„Šťastie, je ako motýľ. Čím viac ho budete prenasledovať, tým viac sa vám bude vyhýbať. Ak však obrátite pozornosť na iné veci, samo príde a sadne vám na rameno,“ povedal americký prírodovedec a filozof Henry David Thoreau. Čo o šťastí hovorí odborník na duševné zdravie? Podľa neho má spoločnosť nesprávne nastavené priority. Ako si teda budovať šťastie v živote?
Mnoho ľudí sa o sebe počas pandémie veľa dozvedelo. Prehodnotili svoje priority, uvedomili si, na čom im skutočne záleží, začali si vážiť tie „maličkosti“, ktoré robia život zaujímavým a obohacujúcim. Objavili svoju definíciu šťastia.
Lockdown a sociálny dištanc nám pripomenuli, že šťastie sa často vkráda dverami, o ktorých sme ani nevedeli, že sme ich nechali otvorené.
Lord Richard Layard, programový riaditeľ Centra pre ekonomickú výkonnosť na London School of Economics, vie o šťastí veľa. Ako známy odborník na duševné zdravie je aj spoluautorom správy World Happiness Report a prispieva k viacerým významným štúdiám o šťastí.
Nesprávne nastavené priority
Čo považujete za niektoré z nesprávne cielených priorít spoločnosti, ktoré bránia v dosiahnutí väčšieho šťastia?
Myslím si, že dôsledkom konzumnej spoločnosti je, že príliš veľa ľudí verí, že mať „veci“ je odpoveďou na všetky ich problémy spojené s duševným pokojom.
Ľudia kladú väčší dôraz na to, koľko zarábajú, v porovnaní so záujmom a kvalitou ich pracovných miest. Vidíte, že honosné bývanie sa stáva čoraz väčšou a väčšou prioritou.
A z vedy o šťastí máme obrovské množstvo dôkazov o tom, že ľudia preceňujú výhody, ktoré vyplynú napríklad z toho, že si kúpime väčší dom alebo auto.
Pokiaľ ide o život, človek nedokáže rozmýšľať celé mesiace len o tom, aký je jeho dom alebo auto. Namiesto toho ďalej premýšľa o veciach, na ktoré myslel už skôr – o kvalite jeho medziľudských vzťahov a zdraví. To sú zďaleka najdôležitejšie veci pri určovaní šťastia.
Štúdia z roku 2019 ukázala, že iba 14 % ľudí na celom svete uviedlo, že sú „veľmi šťastní“. Veľkej väčšine teda šťastie chýba. Ak je šťastie cieľom pre toľkých ľudí, prečo je taký silný kontrast medzi túžbou byť šťastným a skutočným dosiahnutím šťastia?
Existuje veľa príčin nešťastia a duševné choroby sú jednoznačne tou najväčšou. Aj fyzické choroby často spôsobujú nešťastie. A potom, samozrejme, rozpad vzťahov v rodine alebo konflikt so šéfom.
Komunita je tiež významným faktorom v (ne)spokojnosti – nebezpečné ulice, nedostatok spoločenskej dôvery a tak ďalej. Ďalším dôležitým faktorom je chudoba.
Existuje teda veľa rôznych dôvodov, prečo sú ľudia nešťastní. Mnohé z nich sú však skutočne riešiteľné.
Prečo chceme byť slobodní a zdraví?
Spoločnosť by bola podľa vás lepšia, keby sa kládol väčší dôraz na šťastie ako na HDP. Ako ekonóm, aký je váš hlavný argument pre šťastie?
Existuje veľa vecí, ktoré by sa nám páčili okrem šťastia. Chceli by sme slobodu. Chceli by sme zdravie. Chceli by sme bohatstvo. Vždy sa však môžete opýtať na tieto ďalšie veci: „Prečo sú dobré? Prečo je dobré byť slobodný? Prečo je dobré byť zdravý a nie chorý? Prečo chceme mať slušný príjem?“
Odpoveď na všetky tieto otázky je, že ak ich nemáte, často sa cítite mizerne. Na otázku „Prečo je dobré cítiť sa dobre?“ však odpovedať neviete. To znamená, že to, čo cítite, je to, na čom skutočne záleží. A ďalšie veci získavajú na dôležitosti práve kvôli tomu, ako sa cítite.
Ako by sa zmenila naša spoločnosť, keby sa kládol väčší dôraz na vytváranie šťastia a nie na vytvárania väčšieho bohatstva?
Veľa vecí by sme robili inak. Pre začiatok by jednotlivci dávali väčšiu hodnotu svojim osobným vzťahom než napríklad schopnosti zarobiť si peniaze alebo zabezpečiť povýšenie.
A samozrejme, ľudia pri moci by mali úplne iné priority, pretože cieľom by bolo vytvoriť čo najviac šťastia. To by sa týkalo vlád, ale aj učiteľov a vedúcich pracovníkov v podnikaní. Musela by existovať úplne iná kultúra, kde si najviac ceníme to, ako sme schopní prispieť k šťastiu sveta, a nie to, čo zo sveta môžeme dostať.
Čo odhalila pandémia
Akým spôsobom upriamil pandémia Covid-19 pozornosť ľudí na to, čo potrebujú a o čo sa chcú skutočne usilovať?
Myslím si, že covid bol hrozný. Ako však zistil Manifesto for Happier World od Wall’s (do ktorého som prispel), covid dal ľuďom možnosť uvedomiť si, čo je pre nich skutočne dôležité aj to, aké služby v spoločnosti sú najdôležitejšie.
Takže si myslím, že existuje obrovská príležitosť širšie predstaviť túto novú kultúru, o ktorej som hovoril vyššie, aby sme mohli žiť v šťastnejšom svete.
Čo odhalil lockdown o potrebe ľudí spájať sa s inými ľuďmi?
Ako vieme, za posledný zhruba rok došlo k výraznému nárastu duševných chorôb, pretože ľudia boli osamelí a boli nútení separovať sa od sveta. Ak si ľudia predtým neuvedomovali dôležitosť sociálnych kontaktov, teraz si to určite uvedomujú.
Šťastie v detstve ovplyvňuje šťastie v dospelosti
Výskum ukazuje, že najväčším predpokladom šťastia človeka v dospelosti je šťastie človeka v detstve. Čo to naznačuje o úlohe rodičov a rodín?
Rodina je veľmi dôležitá. Úloha škôl je však tiež zásadná a fascinujúca. Mnoho ľudí si myslí, že školy nemôžu urobiť veľa pre šťastie detí, ale výskum, ktorý sme vykonali, ukazuje, že školy a jednotliví učitelia majú obrovský podiel.
Napríklad, ak by sme zobrali vzorku detí vo veku 8 rokov a pozreli sa na učiteľov, ktorí ich učia, videli by sme vplyv tohto učiteľa na ich blaho a ekonomickú výkonnosť až do veku 20 rokov.
A samozrejme, rodičia sú nesmierne dôležití. To, čo nazývajú „autoritatívne rodičovstvo“, je správny spôsob, ako to robiť: bezpodmienečná láska, ale tiež pevné pravidlá.
Údel zamestnávateľov
Čo môžu zamestnávatelia urobiť pre zníženie úzkosti na pracovisku a podporu motivácie, angažovanosti aj šťastia medzi pracovníkmi?
Najdôležitejšie je, aby bola práca organizovaná spôsobom, ktorý dáva zmysel členom tímu. Mali by byť plne zapojení do rozhodovania o štruktúre práce – teda o tom, ako to zapadá do ich zvyšku života.
Rozhodujúci je aj systém odmien. Keď ľudia pracujú v tímoch, je zlé a demotivujúce, aby sa šéf pokúsil zistiť, kto prispieva najviac.
Ďalším dôležitým prvkom je prístup zamestnávateľov k problémom duševného zdravia. Ak niekto vyzerá zjavne utrápene alebo nekomfortne, musí mať manažér dôveru a odvahu, aby sa opýtal, či je daná osoba v poriadku. Ak povie, že sa trápi, je dôležité, aby manažér vedel, ako mu poskytnúť odbornú pomoc a akú pomoc vlastne potrebuje.
Váš výskum ukazuje, že skupinová mzda za výkon prináša väčšie šťastie ako mzda za individuálny výkon. Čo to hovorí o potrebe sociálneho prepojenia?
Ľudia milujú tímového ducha, sú radi súčasťou tímu, ktorý má spoločné ciele a spoločné úsilie. To je rozhodujúca súčasť ľudskej psychológie. Platí to v športe a platí to aj na pracovisku.
Čo vláda rozdáva zadarmo
Zdá sa, že mnoho dnešných politikov si myslí, že šťastie ľudí sa dá kúpiť „vecami zadarmo“ od vlády. Čo o tomto odhaľuje váš výskum?
Vlády si často myslia, že veci zadarmo majú byť niečo, čo sa dá vidieť a chytiť. Vláda si myslí, že ak vybuduje viac infraštruktúry, na ľudí to urobí dojem. Fyzická infraštruktúra je v skutočnosti pre šťastie ľudí menej dôležitá ako sociálna infraštruktúra.
Ľudia potrebujú podporu v medziľudských vzťahoch. Potrebujeme teda skutočne dobré centrá pre deti, centrá pre mládež, centrá pre starých ľudí. Potrebujeme všetky typy komunitných zariadení a zdravotníckych zariadení, ktoré si myslím, že musia prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za závislosti, rodinné konflikty a domáce násilie. Všetky tieto veci môžu byť poskytované verejnými službami. Keď sa ľudí spýtate, o čo sa najviac strachujú, je to buď zdravie alebo ľudské vzťahy. Nie sú to peniaze.
Silné väzby v komunite si vyžadujú neustále sociálne investície. Aké sú každodenné aktivity, ktoré môžu posilniť pocit zomknutej komunity?
Myslím si, že prostredie je tu veľmi dôležité. Ľudia boli „navrhnutí“ tak, aby chodili na dvoch nohách a stretávali iných. No s ľuďmi, ktorí jazdia okolo v aute, sa veľmi neporozprávate.
Mali by sme mať oveľa viac peších zón, kde sa ľudia môžu prirodzene stretávať. A lokálne miesta, kde majú ľudia pocit, že sa môžu slobodne zhromažďovať.
Toto je okamih, keď môžeme začať prehodnocovať svoje priority a vymaniť sa z nadmerného individualizmu, ktorý sa vyvinul v posledných desaťročiach. Musíme sa dostať z prehnaného zamerania na samého seba a dostať svet do stavu, kde sa ľudia zameriavajú na otázku: „Prispievam do spoločnosti?“ a „Ako sa majú ľudia v tomto okamihu a čo sa dá robiť, aby som to zlepšil/-a?“
Článok vyšiel na webe Forbes.com. Autorom je prispievateľ Rodger Dean Duncan.
