kilometrov len so 6 kilami na chrbte
„Človek musí ísť tak, aby stihol prísť na kanadské hranice kým napadne sneh, ale nesmie vyraziť príliš skoro, pretože kalifornská Sierra Nevada je ešte pod metrami snehu. Na tritisíc kilometrov potom neostáva veľa času. Vďaka tomu som zistil, že nemôžem cestovať štýlom, aký poznáme u nás. Že si na chrbát nahodíte 25-kilový batoh, s ktorým sa snažíte niekam prísť. To sa odrovnáte už po pár dňoch,“ hovorí.
Informácií, ako svoj náklad na chrbte odľahčiť, bolo našťastie na zahraničných weboch dostatok, a tak na nový spôsob cestovania „konvertoval“ aj Petr Kosek. Na hrebeňovku sa tak nakoniec vydali so 6-kilogramovým batohom a s predsavzatím, že ani jedenkrát nezaplatí nocľah a nakupovať budú iba zásoby. Až na pár výnimiek, keď si prespanie odpracovali, sa to podarilo.
Od blogu k vlastnej výrobe
„Po návrate do Česka som si uvedomil, že na ultraľahké vybavenie tu nikto nemyslí. Tak som začal robiť blog, spustil som web, začali sme dovážať pár značiek, ktoré tu dovtedy na trhu vôbec neboli, začali sa ku mne pridávať ďalší podobne zmýšľajúci blázni a nakoniec z toho vznikol dobre fungujúci biznis, ktorý nás všetkých uživí,“ poznamenal.
Rast firmy posilnil aj jeho pozíciu na trhu. Nalehko si už môže vyberať, aké značky podporí. V roku 2020 začali aj s výrobou vecí pod vlastnou značkou. Sami si určujú, kto bude šiť a od koho nakúpia materiál.
Rady na cestu
Zákazníkom radia, ako si cestu naplánovať, aké vybavenie si na ňu zaobstarať a ako sa na ňu pripraviť, niekedy však stačí dodať len odvahu. „Nie je veľa českých firiem, ktoré ultralightové vybavenie vyrábajú, takže väčšinu z toho dodáme my a nás to tak uživí,“ podotkol.
Výbava Petra Koska na Appalachian Trail. Foto: Nalehko
Koniec ťažkým batohom
A aký je vlastne princíp ultralightu? Podľa Kosku stačí premýšľať nad vecami, ktoré si do batohu zbaliť, aby na ceste nič nechýbalo a zároveň, aby sa človek nenamáhal so zbytočnou záťažou.
Batoh by mal s vodou a jedlom vážiť maximálne 15 kilogramov. A to aj napriek tomu, že v ňom máte spacák, karimatku, stan, nepremokavé oblečenie, funkčnú bielizeň, teplé vrstvy, pomôcky na varenie, navigáciu…
„Napríklad stan môže vážiť 400 gramov, zložený má veľkosť fľaše vína. A nefunguje tak, že k nemu mám ešte kilo duralových tyčiek, ale na jeho postavenie použijem trekové palice, ktoré mi zároveň poslúžia aj pri chôdzi. Veľkosť pollitrovej fľaše potom môže mať karimatka, o niečo väčší zase spacák. Toto vybavenie u nás zatiaľ nezoženiete, dovážame ho. Samozrejme, nie sme jediní, kto sa tým zaoberá, ale boli sme prví,“ upozorňuje Peter.
Spoločne s Martinom Kubešom z firmy Rebelt vyrobili tiež limitovanú edíciu odľahčených batohov. Ušité sú z materiálu, ktorý nikto v bežnej komerčnej sfére nepoužíva, pretože je príliš drahý. Vážia 655 gramov a vznikali presne podľa požiadaviek na základe skúseností z ultradlhých trekov.
Dôležitý je aj plán cesty
„Aby daná vec bola čo najľahšia, vynecháte všetko zbytočné. Napríklad zložitý systém na chrbticu s nastavovaním alebo so sieťkou proti poteniu, ktorý sám osebe váži dve kilá. A naviac vám môže vo finále urobiť horšiu službu. Poteniu rovnako stopercentne nezabráni a tým, ako je odtiahnutý od krížovej oblasti, vám naň bude akurát fúkať a bude vám zima. Menšie zlo je mať ten batoh na chrbte prilepený. Navyše vás nebude ťahať dozadu a rezať do ramien,“ vysvetlil Kosek.
Ale len o odľahčenom vybavení to nie je. Premýšľať sa musí aj pri samotnom plánovaní cesty. Zvoliť dennú trasu a jej dĺžku treba tak, aby končila pri vode a človek sa tam mohol umyť a mal dosť vody na doplnenie.
Takto vyzerajú cesty Petra Koseka. Fotografia zachytáva jeho usadenie sa v Colorado camp. Foto: Nalehko
Oblečenie potom môžete vyprať v niektorej z verejných práčovní pri nutnej zastávke v civilizácii. Do civilizácie stačí doraziť jedenkrát za týždeň, nakúpiť zásoby, prípadne topánky.
„Dôležité pri dlhých túrach sú topánky. Ja radím namiesto turistickej obuvi bežecké topánky. Aj tak však musíte rátať s tým, že ich pár prechodíte a že si budete musieť po ceste kúpiť nové.“
Vystúpte zo zabehnutého systému
Svoje skúsenosti z ciest a rady pre tých, ktorí sa na dlhé treky chystajú, spísal Kosek do príručky Nalehko, ktorú vydal v spolupráci s Albatrosom. V pláne je aj kniha z tých najlepších a najväčších zážitkov, o ktorých napísal na blogu.
„Človek musí vystúpiť zo systému. Aby mohol vyraziť na dlhú cestu, potrebuje aspoň päť mesiacov voľna. Musí dať napríklad výpoveď v práci, pustiť prenajatý byt, predať auto. Na Pacifickej hrebeňovke sme stretávali vysoko postavených manažérov, ktorí utiekli pred vyhorením, alebo profesora z univerzity Yale, ktorý sa takto odreagoval,“ spomína Kosek.
Netradičná svadobná cesta
Hrebeňovka pre neho pritom nebola najdlhšia túra, tou bola až Continental Divide Trail. Na trasu dlhú zhruba štyri a pol tisíca kilometrov sa vydal so svojou ženou krátko po svadbe a poňali to ako 153-dňovú svadobnú cestu.
„Na našich cestách všetko vybavenie aj skúšame. A pretože manželka nie je úplne športový typ, skôr taký kaviarenský, tak som musel zaručiť, že jej aj napriek tomu zaistím všetok komfort, aby ju netlačili topánky či nebola v noci zima. Predstavovala teda takú normálnu vzorku populácie. A vidíte, bola schopná prejsť takmer päťtisíc kilometrov a ešte sa pritom zabávať,“ uzatvoril s tým, že už má v pláne ďalšiu dlhú cestu.
Cieľ však zatiaľ prezradiť nechce, s dvoma deťmi už je opustenie domova na niekoľko mesiacov predsa len náročnejšie.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jana Pšeničková.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
