Kolega z Forbesu Peter Matijek hovorí, že Steve Jobs svojím iPhonom opäť vložil ľuďom do rúk pästný klin. Znova v prstoch zvierame čosi, čo rieši väčšinu našich problémov. Naša závislosť od mobilov má však hlbšie, aj keď podobne staré korene. Populárny švédsky psychiater a blogger Anders Hansen v novej knihe „Zachovaj si zdravý rozum“ ich podrobne vysvetľuje.
Na úvod knihy pripomína autor jednu dôležitú vec. Ak by celá história ľudstva trvala 24 hodín, až 99,9 percenta z nej by sme žili ako lovci a zberači. Preto sa náš mozog prirodzene správa tak, akoby sme behali na savane, každý deň bojovali o jedlo a veľmi pravdepodobne aj o život s predátormi, vírusmi či inými ľuďmi. Samozrejme, vieme sa mozgu vzoprieť. Ale podvoliť sa prirodzenému je oveľa ľahšie.
Hansenova kniha, ktorá je pokračovaním bestselleru „Dobehni svoj mozog“, nemá za cieľ, aby sme po jej prečítaní šmarili mobil o stenu alebo ho zamkli do trezora. „Potrebujeme lepšie porozumieť samým sebe a uvedomiť si, ako sa digitálny životný štýl snaží použiť proti nám naše základné ľudské vlastnosti,“ píše autor v predslove. Ak tomu viac porozumieme, azda budeme lepšie vedieť s digitálnymi technológiami narábať.

Knihu Zachovaj si zdravý rozum od vydavateľa barecz & conrad media si môžete objednať tu.
Každá ľudská aktivita je totiž výsledkom túžby zmeniť náš vnútorný psychický stav, vysvetľuje autor. A spúšťačom sú naše pocity. Napríklad, som hladný? Musím niečo zjesť! Vyhrávajú najmä pocity negatívne. Lebo vtedy ide o život. Pocity sú spojené s uvoľňovaním hormónov. Pri strachu sa vyplaví kortizol a adrenalín, aby sa v tele rozprúdila krv a dokázali sme rýchlejšie udrieť alebo utiecť. Pri hlade sa uvoľní dopamín, aby sme mali viac chuti sa najesť. Všetko robí mozog s cieľom zabezpečiť naše prežitie.
Problém je však v tom, že v takmer celej našej existencii takýto stres trval pár minút. Potom sme buď prežili, alebo nie. Teraz sa náš mozog pre 30-ročnú hypotéku dostal do stavu permanentného stresu a ľudské telo si ešte zďaleka na takto dlhotrvajúci stres neprivyklo. Najmä preto, že náš stresový systém je nastavený veľmi citlivo. Radšej sa desaťkrát zmýli, akoby mal prehliadnuť hada v tráve a život by sa skončil. A tak sme neprestajne v strese a musíme rôznymi nástrojmi vysvetľovať mozgu, že hoci to tak vyzerá, práve teraz o život nejde.
Hacknutý mozog človeka
Do tejto situácie vstupujú inteligentné mobily a digitálne technológie s hlavným cieľom – získať si našu pozornosť a náš čas. Hansen v knihe vysvetľuje, vďaka čomu sa im podarilo „hacknúť“ náš mozog, či presnejšie náš systém odmeňovania, ktorý nás núti robiť to, čo robíme.

Foto: archív Forbesu
V prvom rade ľudia túžia po nových informáciách. Zrejme to bola v histórii vlastnosť, ktorá nám pomáhala prežiť. V druhom rade, máme radi istú mieru neistoty. Výskumy ukázali, že nás viac láka odkrývanie výherných kariet, ak je šanca na výhru len 50-percentná, než možnosť stopercentnej výhry. Ak tieto dve veci spojíme, ľahko pochopíme, prečo stále berieme do rúk mobil s cieľom zistiť, či neprišiel nový e-mail alebo správa a či náhodou nie sú dôležité.
Úplne rovnaký princíp funguje aj v situácii, keď sa ideme len tak pozrieť na sociálnu sieť, či sa môj príspevok náhodou nepáči ďalším ľuďom. A tak trávime na mobiloch hodiny (autor uvádza priemer 4 hodiny denne), ale niektorí ich nedokážu odložiť ani v noci. Na druhej strane Hansen spomína veľké mená technologického sveta ako Jobs či Gates, ktoré svojim deťom mobily a technológie dávali do rúk veľmi obmedzene.
Bitka o našu pozornosť
Hlavným dôvodom, prečo máme pocit, že sa zovšadiaľ na nás niečo sype, je otvorená vojna o pozornosť človeka. Pretože, ak si niekto našu pozornosť získa, dostáva šancu ovplyvniť to, čo spravíme. Zatiaľ čo v starých časoch sa reklama objavovala v televízii, rozhlase, tlači či na billboardoch, teraz nám ju šijú presne na mieru a objavuje sa v zariadení, ktoré je nám také blízke, že mnohí bez neho nejdú nikam.
Preto sa všetci snažia vytvárať také produkty a služby, aby ich konzument používal čo najviac. A na čo iné sa zamerať, ako na tie aspekty, ktoré na ľudský mozog fungujú? Prekvapivo, nepatrí k nim sústredená dlhodobá činnosť (ktorá je mimochodom dnes potrebná), ale striedanie pozornosti, ktoré zrejme pomáhalo ľuďom v minulosti prežiť. Preto sa z nás stali odborníci na multitasking, hoci mozog vtedy funguje horšie, ale odmeňuje nás dopamínom za stále nové a nové podnety. Jednoducho sa zdokonaľujeme v tom, ako sa ešte viac rozptyľovať.

Foto: archív Forbesu
Prečo by nás to malo trápiť?
Hansen na túto otázku odpovedá v dvoch smeroch. Prvým sú psychické problémy, ktoré ako psychiater líči na štatistikách i osobných skúsenostiach. Prudko rastie počet ľudí, ktorí si nechávajú predpisovať antidepresíva, v Švédsku ich je už takmer milión. A rovnako veľmi rastie počet detí, ktoré majú psychické problémy. Upozorňuje, že menšia tabuizácia duševných chorôb môže stáť za nárastom ich prípadov, ale tvrdí, že určite nie za celým.
Druhým dôvodom, prečo nás to musí trápiť, je fakt, že náš nový, stále komplexnejší svet si na to, aby sme ho pochopili, od nás vyžaduje koncentrácie viac a nie menej. Nové technológie však zmenšujú našu schopnosť sústrediť sa. Dokonca sám priznáva, že pri komplikovanejších knihách, do ktorých sa treba začítať, sám máva problém s koncentráciou, a občas preto siahne po mobile.
Tak, ako sme sa rýchlo nedokázali prispôsobiť prebytku „prázdnych“ kalórií v obchodoch s potravinami a v súčasnosti vidíme celosvetový problém s obezitou, budeme mať rovnaký problém vyrovnať sa s prázdnymi digitálnymi kalóriami, ktoré denne hodiny konzumujeme.
Pritom podľa Hansena existuje funkčná cesta k spokojnosti. Treba uprednostniť spánok, byť fyzicky aktívny, starať sa o spoločenské kontakty, nevystavovať sa zbytočnému stresu a obmedziť používanie digitálnych médií. A na štyroch stranách na záver knihy pridáva užitočné rady pre digitálnu dobu. Napríklad, kúp si hodinky a nepoužívaj mobil v spálni ako budík. Nečítaj pracovné e-maily pred spaním. Hýb sa, lebo mozgu prospieva pohyb. Nebojte sa, Hansen nám neradí, aby sme mobil zahodili. Ale vypnúť ho každý deň na dve hodiny, to áno.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].