Piešťanské kúpeľné oblátky Guden Guden patria medzi slovenské unikáty. Získali viacero gastronomických Oscarov, záujem o ne majú v Rakúsku aj Holandsku.
Keby bol Peter Dráb zamestnaný na plný úväzok, pracovným časom by si vystačil aj na dvoch zamestnancov. Lenže nie je. Peter Dráb je podnikateľ.
Trištvrte roka pracuje deväť až desať hodín denne, no keď príde hlavná, vianočná sezóna, začína o siedmej ráno a končí o tretej v noci.
„Zhruba polovicu ročných tržieb urobíme od októbra do decembra, preto vtedy trávim v práci viac času. Spím zhruba tri až štyri hodiny denne a cez víkend si doprajem aj sedem hodín,“ opisuje.
Napriek prémiovému produktu a „nocovaniu“ majiteľa vo firme sa mu však dlho nedarilo dostať sa nad nulu. Rozlúskol to až v okamihu, keď minul všetky úspory. Vtedy začal byť nekompromisný a urobil sériu rozhodnutí, ktoré ho zachránili.
Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Drahé stroje
Výroba oblátok možno vyzerá jednoducho: zarobíš, naleješ, upečieš, vytiahneš a máš, ale to je omyl. Kúpeľné oblátky sú najnáročnejší čokolatiersky produkt.
Je to spojenie suchej a mokrej výroby a na niektoré časti treba chlad, na iné zas desiatky až stovky stupňov Celzia. Aj z toho dôvodu je Guden Guden jediná značka v prémiovej kvalite, ktorá od roku 2016 na Slovensku vznikla.
Najväčšou prekážkou pre spustenie výroby je vysoká vstupná investícia. Kým pri čokoláde dokážete za 100-tisíc eur zariadiť celú linku, v prípade kúpeľných oblátok kúpite za rovnakú sumu ledva jeden stroj.
„Stroj na pečenie stojí 105-tisíc eur bez DPH, pritom na ňom toho tak veľa neupečiete. Keby išiel celý deň počas celého roka, tak sa na tržbách dostanete na maximálne 400-tisíc eur. V preklade to znamená, že je to príliš malý výkon na taký drahý stroj,“ približuje Dráb.
K tomu treba pripočítať chladiarenský tunel, filter na vodu i reverznú osmózu, baliace prístroje, natieračky i varič krémov. V Guden Guden totiž nepoužívajú len hocijaké náplne chrumkajúce pod zubami, ale stavili na hladké krémy vyrobené spôsobom nátierok.
Ponúkajú nugátové, čokoládové, karamelové, kokosové a s ruby čokoládou a vyrábajú si ich sami. Keby ste si chceli predstaviť, ako vyzerajú, najlepšie sa dajú opísať šestnástimi slovami a jednou čiarkou. Rozpúšťajú sa na jazyku tak pomaly, ako keď po zapnutí kúrenia mizne námraza z okien auta. Jednoducho, sú hutné a plné chutí.
Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Častý problém podnikateľov
Spojenie kvalitných krémov a oblátok zo skutočných vaječných žĺtok namiesto emulgátora či kokosového cukru namiesto bieleho bolo najskôr pre firmu plynom i brzdou zároveň. Kým Peter Dráb pochopil, že konkurenciou sa má len inšpirovať, nie riadiť, prešlo niekoľko rokov.
„Prvých päť rokov sme robili fatálnu chybu, že sme predávali veľmi veľké balenia za veľmi malé peniaze. Ledva sa nám podarilo vyhnúť bankrotu. Vychádzali sme z toho, že ostatní majú v balení štyri až šesť oblátok, tak sme dali šesť. Lenže ostatní mali centové náklady na kilogram surovín a v našom prípade to bolo v jednotkách až desiatkach eur na kilogram,“ porovnáva Dráb.
„Museli sme prestaviť balenia na prémiový produkt, lebo sme každý rok vyrábali mínus,“ dodáva vyštudovaný právnik, ktorý má z práva dva magisterské tituly.
Začarovaný kruh nákladov a tržieb
Podľa neho je častým problémom podnikateľov, že nedokážu trafiť konfekčnú veľkosť produktu a nesprávne nastavia maržu. Keď sa to zmieša s presvedčením, že na vine je iný neznámy dôvod, je to priam smrtiaca kombinácia. Peter Dráb si mínus dlho vysvetľoval tým, že majú málo ľudí a tým aj nízku produkciu.
„Myslel som si, že musíme zvýšiť produkciu, ale keby sme toho chceli vyrobiť viac, museli by sme prijať ďalších ľudí a automaticky mať aj vyššie náklady. Bol to začarovaný kruh,“ opisuje Dráb.
V kútiku duše dúfal, že stačí vytrvať a situácia sa nejako vyrieši sama. Nakoniec narazil na hranicu svojich úspor a bolo treba konať. „Kým som mal rezervu, necítil som takú silnú potrebu hľadať riešenie. Keď mi však došla, už som vedel, že musím naozaj niečo zmeniť, lebo to nedopadne dobre,“ dodáva Dráb.
Dnes sa jeho situácia už zlepšuje a s pečením mu pomáhajú štyri kolegyne, stále je však jediný, kto dokáže čítať z oblátok. Podľa toho, ako vyzerajú, vie presne povedať, kde je problém a čo treba urobiť. Oblátka sa vie trhať, lámať, prepaľovať, byť príliš biela, nerovnomerne upečená, priveľmi hrubá i surová, možností je veľa.
Zdroj: Marek Mucha, Forbes
U prezidenta
Viete, čo majú spoločné kúpeľné oblátky a hokej? Wayna Gretzkeho. Keď sa ho kedysi médiá pýtali, prečo je taký dobrý, odpovedal, že korčuľuje tam, kde puk bude, nie tam, kde bol. Podobne začal k podnikaniu pristupovať aj Peter Dráb.
„Uvedomil som si, že s prémiovým produktom nemôžeme ísť do tlačenice, kde sú všetci. Musíme sa postaviť tam, kde trh ešte len bude a veriť, že zákazník tam príde za nami. Rovnakým spôsobom vyvíjame aj novinku, ktorú sa budeme snažiť priniesť na trh v najbližších mesiacoch. Nabehneme si do voľného priestoru a vytvoríme tam trh,“ prezrádza Dráb.
Možno sa ocitnú vo vzduchoprázdne, kde si produkt napokon nikto nekúpi, ale o tom je podľa neho podnikanie. „V podnikaní je tisíc dôvodov byť nervózny a musíte sa naučiť žiť s neistotou. Je to adrenalín, ale nechcete z toho vystúpiť. Podnikanie je životný štýl,“ hovorí šéf Guden Guden.
Raz sa mu to už podarilo. S kúpeľnými oblátkami získal doposiaľ šesť hviezd v gastronomickom Oscarovi Great Taste Awards a najnovšie o ne prejavili záujem aj v zahraničí.
Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Petrovi Drábovi sa ozvala Holanďanka, ktorá kedysi pracovala v Unileveri a dnes pomáha holandskej sieti prémiových obchodov. Keď ochutnala jeho oblátky, povedala si, že rovnaké by chceli predávať aj oni. Ďalšou krajinou by mohlo byť Rakúsko, kde chce piešťanské oblátky zaradiť do ponuky jeden obchod neďaleko Grazu.
„Za najvýznamnejšie ocenenie našej práce považujem, že nás oslovili z prezidentskej kancelárie. Pre prezidentský palác sme vyrobili vlastné balenie s motívom Grasalkoviča a príchuťou biela čokoláda s kokosom a kešu. Prezident ich vraj zobral aj do Vatikánu,“ uzatvára Dráb.
