Slovenskú národnú galériu (SNG) po rozsiahlej rekonštrukcii objavujú už aj ľudia, ktorí predtým bežne do galérií nechodili. Kým predtým sa najvyššie víkendové návštevnosti počítali v stovkách, dnes do galérie príde počas víkendu viac ako tisíc ľudí. V SNG zároveň usilovne pracujú na inštalácii stálych expozícií a začiatkom budúceho roka by chceli verejnosti odprezentovať aj plán výstav.
Na nádvorí pod rozkošateným stromom sa pravidelne stretáva čitateľský klub a mladí ľudia si tam už bežne dávajú rande. Samotná zrekonštruovaná budova Slovenskej národnej galérie (SNG) sa postupne zapĺňa expozíciami. Doťahujú sa posledné logistické aj iné náročné prípravy na prevoz diel dočasne uložených na Zvolenskom zámku a 120 zamestnancov SNG v Bratislave sa už tiež presunulo do nových priestorov.
V priebehu roka 2023, ktorý Alexandra Kusá označila za rok „skúšania a zžívania sa s novými priestormi, učenia sa, ako táto budova funguje a ako ju budú využívať návštevníci“, v galérii na brehu Dunaja prebehlo niekoľko autorských výstav, inštalovalo sa množstvo diel a sprístupnili sa dve stále expozície – Sakrálne umenie a Moderna. Do konca roka chcú dotiahnuť do realizačnej fázy aj známu zbierku Linea zberateľskej rodiny Zubaľovcov a staré Európske umenie.
SNG po otvorení ožila ľuďmi. Foto: Matej Kautman, SNGNávštevnosť oproti minulým číslam výrazne stúpla. Kým galéria sídlila dočasne len v priestoroch priľahlého Esterházyho paláca, za úspešné dni z pohľadu návštevnosti považovali tie, kedy tam zavítalo okolo 300 ľudí. Dnes dosahuje návštevnosť v silných dňoch aj 1200 ľudí za deň.
Ako sa SNG zabývala v nových priestoroch, čo nové chystá na jeseň a čo sa naučili o prevádzke vynovenej budovy s rozlohou 28-tisíc štvorcových metrov? Alexandra Kusá sa s nami o týchto témach rozprávala koncom augusta.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako prijali zrekonštruovanú galériu ľudia a ako sa to odrazilo na návštevnosti SNG
- Prečo zatiaľ SNG funguje v skrátenom režime
- Na aké expozície sa môžu návštevníci tešiť a kedy SNG odprezentuje výstavný plán na rok 2024
- Ako v SNG funguje prenajímanie priestorov na komerčné účely a prečo by túto službu chceli z hlavnej budovy presunúť inde
- Kedy bude pre návštevníkov dostupná knižnica a aké plány majú s kaviarňou
Už skoro deväť mesiacov je otvorená zrekonštruovaná galéria. Aké to bolo pre vás obdobie?
Nové priestory boli pre verejnosť sprístupnené v decembri minulého roka. Tento rok sme si vyhradili na presťahovanie, usadenie sa a naučenie sa fungovaniu tejto budovy. Ideme takpovediac z nuly na sto.
Čo tým myslíte?
Tá budova je komplikovaný stroj, funguje celkom inak, ako naše predošlé priestory. Zároveň platí, že bola projektovaná v inom čase a niektoré technológie možno nie sú úplne vhodné pre galérie, ale skôr pre nejaké obchodné centrá.
Nie, že by to bolo v kvalite, ale v spôsobe, ako sa budova a technológie používajú. My ako galéria potrebujeme väčšiu variabilitu, nepotrebujeme až takú uniformnosť. Všetko toto sa teraz učíme, dolaďujeme, zároveň sa učíme o túto budovu starať.
V čom je to iné?
Je rozdiel, keď máte tri poschodia v (Esterházyho) paláci alebo 28-tisíc štvorcových metrov. Na podlahe je krásny kameň, o ktorý sa treba starať, pretože po ňom denne prejdú tisíce návštevníkov.
Zároveň sme štátna inštitúcia, čo znamená, že všetko musíme obstarávať. Procesy sú nesmierne komplikované, často nie je možné riešiť veci riešiť ad hoc. Ale je tu krásne, aj verejnosti sa tu páči a entuziazmus nás určite neopúšťa.
Momentálne galéria funguje v skrátenom režime – od štvrtka do nedele. Prečo?
Pretože sme chceli ľuďom poskytnúť taký servis, aký si myslíme, že by mali dostať. Keďže sme vyťažení aj sťahovaním, ktoré nie je vidieť, je toto pre nás optimálny režim.
Ide aj o služby návštevníkom, na tom nám veľmi záležalo. Paralelne s tým sa stále sťahujeme a učíme sa fungovať v nových priestoroch, ale to platí nielen pre nás, ale aj pre verejnosť.
Koľko ľudí chodí do novej SNG?
Čísla, aké dosahujeme teraz, sme nikdy predtým nemali. Napríklad v súčasnosti aj cez víkendy dosahujeme bežne také čísla návštevnosti, aké sme mali len počas Noci múzeí. Pre porovnanie, keď sme boli v Esterházyho paláci a mali sme silnú návštevnosť, tak to znamenalo okolo 300 návštevníkov.
Teraz máme bežne cez víkend okolo 1200 návštevníkov. Vyvíja sa aj to, akí ľudia k nám chodia. Najskôr to boli hlavne ľudia, ktorí galérie navštevovali pravidelne, taký užší okruh. Ale teraz vidíme, že postupne k nám prichádza stále širšia verejnosť, aj ľudia, ktorí predtým nemali veľké skúsenosti s galériami.
Galéria ešte stále nie je zaplnená na sto percent. Ako na to reagujú ľudia?
Niektorí sú sklamaní, niektorí tomu nerozumejú, ale pracujeme na tom. Pozitívnou stránkou je, že stále je tu šanca pozrieť si a vychutnať si aj tú architektúru, takto prázdne to už nikdy nebude. Neustále pracujeme na viacerých frontoch.
Teraz sa nám podarilo otvoriť stále expozície Moderna a Sakrálne umenie a začíname pracovať na ďalších. Vo výsledku ich chceme mať šesť, pričom tento rok chceme dokončiť dve – zbierku Linea a Európske umenie. Do polovice budúceho roka už chceme mať hotové všetky stále expozície a zároveň chceme v januári prezentovať aj výstavný plán na budúci rok.
Interaktívna expozícia Podivuhodné dejiny umenia s profesorom Škrečkom. Foto: SNG
Interaktívna expozícia Podivuhodné dejiny umenia s profesorom Škrečkom. Foto: SNG
Už sa vám podarilo presťahovať diela, ktoré boli počas prestavby budovy uložené vo Zvolenskom zámku?
Väčšina diel je stále na zámku, náš depozitár sa napĺňa postupne. Veľmi dôležitá pri takýchto zložitých operáciách je príprava. Je to zložitá, ale odborne vzrušujúca logistická operácia.
Prepojenie galérie s Esterházyho palácom zostane funkčné?
Áno, zostane, dokonca už znovu funguje. Niektoré rodiny, ktoré sú závislé na škrečkovi (expozícia Podivuhodné dejiny umenia s profesorom Škrečkom, ktorá približuje svet umenia mladším divákom zábavnou popularizačnou formou, pozn. red.), by nám to nikdy neodpustili (smiech). V mieste prepojenia sme predtým mali obslužné priestory, preto sme to nevedeli spojiť hneď. K Škrečkovi, Földváriovcov, Kollerovmu Antimúzeu sme ešte doplnili Gazdíkovu knižnicu.
Vrátim sa ešte k spomínanej zbierke Linea. Aká je teda vaša ambícia?
Začíname pracovať na tom, aby sme ju produkčne dokončili tento rok a otvorili ju začiatkom roka 2024. Ale možno to skúsime stihnúť aj pred Vianocami, ešte uvidíme, ako to celé pôjde.
Celé prízemie galérie je prístupné verejnosti zadarmo, no všimla som si, že kaviareň ešte nie je dokončená. Aké sú tam plány?
Kaviareň sme pôvodne chceli prenajať, ale zistili sme, že je to tak veľmi vklinené do našich priestorov a programov, že by to bolo veľmi komplikované. Nakoniec sme sa teda rozhodli skúsiť si to vo vlastnej réžii.
Ale tým pádom každú vec, ktorú tam budeme ponúkať, musíme ako štátna inštitúcia vysúťažiť vo verejnom obstarávaní. Ja chápem, že mnohí sa na nás pozerajú, krútia hlavami a pýtajú sa, prečo to už nefičí naplno…
Z výstavy 12 farieb reality. Foto: Martin Deko, SNGTakže prečo?
Práve preto, že pravidlá, ktoré máme pre verejné a štátne inštitúcie sú veľmi byrokratické, komplikované a keď chcete mať všetko v poriadku, tak to veľmi dlho trvá.
To je aj dôvod, prečo máme kaviareň zatiaľ len v takom „pop-up“ móde. Naša ambícia je, aby na jeseň už fungovala aj druhá miestnosť, aby sme to mali zariadené vlastnými strojmi a aby tam pracovali naši kolegovia.
A čo knižnica? Kedy ju plánujete otvoriť?
Sťahovanie umenovednej knižnice je v plnom prúde a aj partnerská „fúzia“ s knižnicou Vysokej školy výtvarných umení. S otvorením rátam v októbri, kolegyne sú ambicióznejšie, tak sa nechám prekvapiť.
Prenájmy sa rozbehli veľmi, dokonca až tak, že nás to občas dosť zaťažuje, pretože my nie sme eventová agentúra a často máme pocit, že len prenášame stoličky.
Zmení sa aj systém, ako knižnica fungovala. Predtým vám knihy nosili „zo skladu“, teraz by sme chceli kombináciu, aby si ľudia mohli knihy vyberať priamo z políc. Musíme preto zmeniť systém a všetko správne poukladať. Len pripomínam, že tých zväzkov máme desaťtisíce.
Ako vám funguje prenajímanie priestorov?
Prenájmy sa rozbehli veľmi, dokonca až tak, že nás to občas dosť zaťažuje, pretože my nie sme eventová agentúra a často máme pocit, že len prenášame stoličky. Zároveň sa mi zdá, že nároky a požiadavky firiem, ktoré si priestory chcú prenajať, sú v stále väčšom rozpore s nárokmi a požiadavkami národnej galérie.
Vyskúšali sme si to, no teraz sa skôr snažíme uprednostňovať také podujatia, ktoré viac súvisia s umením, tie ale samozrejme nie sú finančne až také zaujímavé.
Ako to chcete riešiť?
Chceli by sme zrekonštruovať Berlinku a prenajímať ju na rôzne firemné podujatia a akcie. To nás nebude zaťažovať, ten priestor je obľúbený, veľmi dobre dostupný v centre mesta a je aj pekný.
Vráťme sa ešte k prevádzke galérie. Ako ste na tom s obslužným personálom, spomínali ste mi, že vám tu pribudli nové „funkcie“ z titulu veľkosti a požiadaviek nových priestorov…
Máme napríklad úplne novú pozíciu „koordinátorka návštevníckeho servisu“, kde máme troch ľudí. Kolegyne sú stále k dispozícii vo výstavných priestoroch a fungujú ako styčný dôstojník, napríklad keď sa niekde rozleje voda, keď príde návštevník na vozíku, ktorému treba nejako pomôcť, alebo keď zrazu príde nárazovo veľa ľudí a v pokladni zrazu nestíhame.
Všimla som si, že na prízemí rozbiehate aj kreatívny ateliér. Ako bude fungovať?
Kreatívny ateliér by mal byť otvorený stále a funguje tak, že tam vždy premietame nejakú umeleckú aktivitu, ku ktorej návštevník dostane všetky pomôcky a podľa výkladu a s pomocou odborného vedenia tam môže tvoriť.
Zároveň počítame s tým, že keď sa rozbehnú školy, bude tu väčší nápor v podobe školských exkurzií. Príslušné oddelenie sme aj posilnili. Kolegovia aj my všetci sa na to musíme poriadne pripraviť. Dalo by sa teda povedať, že leto sme využili na prípravu do boja (smiech).
