Starting at Zero. Tak znie názov výstavy, ktorú do 8. septembra uvidíte na spodnom poschodí ikonickej vily Tugendhat v Brne. Predstavuje tvorbu troch významných dizajnérok Bauhausu, ktoré boli so samotnou stavbou spojené cez jej architekta Miesa van der Rohe.
Možno ste o nich nikdy nepočuli, no o to viac bude pre vás objavenie ich tvorby darčekom. Sú také vycibrené, osviežujúce a súčasné. Pri pohľade na diela je ťažké uveriť, že tvorba troch dizajnérok Bauhausu Anni Albers, Otti Berger, Lilly Reich a keramičky Lucie Rie vznikla skoro pred sto rokmi.
Nie nadarmo boli spomínané umelkyne považované za priekopníčky avantgardy. Nástup nacizmu zmenil kurz ich života takmer od základu, aj preto sa výstava volá Starting At Zero. Odkazuje totiž na slová Anni Albers, ktorá povedala: „Aspoň raz v živote je dobré začínať od nuly.“
Albers pochádzala z významnej tlačiarenskej rodiny, ktorá vydávala Berlier Zeitung. Bola rebelkou, ktorá odvrhla svoje židovské korene a nechala sa pokrstiť, rovnako ako identitu rodiny tiež odmietla jej finančné prostriedky a počas štúdia na Bauhause žila veľmi skromne.
Najskôr skúšala maľbu, no potom úplne prepadla tkáčstvu. Priadzu dokázala premeniť na živú geometriu farieb natoľko nadčasovú, že je aktuálna aj mnoho dekád po jej vzniku.
Umenie na látke
Anni Albers musela po nástupe Hitlera k moci utiecť do Spojených štátov, kde začínala, ako sama poznamenala, úplne od nuly. Namiesto toho, aby ju to demotivovalo, poslúžilo jej to ako kariérny reštart. Začala nielen vyučovať na Black Mountain College, v roku 1949 sa tiež stala prvou textilnou umelkyňou, ktorá mala svoju samostatnú výstavu v newyorskej MoMe.
Za záchranu života ďalšej umelkyne, ktorú výstava v Brne predstavuje, Otti Berger (na titulnej snímke), orodoval u Hitlera aj samotný vojvoda z Windsoru. Nebolo mu to však nič platné, jedna z najtalentovanejších textilných dizajnérok 20. storočia skončila v osvienčimskom pekle.
Narodila sa do židovskej rodiny v dnešnom Chorvátsku, no odišla študovať do Berlína na Bauhaus. Jej prístup bol inovatívny v tom, že k látke pristupovala veľmi fyzickým spôsobom. Tvrdila, že dotýkať sa jej môže byť „rovnako príjemné ako sa pozerať na farbu alebo počúvať zvuk“.
Kým Otti Berger zakázali v roku 1936 nacisti vykonávať jej profesiu, spolupracovala s textilnými firmami a architektmi v Nemecku aj v zahraničí. Cestovala preto do Zürichu, Štokholmu, Paríža i Prahy, kde jej brat Otto pôsobil až do roku 1939 ako návrhár pre populárny módny salón Rosenbaum. Otto bol taktiež zavraždený nacistami.
S Československom mala Otti Berger aj ďalšie spojenie, už na Bauhause sa priatelila s textilnou návrhárkou Jaroslavou Vondráčkovou aj umelcom Karlom Teigom. V časopise ReD jeho avatgardnej skupiny Devětsil dokonca publikovala článok, v ktorom vysvetľovala, prečo majú textílie nadväzovať na princípy modernej architektúry.
Lucie Rie | Foto: Forbes Česko
Lucie Rie | Foto: Forbes Česko
Lily Reich | Foto: Forbes Česko
Lily Reich | Foto: Forbes Česko
Pre vilu Tugendhat je však najzásadnejšia postava Lily Reich, ktorej diela na výstave uvidíte tiež . Od roku 1925 bola partnerkou architekta Mies van der Rohe v osobnom aj pracovnom živote. Navrhli spolu väčšinu kresiel pre ikonický príbytok Grety, rodenej Löw-Beerovej a jej manžela Fritza. Červené kreslo má farbu rúžu, ktorú Lily Reich s obľubou nosila.
„Lily poskytla pre vilu Tugendhat obrovské množstvo inšpirácie. Za ňou idú textílie a celkovo farebné prevedenie vily. V podobe, akú tu predviedla, to nie je strohé minimalistické obydlie, ale rodinný dom plný hrejivých spomienok. Pozrite na ten koberec, na ktorom sa hrali deti,“ spomína Daniel Löw-Beer.
Gombíky ako kus umenia
Kurátor výstavy a vzdialený príbuzný pôvodných majiteľov vily Tugendhat návštevníkom priviezol aj tvorbu Lucie Rie. Sesternica priemyselníkov utiekla do Anglicka pred nacistami, kde si urobila dokonca kurz na stráženie detí. Aj ona, predtým uznávaná umelkyňa, ktorá ku keramike pristupovala ako k architektúre, musela začať od nuly. Vplyv na ňu mal iný génius architektúry, Adolf Loos.
Snažila sa v Londýne predstaviť svoju keramiku, ktorá však nebola prijatá príliš kladne. Bola vraj považovaná za „tenkú ako papier“. Na výrobu nedostala Lucie Rie licenciu, a tak začala vyrábať keramické gombíky. Také krásne, že pripomínali spojenie keramiky, šperku aj odevnej aplikácie.
V 80. rokoch ich objavil návrhár Issey Miyake a vyhlásil, že ho „ich krása dojíma“. Model s gombíkmi Lucie Rie je súčasťou výstavy, iné gombíky pochádzajú zo súkromnej zbierky Daniela Löw-Beera. „Začínať od nuly je tvorivá sila. Nikdy sa neprestanem učiť,“ vyhlasovala Lucie Rie. Vo svojich 89 rokoch získala Rád britského impéria.
Výstavu preto potrebujú vidieť nielen milovníci Bauhausu a dizajnu ako takého, ale aj tí, čo práve vo svojom živote tápu. Začínať od nuly môže byť tou najhybnejšou silou.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Anna Nosková.
