Pracovala ako lekárka a pomohla na svet stovkám detí. Pôsobila na Harvarde, robila špičkovú vedu a skúmala poruchy plodnosti. Teraz Milena Králíčková už druhý rok stojí na čele najstaršej českej univerzity a zblízka vidí, ako česká veda prichádza o veľký potenciál.
„Dostať viac žien do vedy sa dá, no bude to beh na dlhú trať,“ hovorí v rozhovore prvá rektorka v dejinách Karlovej univerzity pri príležitosti výberu Forbesu top českých vedkýň.
Česko má najnižší podiel žien vo vede a výskume z celej Európskej únie. Čím to je?
V súčasnej dobe, bohužiaľ, ešte stále neplatí to, aby ženy a muži mali vo vede všade, teda vo všetkých odboroch, rovnaké príležitosti. Aj z toho dôvodu je tejto téme potrebné venovať pozornosť a trpezlivo, krok po kroku prostredie meniť.
Je to stále beh na dlhú trať, no nesmieme povoliť. Súvisí to určite aj s vnímaním tejto problematiky v celej našej spoločnosti, ktorá má v oblasti rovnakých príležitostí nielen vo vedeckom a univerzitnom prostredí ešte pred sebou veľa práce.
Ako to napraviť?
Krok po kroku. Trpezlivo nastavovať rovný prístup, trvať na rovnosti v odmeňovaní žien a mužov, propagovať pracoviská, kde rovnaké príležitosti fungujú, starať sa o diverzitu pri zostavovaní tímov a tak ďalej. Viac žien vo vedení firiem, fakúlt, univerzít či politických strán prinesie väčšiu odolnosť našej spoločnosti voči krízam.
Diverzita v tíme prináša rôzne pohľady a väčšiu odolnosť
Je to vôbec dôležité nielen pre samotné ženy, ale aj pre vedu ako takú, aby sa na nej podieľalo viac žien?
Určite áno. Diverzita v tíme prináša rôzne pohľady a možnosti rôznych riešení. Prináša vyváženosť a tiež odolnosť voči krízam. Tým, že v súčasnej dobe mnoho žien v produktívnom veku vedeckú kariéru v juniorskom veku opúšťa, prichádza naša spoločnosť o významnú časť s nimi spojeného potenciálu.
Ak sa budeme starať o to, aby mladé vedkyne mohli svoju profesijnú cestu úspešne realizovať, potom investícia vložená do ich vzdelávania a výchovy nebude premárňovaná tak, ako to bolo u mnohých z nich v minulosti.
Ako sa k tomu staviate z pozície rektorky Karlovej univerzity? Môže aj sama univerzita podporovať ženy vo vede?
Na našej univerzite sme si urobili analýzu doterajšieho stavu a na jej výsledkoch postavili takzvaný Plán rovnakých príležitostí. Jeho plnenie koordinuje Rada pre rovnaké príležitosti, zložená zo zástupcov vedenia univerzity i všetkých našich fakúlt.
Pravidelne napĺňanie plánu kontrolujem, každé tri mesiace prerokovávam postup v jednotlivých oblastiach vo svojom kolégiu a tiež s dekanmi. Naše opatrenia môžu siahať od jednoduchších opatrení, ako je umožňovanie čiastočných úväzkov či home officov, až po tie náročnejšie, ako je budovanie detských skupín.
Jan Schejbal
Jan Schejbal
Aké opatrenia ste už zaviedli alebo zavádzate?
Medzi konkrétne prípady patrí napríklad podpora čiastočných úväzkov a home officov. Tiež sme ľuďom na materskej a rodičovskej po novom umožnili, aby sa mohli zúčastniť vzdelávacích kurzov organizovaných na Karlovej univerzite.
Naša rada pre rovnaké príležitosti funguje ako informačný kanál pre každú fakultu, teda naprieč celou univerzitou, čo je v českom prostredí dosť unikátne. Ale robíme aj ďalšie kroky, či už ide napríklad o organizovanie verejných akcií s témou rovnosti žien vo vede, alebo rovnocenné obsadzovanie do nevolených orgánov univerzity.
Stavať na tom, čo funguje v praxi
Aká dôležitá je pre vás osobne vaša skúsenosť z vedeckého prostredia?
Určite veľmi dôležitá. Ale ešte podstatnejšie je, že mám neustále okolo seba množstvo mladých kolegýň a mnohých rodičov vracajúcich sa z rodičovskej dovolenky, s ktorými pracujem a pri ktorých si neustále overujem, či kroky, ktoré robíme, zlepšujú ich život, alebo nie.
Cnie sa vám za vedou?
Za vedou sa mi cnie, pretože väčšinu svojho času venujem manažmentu a na vedu či výučbu veľa času nezostáva. Kľúčové však je zostať v kontakte s akademickou obcou, so študujúcimi aj pracujúcimi na našej univerzite, a to vrátane našich neakademických kolegov.
Univerzita je tak trochu ako rodina – niekedy to môže byť napríklad aj „talianske manželstvo“, ale je dôležité zostať spolu a komunikovať, vzájomne sa rešpektovať a vedieť sa mať navzájom radi.
Aktivity a vzdelávanie aj pre verejnosť
Je niečo, čo vám z vedeckej práce dnes pomáha aj vo vedení univerzity?
Pomáha mi to, že ako aktívna vedkyňa som viedla najskôr malé a potom postupne väčšie a väčšie tímy. A tiež to, že som ako lekárka pracovala vždy s ľuďmi. Veľa som sa tým postupne naučila.
Keď ste nastupovali do funkcie rektorky, chceli ste univerzitu otvoriť širšej verejnosti. Došlo už k nejakým novým krokom?
Za posledný rok naša univerzita rozbehla celý rad úplne nových aktivít. Ako príklad môžem uviesť prípravu takzvaných mikrodiplomov, teda microcredentials, čo sú menšie vzdelávacie celky ako študijné programy a sú určené nielen študentom, ale aj verejnosti.
Ich cieľom je up-skilling, teda zvýšiť uplatniteľnosť na trhu práce. Práve nedávno sme začali pilotovať jeden z nich, ktorý má pomôcť všetkým, ktorí by radi pracovali pre inštitúcie a orgány Európskej komisie.
Viac spolupráce
Čo plánujete do budúcnosti?
Pripravujeme sa na výstavbu dvoch kampusov – jeden v Prahe na Albertovej a druhý v Hradci Králové, chystáme postupne nový informačný systém našej univerzity, rozširujeme spoluprácu s aplikačnou sférou, teda s firmami, štátnym i neziskovým sektorom a tiež napríklad oživujeme Nadačný fond Karlovej Univerzity.
V priebehu roka prídu k nám na univerzitu napríklad rektorka Oxfordskej univerzity či viceprezidentka Harvardovej univerzity, takže nás čaká aj množstvo krásnych a užitočných stretnutí. Jednoducho, univerzita žije bohatým životom a ja som za to veľmi rada.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Pavla Francová.
