Poľsko pripravuje výstavbu jadrovej elektrárne neďaleko slovenských hraníc. O zámere už informovalo slovenské úrady.
Nová elektráreň má stáť v lokalite Stawy Monowskie medzi Osvienčimom a zábavným parkom Energylandia v Zatore. Najbližším slovenským mestom je Námestovo, vzdialené zhruba sedemdesiat kilometrov na juh.
„Poľsko prechádza z výroby elektriny z uhlia na jadro. Je to pre nich jediná možnosť, ako si zabezpečiť dostatok elektrickej energie, keď začnú platiť tvrdé európske limity na emisie CO2,“ vysvetľuje dôvod výstavby Peter Gerhart, bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva a odborník na jadrovú energetiku.
Elektrina vyrobená v blokoch novej elektrárne má zásobovať najmä chemičku Synthos v Osvienčime, ktorá je najväčším producentom stavebného izolačného polystyrénu v Európe. Termín výstavby závisí od viacerých faktorov, vrátane dĺžky povoľovacích konaní či faktu, že ide o prelomový koncept.
Nový koncept elektrárne
Poliaci chcú totiž pri Osvienčime postaviť tzv. malú modulárnu jadrovú elektráreň. Ide o koncept, ktorý má urýchliť a zjednodušiť investične a časovo nesmierne náročnú výstavbu jadrových elektrární, no v praxi sa zatiaľ nikde na svete nerealizoval.
Malá modulárna elektráreň používa reaktory so zhruba tretinovým výkonom v porovnaní s tradičnými reaktormi. Ďalším rozdielom je ten, že dodávateľ viaceré komponenty modulovo vyrába v závode a na miesto výstavby ich len dovezie. Viaceré krajiny však už dnes uvažujú nad budúcim využitím malých modulárnych reaktorov – vrátane Slovenska.
V poľskom Osvienčime počítajú s nasadením ľahkovodných varných reaktorov typu BWRX-300 od americko-japonského konzorcia GE Hitachi Nuclear Energy. Tie sú zatiaľ len v štádiu udeľovania licencií – v USA, Kanade a Veľkej Británii.
Tento typ reaktora vychádza z reaktorov typu BWR, ktoré sú rozšírené vo viacerých krajinách sveta. Projekt uvádza, že aktuálne funguje vo svete 48 reaktorov tohto typu, z toho 31 reaktorov v USA a ďalšie vo Švédsku, Fínsku, Španielsku, Švajčiarsku či v Japonsku.
Výstavba bude trvať najmenej päť rokov
Kedy je teda možné počítať so spustením novej elektrárne za slovenskými hranicami? „Pri týchto elektrárňach sa hovorí o dobe výstavby zhruba päť rokov, ale predpokladám, že prvý, druhý aj tretí projekt budú mať ešte pionierske problémy a výstavba bude trvať dlhšie. Čím viac ich bude stáť, tým bude aj lehota medzi stavebným povolením a povolením na prevádzku elektrárne kratšia,“ hovorí Gerhart.
Poľský projekt počíta s postupným vybudovaním štyroch reaktorov BWRX-300 a súvisiacej infraštruktúry, vrátane skladu vyhoretého jadrového paliva.
Spoločný výkon všetkých reaktorov má po ich dokončení dosiahnuť výkon 1300 MWe. Pre porovnanie – jadrová elektráreň v Mochovciach má po dosiahnutí stopercentného výkonu tretieho reaktoru výkon 1470 MWe.
Hoci ide o nový koncept, odborníci nevidia dôvod na obavy. „Na Slovensku už máme dostatočnú skúsenosť s bezpečnou prevádzkou jadrových elektrární, preto sa na projekt pozeráme realisticky. Ak je dobrá obsluha a spoľahlivá firma, ktorá elektráreň prevádzkuje, tak je jadrová energetika bezpečná,“ hovorí Gerhart.
Poľsko chce prejsť z uhlia na jadro
Poľsko má najväčšiu zásobu uhlia v EÚ a jeho spaľovaním vyrába viac ako dve tretiny elektrickej energie. Vzhľadom na ambíciu Európskej únie znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, sa poľská vláda rozhodla výrazne zvýšiť objem elektriny vyrobenej z jadra.
Podľa portálu Slovenskej nukleárnej spoločnosti plánuje Poľsko postupne vybudovať šesť reaktorových blokov do roku 2040 s jednotkovým výkonom 1000 až 1600 MWe.
Tento týždeň podpísali americké spoločnosti Westinghouse a Bechtel dohodu o založení konzorcia, ktoré postaví v Poľsku veľkú jadrovú elektráreň s výkonom približne 1,25 gigawattu v prímorskej lokalite Lubiatowo-Kopalino pri Gdansku.
Investorom a prevádzkovateľom elektrárne má byť poľská energetická spoločnosť Polskie Elektrownie Jadrowe. Spustenie prvého bloku elektrárne do prevádzky sa predpokladá v roku 2033.
Výzva pre slovenské firmy
„Pozitívna správa je, že aj náš sused sa vydal na cestu jadrovej energetiky a teda ekologickej náhrady výroby elektriny z uhlia,“ hovorí Gerhart. Súčasne to podľa neho znamená veľkú výzvu a príležitosť pre slovenské strojárske firmy, ktoré v minulosti dodávali komponenty pre jadrový priemysel.
Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku totiž tlačí k jadrovej energetike viaceré európske krajiny. Okrem Poľska riešia výstavbu jadrovej elektrárne aj Maďarsko, Česká republika, Rumunsko či Bulharsko. Na Slovensku sa výhľadovo uvažuje nad výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
„Je to regulačne veľmi náročné prostredie a slovenské firmy by sa mali už dnes pripravovať na to, aby dokázali uspieť ako subdodávatelia. Výrobcovia reaktorov totiž budú potrebovať desiatky subdodávateľských firiem na stovky až tisíce drobnejších komponentov a služieb potrebných na výstavbu elektrárne,“ uzavrel Gerhart.