Vinárstvo rodiny Weningerovcov funguje už takmer tri desaťročia v dvoch krajinách naraz, na oboch stranách nenápadných pahorkov na hranici Rakúska a Maďarska. Ťažko nájdete miesto, ktoré by bolo viac stredoeurópske ako toto.
Rozhodnúť, kde presne leží stred kontinentu, je väčšinou úloha pre marketérov, geograficky to veľký zmysel nemá. Ak by sme však hľadali miesto, ktoré leží niekde „v strede“ medzi šiestimi stredoeurópskymi krajinami, Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom, Slovinskom a Chorvátskom, tak je to asi tu.
A ak by sme pátrali po lokalite, kde sa najviac darí tej najlepšej stredoeurópskej odrode viniča, Frankovke modrej, tak je to tiež niekde tu. Asi hodinku a pol od Bratislavy.
Franz Weninger tu vedie obe rodinné vinárstva, aj to pôvodné na rakúskej strane, aj to novšie, ktoré založili na prelome tisícročí v Maďarsku. V tom čase už za sebou mali prvých pár rokov úspešnej podnikateľskej spolupráce v Maďarsku, akurát o nejakých tristo kilometrov ďalej, vo vinárskej oblasti Villány.
Začínali s „maďarským Bordeaux“
Na maďarskom juhu, pri hraniciach s Chorvátskom, založili hneď po revolúcii spoločné vinárstvo s niekdajším lesníkom Attilom Gerem. „Mama sa strachovala o ťažko zarobené peniaze, ale môj tvrdohlavý otec sa nenechal odradiť,“ spomína Franz mladší na časy, keď nemal ani trinásť rokov.
„Stále si pamätám, ako čakal pri telefóne, kým ho spojovateľka v Maďarsku prepojí na linke k jeho podnikateľskému partnerovi.“
Dnes je Gere jedno z najznámejších vinárstiev Maďarska, mimo Tokaja možno najznámejšie. Úspech spoločných červených vín, najmä Cabernetov a Merlotov z „maďarského Bordeaux“, ako začali Villány nazývať kritici, priniesol Weningerovcom krátko pred koncom tisícročia veľký impulz.
A s ním aj ponuku na kúpu vinohradov hneď v druhej dedinke za kopčekom, po maďarsky Balf, po nemecky kedysi Sankt Wolfgang. Asi desať kilometrov od rodného Horitschonu. (Inak, v chorvátčine Haračune a po maďarsky Haracsonyi, keď už hovoríme o strednej Európe.)
Pokračovali za kopcom pri jazere
„Najprv sme boli skeptickí, veď aj v Horitschone sme mali frankovku a klíma predsa nebude taká odlišná iba preto, že prejdete cez hranicu,“ spomína vinár. „Keď sme sa však na vinohrady boli pozrieť, zmenili sme názor. Práve keď sme sa vyviezli autom na kopec, hmla sa zdvihla a uvideli sme Neziderské jazero tak, ako sme ho nikdy nevideli. Ani jedno ľudské obydlie, len tŕstie, príroda a voda. A k tomu podložie z ruly a sľudy, akým sa v Rakúsku môžu pochváliť len vinári z Wachau.“
Krátko po roku 2000 teda dvadsiatnik Franz mladší nastúpil ako enológ v novom maďarskom vinárstve Weningerovcov, obe časti firmy vedie od roku 2011. A akurát počas týchto dvoch desaťročí sa zásadne zmenil svetový aj tamojší trh s vínom. Najprv pre globalizáciu a vplyv internetu, potom pre globálne otepľovanie.
Franz Reinhard a Petra Weningerovci. Foto: Philipp Breidler
Franz Reinhard a Petra Weningerovci. Foto: Philipp Breidler
V 90. rokoch sa zdalo, že z Villány by sa raz skutočne mohla stať akási stredoeurópska alternatíva Bordeaux. Slávny francúzsky región vtedy ešte stále zápasil s opakujúcimi sa príliš studenými ročníkmi a nedostatočne vyzretými vínami, Villány mal teplejšiu, kontinentálnejšiu klímu z veľkej maďarskej nížiny.
Dnes, po vyše dvadsiatich rokoch, má problém aj Bordeaux, aj Villány – ale opačný, s príliš teplým počasím. V oboch oblastiach, najmä však tej maďarskej, dozrieva hrozno tak skoro, že vína strácajú eleganciu, ubúda v nich potrebných kyselín a naberajú ťarbavý prezretý prejav s vysokým obsahom alkoholu.
Bude v Rakúsku nové Burgundsko?
V Rakúsku v týchto rokoch prebiehal – aspoň sčasti – aj opačný proces. Z Cabernetov a Merlotov, ktorými sa snažili profilovať na sklonku éry studenej klímy, prešli vinári po prelome tisícročí na Frankovku.
Tá dozrieva neskoro a do tohto regiónu dlhodobo patrí. Práve frankovky z okolia Horitschonu, zo starých viníc nad Neckenmarktom a ďalších o čosi ďalej na juh pri Lutzmannsburgu, pomohli Rakúsko dostať na mapu svetových červených vín. O týchto vínach začali zasa svetoví kritici písať ako o – pre zmenu– akomsi novom rakúskom Burgundsku.
Pivnica Weningerovcov. Foto: Philipp BreidlerTeda oblasti, ktorá je stelesnením elegancie, ušľachtilosti a tiež orientácie na terroirovosť, originálny prejav vína, ktorý verne stelesňuje konkrétny vinohrad, odkiaľ pochádza.
Weningerovci patria k priekopníkom tejto filozofie a biodynamickej výroby, dnes už aj s certifikáciou Demeter. Práve okolo roku 2000 sa rozhodli, že nebudú svoje vína vyrábať s použitím moderných technológií, selektovaných kvasiniek, s pridávanými enzýmami, tanínmi a vo vinohrade s klonmi viniča z medzinárodných škôlok.
Zredukovať na to, čo je podstatné
Začali experimentovať s výrobou vín vďaka spontánnemu kvaseniu s prírodnými kvasinkami z vinohradu, s hnojením či kompostovaním – to všetko v období, keď sa o „organike“ či biodynamike vo vinohrade ešte veľa nevedelo.
„Zredukovať veci na to, čo je dôležité, to je ten správny spôsob,“ sformulovali si s odstupom času firemné motto.
Vo vinohrade Weningerovcov.
Foto: Tilo Wiedensohler
S biodynamikou a organickým prístupom vo vinohrade začali, keď to ešte nebolo veľmi v móde. Foto: Tilo Wiedensohler
Postupne sa viaceré z ich vín začali objavovať v rebríčkoch najlepších či najzaujímavejších rakúskych a stredoeurópskych vín. Z rakúskej strany sa vyprofilovala dnes už klasická frankovka Dürrau, z maďarskej napríklad víno s názvom Steiner a ďalšie.
Teplo, teplejšie…
Zmena klímy však pokračuje aj v Rakúsku a v roku 2023 už ani to nové „stredoeurópske Burgundsko“ nemá nič isté. „Dnes musím povedať, že tradičné odrody už pre vinohradníka nie sú nejakou istotou, nie sú vytesané do kameňa,“ vraví Franz Weninger. „Už som aj dosť skeptický ohľadom toho, s akým úspechom ešte môžeme robiť certifikáciu jednotlivých odrôd a zatrieďovať ich do tradičných vinohradníckych oblastí.“
Systém chráneného označenia pôvodu funguje v Európe už dlhé desaťročia, je kostrou obchodu s vínom, marketingu, investícií do vinohradov, legislatívy, jednoducho celého sektora. Základom je stabilná lokalita so stabilnými odrodami, postupmi a prejavom vín.
Akurát v posledných desaťročiach príroda nespolupracuje. Oteplenie o dva-tri stupne za pár desaťročí a pretrvávajúce sucho nielenže robí zo stredoeurópskych vín chuťovo „mediteránne“, ale najmä stavia čoraz viac vinohradníkov pred existenčné otázky.
„V Horitschone nám na hlinitých pôdach klesla hladina spodnej vody o meter, dva, miestami dokonca o tri metre,“ hovorí Franz Weninger. „Korene viničných krov, ktoré boli dlhodobo zvyknuté na spodnú vodu, často nedokážu zareagovať. Vo vinohradoch nezaberajú staré postupy a sledujeme najrôznejšie prírodné paradoxy. Napríklad, vinič na svahu, ktorý čelí rovnako náročným podmienkam, prekvapujúco odoláva lepšie ako ten v údolí.“
Problémy s úpalom viniča, príliš vysokou cukornatosťou, dramatickým poklesom výnosov, ale aj so skorým jarným oteplením, po ktorom nasledujú aprílové mrazy, sa už viacero rokov stávajú novým „normálom“ vo vinohradníctve a poľnohospodárstve.
Vinárstvo Weningerovcov v Horitschone. Foto: Rainer Schoditsch
Vinárstvo Weningerovcov v Horitschone. Foto: Rainer Schoditsch
Budúcnosť? Drahé vína, uvedomelí zákazníci
Čo znamenajú pre budúcnosť vín zo strednej Európy? Pravdepodobne veľké zmeny, odhaduje Franz Weninger. Vinohradníkom budú ďalej klesať výnosy a rásť náklady. Už len kvôli potrebe dosádzania vinohradov, pre ktoré sa ich lokalita stala príliš teplou, novými odrodami.
Na trhu, predpokladá vinár, sa zrejme budú čoraz viac profilovať dva póly, jednak cenovo prístupné technologické vína prakticky z celého sveta aj – čoraz drahšie – vína originálnych vinárov.
Prichádzajú zrejme časy, keď už bude takmer nemožné kúpiť si ambicióznejšie víno za 10 eur – už len pár vín od Weningerovcov zostáva v takej cene. Samozrejme, drahé víno môžeme označiť za „problém prvého sveta.“ Ale súčasne je trápenie vinohradníkov príkladom problémov, ktoré už dlhšie pôsobia na celý sektor poľnohospodárstva.
„Na druhej strane – máme čoraz viac uvedomelých zákazníkov,“ hovorí Franz Weninger. „V New Yorku je pre nás čoraz ľahšie rozprávať americkým milovníkom vína o stredoeurópskej frankovke, a to aj o tej maďarskej, teda s označením Kékfrankos, prípadne o odrode Kadarka a ďalších stredoeurópskych špecialitách. Záujem o rakúske, maďarské, slovenské a iné originálne vína na svetovom trhu nikdy nebol väčší.“
