Pred niekoľkými rokmi boli na obálke amerického Forbesu, dnes sú vo väzení alebo ich vyšetrujú. Prečo čoraz viac startupistov, ktorých kedysi Silicon Valley nosilo na rukách, dnes končí s nálepkou podvodníkov? A ako je možné, že ich nedokážu odhaliť médiá alebo investori?
Elizabeth Holmes, útla blondínka v čiernom roláku, ktorú nedávno stvárnila vo výbornom miniseriále Bad Blood Amanda Seyfried, sľubovala americkej verejnosti revolúciu v zdravotníctve. Pomocou jedinej kvapky krvi mal jej startup Theranos zanalyzovať DNA a poskytnúť rýchlu diagnostiku.
Z obálky magazínu do väzenia
Bola to budúcnosť na dosah, na ktorú nakúpila aj investorov od Larryho Ellisona po Ruperta Murdocha, ktorí do Theranosu vložili súhrnne 700 miliónov dolárov, čím startup ohodnotili na vyše deväť miliárd dolárov.
Forbes označil v roku 2014 Elizabeth Holmes za najmladšiu self-made miliardárku s hodnotou majetku vyše 4,5 miliardy dolárov a dal jej tvár na titulnú stranu magazínu.
Už o dva roky na to sa americké médiá začali viac zaujímať o technológiu, ktorú Holmes chcela priniesť na trh. Prišli však na mnohé pochybenia a falšovania o pokroku. Wall Street Journal spomedzi všetkých spustil lavínu, ktorá so sebou strhla aj mladú miliardárku.
Hodnota jej majetku klesla na nulu a Holmes čelila žalobe investorov. Theranos skončil v roku 2018 po tom, čo Komisia pre cenné papiere a burzu obvinila Holmes z podvodu a nariadila jej, aby zaplatila pokutu 500-tisíc dolárov a vzdala sa všetkých svojich akcií vo firme.
Investori nakoniec prerobili stámilióny dolárov a Elizabeth Holmes skončila vo väzení na jedenásť rokov, z ktorých si má naisto odsedieť zhruba sedem rokov.
Prečo startupisti klamú
Asi je vhodné položiť si otázku, či vôbec môže investor odhaliť potenciálneho podvodníka. „Napriek tomu, že sme videli desiatky tisíc biznis plánov a zainvestovali sme do stovky, vyšlo z nich len desať. Percento úspechu je veľmi malé, ale podvodný úmysel obohatiť sa na úkor investorov mal možno jeden z nich,“ zhodnotil Andrej Kiska, podnikateľ, investor a niekdajší partner fondu Credo Ventures, počas panelovej diskusie o podvodoch vo svete startupov počas Forbes Business Festu, ktorý sa konal koncom mája.
Podľa neho záleží na tom, ako sa investori pozerajú na svet startupov. „Buď si môžeme povedať, že všetky startupy klamú, alebo to väčšina myslí dobre. Startupisti totiž predávajú investorom budúcnosť, ktorá zatiaľ neexistuje a ani len nevedia zaručiť, že existovať bude.“
„Podľa mňa ani Elizabeth Holmes nezačala s tým, že ide podviesť investorov. Myslela si, že budeme o pár rokov analyzovať našu DNA z kvapky krvi. Elon Musk pred pár rokmi povedal, že už v tomto čase budeme mať plnohodnotné samojazdiace autá. Medzi nimi nie je principiálny rozdiel, teda okrem veľkosti sľubu a schopnosti firmy ho naplniť,“ zhodnotil.
Musk je dnes vo vedení rebríčka najbohatších ľudí sveta podľa Forbesu, kým Elizabeth Holmes z neho pred niekoľkými rokmi vypadla a v súčasnosti si odpykáva trest vo väzbe.
„Je tenká hranica medzi budúcnosťou, pri ktorej startupista dúfa, že sa stane, a o ktorej vie, že nie je možná, ale je nútený ju predávať, pretože to sľúbil pred pár rokmi investorom,“ dodal.
Čo investori vyhľadávajú
Na druhej strane stoja venture kapitáloví investori, ktorí pri startupoch majú riziko takpovediac v krvi a majú k nemu celkom iný prístup.
„Keď sa pozriete na tie najúspešnejšie firmy vo svete, akou je napríklad Tesla, tak v ich vedení sú zväčša pološialení alebo mierne psychopatickí ľudia ako Elon Musk, ktorí predávajú zatiaľ neexistujúci produkt, neustále najímajú nových ľudí a tlačia na tím, aby napĺňal ich víziu,“ súhlasil Andrej Petrus, Chief Investment Officer investičného fondu ZAKA VC a člen rebríčka Forbes 30 pod 30 z roku 2023.
„Aj investori preto vyhľadávajú tieto typy zakladateľov. Fond Sequoia Capital mal dokonca maticu, kde si zaraďovali founderov podľa toho, ako veľmi vizionárski, ale aj ľudsky nároční boli, či boli pre nich ešte manažovateľní a vyšlo im, že čím bol founder extrémnejší, tým to bolo pre mne nich dlhodobo lepšie,“ dodal Petrus s tým, že pre investora je najpríťažlivejšie, keď je founder priam posadnutý riešením nejakého problému.
Bod zlomu
Zápal foundera je často predpokladom úspechu celej firmy. Kde je však hranica, kedy sa zapálenému startupistovi začne rúcať realita, ktorú si kreslil pred očami a namiesto alarmovania investorov zotrvá vo vykresľovaní budúcnosti, o ktorej vie, že nie je naplniteľná?
„To sú situácie, kedy founder dospeje k bodu zlomu a je na ňom, ako sa zachová. Napríklad sľuboval investorom, že postaví raketu na Mars a nazbiera na to 150 miliónov dolárov. Zrazu sa ale ukáže, že kľúčová časť technológie nefunguje tak, ako očakával a už nepredáva investorom realitu, ktorá je možná, ale o ktorej vie, že nie je možné ju zhmotniť,“ opísal Kiska.
Čo by sa vtedy malo stať? „Founder by sa mal postaviť a ťažkú pravdu predniesť investorom, ktorým ešte pred niekoľkými mesiacmi sebavedomo tvrdil, že sa to podarí,“ doplnil. Práve tam je bod zlomu odlišujúci startupistov, ktorým ich idea nevyšla a priznajú, že zlyhali a tých, ktorí si nevedia priznať prehru a držia sa mizivého percenta, že sa na nich usmeje šťastie.
Ako startupy ohýbajú realitu
Ďalším bodom zlomu je situácia, kedy founder začne ohýbať realitu vo svoj prospech. Kiska hovorí, že investor vopred ráta, že startupista mierne nafukuje svoje výsledky, aby prikrášlil hodnotu svojho startupu. Nemôže to byť natoľko zavádzajúce, aby to rozhodlo o úspechu alebo neúspechu celého produktu.
Príkladom toho je Charlie Javice, ktorá predala svoj fintechový startup Frank americkej banke JP Morgan Chase za 175 miliónov dolárov a ani prvotné bankové skríningy neodhalili, že v istom bode prehnane zveličila počet užívateľov jej aplikácie. Mala pomáhať študentom získať financie na splatenie študentských pôžičiek a americká banka si od akvizície sľubovala prístup k údajom miliónov z nich.
Namiesto piatich miliónov klientov mal startup prístup k dátam asi 300-tisíc študentov. Americké súdy tridsiatničku Charlie Javice obvinili z podvodu a aktuálne jej hrozí trest vo výške 30 rokov odňatia slobody. Javice, ale aj Holmes a ďalší sa objavili vlani aj v sieni hanby amerického Forbesu. Ten zhromaždil príbehy podvodníkov, ktorý boli kedysi na mediálnom výslní, no ich vízie ich doviedli až za hranicu zákona.
Neúspech ako súčasť hry
Nie je to pritom len o podvodníkoch. Pokiaľ si startupista uvedomí, že konkurencia bola príliš silná, nezohnal dostatok finančných prostriedkov alebo mu vonkajšie okolnosti zamedzili rásť natoľko, ako predpokladal, je v poriadku priznať si to.
„Na Slovensku je v porovnaní s USA veľmi stigmatizovaný neúspech, pritom ako investori považujeme aj startupistu, ktorý má za sebou nezdar, za skúseného podnikateľa, ktorý si už raz prešiel budovaním tímu a manažmentom. Tieto skúsenosti mu skracujú čas, kým vstúpi so svojím produktom na trh,“ ozrejmil Andrej Petrus.
„Pre nás má aj startupista, ktorý zlyhal, hodnotu. Samozrejme, nemôže to súvisieť s podvodom,“ doplnil. Dvojica investorov sa pritom zhoduje, že founderi musia nájsť silu transparentne informovať investorov aj o ťažkých momentoch a poučiť sa z nich.
Či sa dá ponaučiť z neúspechu závisí od toho, aký má startupista mindset. „Pre mňa je dôležité, či je aj ako človek zameraný na rast a keď sa mu niečo nepodarí, berie to defenzívne a stavia sa do úlohy neschopného, alebo to berie ako príležitosť učiť sa. Vždy sa preto pri hodnotení startupov pozerám na schopnosť foundera pretaviť neúspech do ponaučení, radšej než do hodnotenia okolia toho, ako dopadol,“ dodal Kiska s tým, že zakladateľ musí byť schopný zvládať aj krízové momenty.