Prvý mesiac roka ubehol ako voda a frekvencia príspevkov na sociálnych sieťach s tematikou „plním si predsavzatia“ (chudnem, nefajčím, nepijem, čítam, učím sa jazyky) pomaly ale isto naberá klesajúcu tendenciu.
Znižuje sa nápor na fitká a rastie dopyt po donáškach jedla a sledovanosť streamovacích služieb. Jasná kauzalita. Prečo tak rýchlo strácame odhodlanie niečo vo svojom živote zmeniť?
Dôvodov môže byť niekoľko:
1. Slabé presvedčenie.
Mnoho predsavzatí sa roztopí ešte skôr ako sneh len preto, že už v čase, keď si ich dávame, tomu neveríme. Poznáme svoju vôľu, ktorá nepatrí medzi tie najpevnejšie.
2. Megalomanské a nereálne ciele.
Ak si dáme predsavzatie, ktoré by sa vyrovnalo letu na Mesiac, prvej zarobenej miliarde alebo výstupu na Mount Everest, no my sme zatiaľ videli raketu iba v televízii, naposledy sme vyliezli na kopec za mestom ako deti a nemáme ani podnikateľský plán, tak to v skutočnosti nie je cieľ. Je to ilúzia.
Aj vaše plány a predsavzatia sa končia takto? Grafika: David Kálmán
3. Príliš veľa cieľov.
Tento rok bude zlomový. Chceme sa naučiť dva jazyky, hrať na klavíri, schudnúť, prestať so všetkými neduhmi a prečítať 100 kníh. A nakoniec sa v tom nejako stratíme a uspokojíme sa s tým, že si pozrieme film o niekom, kto dokázal niečo výnimočné. My však budeme stále ležať na gauči.
4. Nejasné alebo príliš ohraničené ciele.
Chcem schudnúť, zmením sa, budem viac oddychovať, konečne nájdem šťastie. To sú iba také pekné frázy, ktorým chýba konkrétna méta, ktorú chceme dosiahnuť. Ďalší si zas povedia: Chcem schudnúť 10 kíl. Chcem zabehnúť maratón. No aj tu je riziko, že pohoríme.
Veľmi často sa stáva, že po dosiahnutí cieľa sa uspokojíme a vrátime sa k pôvodnému životu. Chýba nám totiž silnejšia motivácia, aby sme sa ďalej zlepšovali a prekonávali. Oslávime to nejakým fast foodom a tortou. Starý známy jojo efekt.
5. Chceme niečo dosiahnuť kvôli iným ľuďom.
Najhoršie je, ak sa predsavzatiami snažíme niekomu niečo dokázať. Ak to v prvom rade nerobíme pre seba, zvyčajne to dopadne tak, že ak aj cieľ dosiahneme, bude to bez nadšenia, mechanicky a skončí sa to podobne ako v bode číslo 4.
Riziká už poznáme, povedzme si, ako ich eliminovať. Čo sú tie konkrétne veci, ktoré delia úspešných od neúspešných? Prečo niekto svoje predsavzatia dodrží a iného chcenie opustí hneď po poslednom novoročnom ohňostroji? Tu je niekoľko rád, s ktorými by sa to konečne mohlo podariť.
Predsavzatie nemusí byť závislé od dátumu
Mnoho ľudí si ich dáva iba na Nový rok, no keď „prestanú fungovať“, tak čakajú do ďalšej príležitosti (rozumej do ďalšieho Nového roka). To je veľmi dlhá doba, kedy trpí naša disciplína, vôľa a presvedčenie. Predsavzatie si predsa môžeme dať aj v marci, auguste alebo v nedeľu (ktorúkoľvek).
Ujasnite si, prečo to chcete dosiahnuť
Sformulujte svoj cieľ tak, aby ste si vedeli zdôvodniť svoje snaženie a motivovať sa, keď na vás príde kríza.
Napríklad: „Chcem cvičiť a udržiavať sa vo forme, pretože zdravie je pre mňa dôležité. Je to podmienka, aby som mohol chodiť darovať krv. Budem lepšie spať a vždy po cvičení mám lepšiu náladu. Práve preto budem chodiť behať trikrát týždenne do prírody a dvakrát za týždeň si zacvičím doma.
Alebo: „Chcem veľa cestovať a spoznávať nové kultúry. Keďže svetový jazyk je angličtina, chcem sa dostať na takú úroveň, ktorá mi pomôže dohovoriť sa kdekoľvek na svete. Potrebujem mať istotu, že nehovorím ako Tarzan: „Dobrý deň. Ja byť zo Slovensko. Je to veľmi pekný štátnik so srdcom v dnu.“
Krok za krokom
Ciele sa skladajú z malých a istých krokov. Ani behať nezačneme rovno s 20-kilometrovou trasou. Je dosť možné, že ich neodbehneme a demotivuje nás to tak, že sa beh stane naším nepriateľom. (Mozog si to zapamätá a vždy, keď si spomenieme na beh, tak nám veľmi rýchlo nájde lepšiu činnosť. Napríklad jedlo, sociálne siete alebo filmy.)
To isté platí pri čítaní alebo učení. Ak si dáme cieľ naučiť sa alebo prečítať 100 strán denne, ale nie sme na takýto rytmus zvyknutí, je možné, že zaspíme už pri 13. strane a budeme to považovať za znamenie, aby sme už nikdy nečítali (irónia).
Takže začnime s malými cieľmi: kilometer rýchlej chôdze denne, naučiť sa 20 slovíčok, prečítať 5 strán knihy. Ak toto zopakujeme 66-krát, stane sa to naším životným štýlom a my nebudeme nad touto činnosťou premýšľať. (Vytvorenie návyku za 21 dní je mýtus, práve preto nefunguje.)
Zákon malých čísel
A, samozrejme, tu hrá hlavnú rolu zákon malých čísel. 20 cudzích slov denne (päťkrát týždenne) je 100 slov za týždeň, 400 slov mesačne a 4800 slov za rok. Písal som o tom aj v tomto článku.
Bez plánovania a prípravy to rovno môžeme vzdať
Preto je dôležité aktivity naplánovať do kalendára aj s upozornením. Všetko mať pripravené vopred: oblečenie na cvičenie, knihu, učebnú látku, naladený hudobný nástroj, bicykel s nafúknutými kolesami a funkčnými brzdami.
Ak sa nepripravíme, dávame mozgu čas, aby nás presvedčil, že to, čo ideme robiť, nie je dobrý nápad a určite bude príjemnejšie, keď si dáme štrúdľu a pozrieme si dobrý film.
Uvedomte si svoje hranice
Samozrejme, žiadny nástroj nie je univerzálny. Každý z nás je iný, preto treba poznať svoje hranice. Poznám ľudí, ktorí si dali za cieľ vstávať o 5. ráno. Počas tohto bláznovstva vyzerali ako „walking dead“. Ďalší sa rozhodli, že dobrovoľne (a bez tréningu) vlezú do ľadovej vody, hneď po prvom raze dostali zápal pľúc a už si nedávajú ľad ani do drinkov.
Práve preto je dôležité ísť na to pomaly, rozhodne a postupne budovať svoju pevnú vôľu a disciplínu. Môj obľúbený citát na túto tému znie:
„ Ak chceš hlavou preraziť múr, premýšľaj, čo budeš robiť vo vedľajšej miestnosti.“
Práve preto pri predsavzatiach, cieľoch alebo métach musíme vyriešiť aj odpovede na otázky: Prečo? Ako?
Vytrvalosť nadovšetko
A nakoniec najdôležitejšia podmienka nášho úspechu – vytrvalosť. Tú však nekúpime, musíme na nej pracovať postupne. Alebo to môže dopadnúť ako na tom známom vtipe, ktorý opisuje ďalšie známe riziko predsavzatí – odkladanie:
Kto chce behať?
My!
Kedy začneme behať?
V pondelok!
Ale dnes je pondelok.
Tak ten budúci…
