Založiť si biznis, pretože vás zamestnanie nenapĺňa je dnes už bežnou praxou. Nie je však úplne bežné, že sa pustíte do podnikania a popri tom si adoptujete tri deti. Zakladateľka značky Gentlejam Iveta Hrabovská nám porozprávala, čo jej popri všetkých rozbehnutých projektoch pomáha nevyhorieť a ako spolu s manželom ladia vlastný biznis s rodinným životom.
V minulosti pracovala ako moderátorka a redaktorka, no keď sa presťahovala do Žiliny, musela sa tejto kariéry vzdať. Tam totiž žiadna práca v tejto oblasti nebola, a tak si našla iné zamestnanie. Spomína, že hoci bola v novej pozícii spokojná, nebolo to ono. Rozhodla sa preto pre vlastný projekt. A nie jeden.
Pustiť sa do neznámych vôd
Rozhodli ste sa založiť značku džemov, no predtým ste nikdy žiadny vlastný džem nevyrobili. Tak prečo práve džemy? Ako vznikla táto idea?
Možno to bude znieť infantilne, ale nápad vyrábať džemy a omáčky s alkoholom vznikol pri fľaši vína. Doteraz si pamätám na ten večer. Nikdy som nič podobné nejedla, nikdy som žiaden džem neuvarila. Proste to prišlo ako také osvietenie a mňa ten nápad tak nadchol, že som od tej chvíle nad ničím iným nerozmýšľala, len nad svojim podnikaním. Vedela som, že ten nápad musím dotiahnuť do konca.
Začiatky boli extrémne pomalé a ťažké, ale potom nám prišli do života mentori z rôznych oblastí a doslova nás naučili, ako podnikať a využívať talenty, ktoré máme na to, aby firma rástla a budovala si pod sebou zdravé piliere.
Niektorých mentorov sme stretli na networkingových akciách, niektorých na konferenciách a niektorí sa nám ozvali sami. Naučili sme sa od nich všetko, napríklad ako nastavovať financie, ako pracovať s tímom, so svojimi a ich talentami, ako zvládať kritické situácie, ako obchodovať, delegovať.
Ako ste pristúpili k výrobe a receptúram produktu, s ktorým ste predtým nemali skúsenosť? Máte externú výrobu alebo ste si založili vlastnú?
Od začiatku sme vyrábali produkty pod vlastnou strechou. Od momentu, keď nám príde ovocie do výroby, až kým sa kompletný produkt expeduje, je všetko v našej réžii. Dokonca aj receptúry sú naše, tvorím ich sama a nikdy nikoho nekopírujem. Vždy, keď mi napadne nejaká kombinácia chutí, urobím si hĺbkovú analýzu trhu. Ak už niekto niečo podobné urobil, nápad hádžem do koša.
V poslednej dobe som sa však posunula skôr do marketingovej oblasti firmy a začali sme sa spájať so šéfkuchármi, ktorí pre nás raz ročne tvoria špeciálne edície. My použijeme ich receptúru a celý produkt dostane aj ich meno.
Zelenú nám dali už takto šiesti šéfkuchári, vrátane legendy slovenskej gastronómie Vojta Artza, ktorý vytvoril svoj ananásový džem s koriandrom a zlatým rumom Legendario.
Kolegovia, manželia aj rodičia adoptovaného chlapčeka
Takéto pracovné nasadenie si vyžaduje množstvo času a energie, ako sa vám podarilo toto všetko skĺbiť s rodinným životom?
Podnikám už 10 rokov, z toho od prvého dňa s mojím manželom. Je to náročné, pretože sme spolu nonstop celý deň. Je pravda, že každý má úplne iné role vo firme, ale rozhodovacie právomoci máme rovnaké. Sme navyše absolútne opačné povahy. Ja som kreatívec, „snílek“ a vizionár, Matej je finančná, analytická a silne racionálna hlava.
Vďaka hodnotám, ktoré máme jasne definované, sa stretávame niekde v strede a vždy nájdeme konsenzus. Byť kolegovia a manželia súbežne dá poriadne zabrať a je potrebné na tom vzťahu dvojnásobne pracovať.
Pred takmer piatimi rokmi sme sa stali rodičmi štvorročného rómskeho chlapčeka, takže náš život sa obrátil o 180 stupňov.
Uvedomila som si, že sme si ho nezobrali len kvôli tomu, aby sme boli rodičia, ale aj preto, že chceme darovať plnohodnotný život a vzdelanie dieťaťu, ktoré by inak zostalo na okraji spoločnosti.
Už sme si nemohli dovoliť tak veľa pracovať, celé naše pracovné nasadenie sa muselo scvrknúť na pár hodín do dňa. O prisvojené dieťa sa totiž počas prvých mesiacov musíte starať rovnako intenzívne ako pri novorodencovi. Nehovorím o prebaľovaní, ale o zvyknutí si na seba. Vytvorenie bezpečnej väzby je totiž rovnako dôležité ako pokrývanie primárnych potrieb u čerstvo narodeného bábätka.
Foto: Katarína Strečok
Prečo ste sa rozhodli pre adopciu?
Tým, že mi nebolo dopriate mať biologické deti, som si čím ďalej, tým viac uvedomovala, že moje poslanie v živote je asi niekde inde. Vždy som bola tá, ktorá búrala mýty a išla proti prúdu. Keď sme preto s Matejom nahodili tému adopcie, napadla nám myšlienka zobrať si rómske dieťa.
Na biele „ideálne“ dieťa sa predsa len čaká aj päť až desať rokov a my sme chceli byť rodina hneď. Dali sme si teda najnižšie možné požiadavky. Nášho Miška sme mali do dvoch mesiacov od zaradenia do poradovníka.
Po adopcii prvého dieťaťa to nebolo asi úplne jednoduché. Čo vám dávalo energiu so všetkým neskončiť a pokračovať ďalej?
Uvedomila som si, že sme si ho nezobrali len kvôli tomu, aby sme boli rodičia, ale aj preto, že chceme darovať plnohodnotný život a vzdelanie dieťaťu, ktoré by inak zostalo na okraji spoločnosti.
Efektívny deň
Ako by ste poradili ženám zostaviť si deň tak, aby bol maximálne pracovne efektívny a zároveň sa plnohodnotne venovať dieťaťu?
Miško chodí do školy, takže za mňa 100-percentná produktivita je v čase od ôsmej od pätnástej. Ak náhodou Miško ochorie a je potrebné byť s ním doma, ideme s opaterou na striedačku. Matej doobeda, ja poobede. Polovicu dňa je v práci on, potom ja.
Nikdy by som neverila, že ak som v časovej tiesni, dokážem urobiť aj za štyri hodiny to, čo v bežnom dni za osem.
Veľmi si strážim, kam svoj čas investujem a pravidelne vyhodnocujem, čo mi dané aktivity z dlhodobého hľadiska prinášajú.
Ak mám byť ale úprimná, podľa mňa sa nedá skĺbiť efektívna práca s plnohodnotným venovaním sa dieťaťu. Buď robíte jedno dobre, alebo druhé. Skutočne si neviem predstaviť, ako by som dokázala viesť firmu, keď mi vedľa plače alebo vzdoruje dieťa.
Som preto naozaj vďačná za rozhodnutie mať kanceláriu v dome, kde bývame. Ak potrebujem pokoj a maximálne sa sústrediť na prácu, zbehnem do kancelárie a je to. Ak majú čitateľky nejaké miesto, kde sa môžu „zašiť“ a niekoho, kto aspoň na chvíľu dieťa postráži, majú to vyhraté.
Keďže ste sa opäť rozhodli rozrásť vašu rodinku nie o jedno, ale hneď dve adoptívne detičky, máte plán, ako to bude vyzerať nasledujúce obdobie?
Deti k nám prídu 5. decembra, bude to taký Mikulášsky balíček. Rozhodli sme sa pre ne asi dva mesiace dozadu (rozhovor prebehol v polovici novembra 2023, pozn. ed.), takže od tej doby sme mali dostatok času na nastavenie procesov vo firme.
Zobrali sme do tímu niekoľko ďalších ľudí, ktorí nás poriadne odbremenia, takže budeme môcť byť intenzívne s detičkami. Aj napriek tomu, že prídu v totálnom vrchole sezóny, teším sa na to. Konečne si to predvianočné obdobie užijem a budem si s deťmi vychutnávať zimné prechádzky v prírode, vianočné mestečko a nútené ničnerobenie.
Stíhať niekoľko projektov naraz a nevyhorieť
Okrem rodinného života a aktivít so značkou Gentlejam ste stihli založiť aj projekt SEŠN či zúčastňovať sa na rôznych podujatiach a konferenciách. Ako si pri toľkých povinnostiach strážite duševné zdravie?
Podujatia SEŠN boli ďalší geniálny krok v mojom živote. Vytvorili sme ho tri kamarátky, marketérky, ako reflekciu na to, že v Žiline neexistovali stretnutia marketérov a lídrov. Začínali sme pätnásti, teraz sa stretáva viac ako 160 ľudí mesačne na dvoch podujatiach.
A ako si strážim duševné zdravie pri toľkých aktivitách? Jednoducho, naučila som sa delegovať prácu. Vďaka tomu, že už mnoho vecí nerobím iba ja, ale je okolo mňa tím ľudí, som maximálne spokojná a šťastná.
Využívam svoje talenty naplno a robím vo svojom pracovnom živote len to, čo ma baví a posúva ďalej. Ak narazím na niečo, čo robím s nevôľou a zlosťou, hneď to posúvam ďalej. Veľmi si strážim, kam svoj čas investujem a pravidelne vyhodnocujem, čo mi dané aktivity z dlhodobého hľadiska prinášajú.
Foto: Katarína Strečok
Odkedy vlastne fungujete takto „v jednom kole“? Zažili ste počas tohto obdobia aj nejakú krízu, keď ste si museli dať dlhšiu pauzu?
Počas desiatich rokov podnikania som mala už veľa kríz. Vždy mali jedno spoločné. Vznikli vtedy, keď som dlhodobo robila to, čo ma nebavilo. Keď som si hovorila, že aj napriek tomu, že ma nejaké aktivity nebavia, ja ich viem spraviť najlepšie. Taká blbosť! Jediné, k čomu som tým dospela boli depresívne stavy, nič som nestíhala a firma nerástla.
Až posledné dva roky si podnikanie naozaj užívam. Robím len to, na čo mám talent a myslím si, že to zákazníci či obchodní partneri cítia.
Rodinný život aj plnohodnotné podnikanie
Zrejme neexistuje žiadny unikátny recept na to, ako byť mamou a zároveň podnikať na plné obrátky. Keby ste teda mali ženám poradiť jednu vec, ako to celé zvládnuť, čo by to bolo?
Nikdy sa do podnikania nehrňte samé. Ak ste napríklad kreatívec, vizionár a radi snívate, majte pri sebe niekoho, kto je tak trochu vaším opakom a rozumie sa do čísel. Alebo naopak. Majte pri sebe niekoho, kto vám ukáže tú krásnu budúcnosť a „vyhecuje“ vás k výkonom.
A ďalšia vec, majte pri sebe človeka, ktorý vám bude kryť chrbát a bude do projektu či podnikania položený minimálne tak ako vy, pretože nie je nič lepšie, ako byť v biznise s niekým, kto v ten nápad verí rovnako.
