„Predstavte si, že ste mali dom, úspešnú firmu, žili ste v blahobyte. A odrazu nemáte nič,“ začína rozhovor pre Forbes.sk Oľga Bušo, zakladateľka unikátneho floristického konceptu Flowers Drive.
Zákazník autom príde k výdajnému okienku, vyberie si kyticu, zaplatí a odchádza. Dopredu si nemusí nič objednávať a ani vystupovať z auta.
Autorka tohto konceptu Oľga Bušo pochádza z Ukrajiny, no na Slovensku žije už 20 rokov. Na vojnu v jej rodnej krajine zareagovala inak ako väčšina slovenských firiem. Utečencom chce dať najmä prácu.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa Oľga Bušo rozhodla pre netradičnú formu pomoci Ukrajine?
- Ako vníma situáciu vo svojej rodnej krajine?
- Prečo kvetinový biznis na Slovensku potrebuje revolúciu?
- Ako sa jej podarilo v pandemickom roku rozbehnúť firmu s 800-tisícovým obratom?
Mnoho veľkých a úspešných firiem posiela humanitárnym organizáciám finančné príspevky. Prečo ste sa rozhodli pre inú formu pomoci?
Tí ľudia majú svoju hrdosť a peniaze by si odo mňa len tak bez práce nikdy nezobrali. Prácu potrebujú aj pre ich psychiku. Jediné, čo chcú, je byť užitoční. Je pravda, že prvá vec, ktorú ľudia z Ukrajiny potrebujú, je domov. Potom materiálne veci ako oblečenie, hračky pre deti.
Ale keďže to nie je konflikt, ktorý sa vyrieši za týždeň, potrebujú sa tu naučiť aj normálne fungovať. Preto aj oni rýchlo pochopia, že potrebujú pracovať.
Nemôžeme však zabúdať na to, že aj títo ľudia majú svoju dôstojnosť. A napriek hroznej situácií, v ktorej sa nachádzajú, si ju musia udržať. Keď im teda ponúkame prácu, mali by sme prihliadať aj na ich vzdelanie, aby mohli robiť to, čo doteraz. Aj keď rozumiem tomu, že neznalosť slovenčiny môže byť problém.
Ako pomáhať?
Ženy z Ukrajiny zamestnávate ako floristiky. Nemajú napríklad problém s jazykovou bariérou?
Naše floristky nie sú predavačky, kvety iba aranžujú. Nie sú v priamom kontakte so zákazníkmi. Aj doteraz som zamestnávala veľa floristiek z Ukrajiny. Nie preto, že by som ich nejako uprednostňovala. Neustále hľadáme floristov. Na inzerát sa nám ozvú dvaja, traja. S tým, že nemajú žiadne odborné vedomosti ani skúsenosti. Nie je veľmi z čoho vyberať.
Ako vo vašej firme vyzerali prvé dni po vypuknutí konfliktu?
Boli veľmi rušné. Veľa mojich dievčat je z veľmi zasiahnutých oblastí Ukrajiny. Bol tu plač, zapálené sviečky, žiadna hudba, telefóny zvonili stále. Prvé tri dni som aj ja bola paralyzovaná. Nevedela som, čo robiť. Bol to šok. Vedela som, že chcem pomáhať, ale nevedela som, ako.
Nakoniec som sa rozhodla, že vytvorím pracovné miesta, znížime ceny a skúsime zamestnať čo najviac ľudí, ktorí o prácu u nás stoja.
Do skupiny Ukrajinci na Slovensku na Facebooku som pridala inzerát, že zamestnám všetkých floristov, ktorí na Slovensko prídu. Bolo to pár dní pred MDŽ. Na Ukrajine je to obrovský sviatok, ktorý sa oslavuje niekoľko dní. Oveľa väčší ako Valentín aj Deň matiek.
Prišlo nám pomôcť sedem floristiek z Ukrajiny a väčšina z nich už s nami zostala. Sú tu na plný úväzok, pracujú 3-4 dni v týždni, ale aj to im veľmi pomáha.
Humanitárna pomoc podľa podnikateľky nemusí byť nutne marketingovo príťažlivá. Foto: Ondrej Krivuš
Napriek tomu, že majú oveľa viac práce, tešia sa z obrovského výberu kvetov. Sú to majiteľky kvetinárstiev, e-shopov s kvetmi, floristiky s 15-ročnou praxou. Naozaj kvalitní ľudia, ktorí sem prišli len s igelitkami. Zamestnať všetkých je náročný cieľ. Denne mi píše 10 až 15 ľudí.
Módny trend verzus reálna pomoc
Podporujete aj neziskovú organizáciu Ukrajina – Slovensko Spolu. Táto pomoc tiež nie je úplne štandardná. Čo pre nich robíte?
Mám pocit, že mnoho ľudí vníma pomoc Ukrajine len ako nový trend – po kváskovaní a otužovaní… Niektoré myšlienky sú dobré, ale zo strany firiem ide niekedy aj o marketingový ťah.
Preto som sa rozhodla, že nebudem robiť veľkú kampaň a dávať 20 percent z každej predanej kytice. Myslím si, že humanitárna pomoc nemusí byť nutne marketingovo lákavá. Ľudia môžu pomáhať aj bez toho, aby o tom nahlas hovorili.
Pochopila som, že aj organizovať zbierku na vlastnú päsť by nebolo veľmi zmysluplné – chýbajú mi kontakty aj skúsenosti. Táto organizácia pôsobí na Slovensku od roku 2014. Pomoc vozia priamo na Ukrajinu, ľuďom, ktorí nemohli utiecť. Oslovila som ich s tým, že im môžem ponúknuť finančnú aj inú pomoc. Dnes sídlia v našich priestoroch, náš sklad využívajú na zbierku humanitárnej pomoci.
Cez deň teda viažeme kvety a po večeroch triedime humanitárnu pomoc. Aj na mojich dievčatách som videla, že sa im uľavilo, sú rady, že osobne pomáhajú. Pochopili sme, že nemá zmysel plakať. Musíme niečo robiť.
Príbeh o troch sestrách
Narodili ste sa na Ukrajine a na Slovensko ste prišli študovať na vysokej škole. Ako vnímate súčasnú situáciu?
Mám v sebe dilemu. Vyrastala som v tom, že sme tri sestry. Pamätám si obrázok v školskej čítanke – tri dievčatká. V strede bolo väčšie dievčatko s pekným venčekom vo vlasoch a po bokoch jeho dve sestry – Rusko, Bielorusko a Ukrajina. V tomto som vyrastala.
Ešte niekedy v roku 2012 sme sa s manželom rozprávali, že žijeme v dobrej dobe, keď po dlhom čase nezúri žiadny ozbrojený konflikt. Keby mi vtedy niekto povedal, že na Ukrajine bude vojna a že ju spôsobia Rusi, smiala by som sa. To sú bratia, to neexistuje.
Medzi týmito troma dievčatkami bola láska. Ale ja dnes neviem, ako mám na Rusov reagovať. Niekto povie, že kolektívna zodpovednosť nie je v poriadku, že je to len problém Putina. Ja si to nemyslím. Keby Putin nemal takú podporu, nebol by tam, kde je, a ani propaganda by nemala takú moc. Nehovorím, že nie sú výnimky, ale je to pre mňa veľká dilema.
V Rusku sú ľudia vplyvom propagandy presvedčení, že celý svet je proti nim. Že najväčší cieľ všetkých ostatných krajín je ublížiť Rusku. A to nehovorím len o Putinovych prívržencoch. Aj ja mám rodinu v Moskve, ktorá so mnou dnes odmieta komunikovať, lebo som Ukrajinka. A to ešte pred dvoma rokmi boli u nás na návšteve.
My si ani nevieme predstaviť, akú šialenú moc má v Rusku propaganda. Ľudí zo západu vnímajú ako hlúpych a nekultúrnych.
Práca je podľa Oľgy Bušo jednou z najefektívnejších foriem pomoci vojnovým utečencom. Foto: Ondrej Krivuš
„Nemohli by sa vzdať?“
S akými reakciami sa stretávate?
Veľa mojich známych sa ma pýta, nesmelo, ale pýta: „Prosím ťa, nemohli by sa tí Ukrajinci vzdať? Vieš, aby bol pokoj. Aby zachránili ľudské životy…“ Rozumiem takémuto uvažovaniu. Ale ako by sa mohli vzdať?
Tí ľudia, ktorí sa ma toto pýtajú, si neuvedomujú, čo by sa mohlo stať, keby sa Ukrajina vzdala. V prvom rade, naozaj chceme hranice s Ruskom? A keď prídu do Poľska, stále to bude v poriadku? Kto všetko sa ešte vzdá, kde je tá hranica?
Potom sú ešte aj otázky, prečo Ukrajina teda neobetuje aspoň ten Krym. Ale to je akoby sme my obetovali Košice Maďarom, lebo kedysi to bolo Uhorsko. Aj v Košiciach by sa určite našla skupina ľudí, ktorí by radšej boli súčasťou Maďarska. Aj to by bolo v poriadku? Ilúzia pokoja je podľa mňa na Slovensku veľmi preceňovaná.
Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré hovoria, či sme taký bohatý štát, aby sme mohli pomáhať Ukrajine. Ale musíme si uvedomiť, že tí ľudia tak trochu trpia aj za nás.
Život sa nemôže zastaviť
Vráťme sa ešte k vašej pomoci. Spomenuli ste, že sa vám denne ozýva aj 15 ľudí. Podľa čoho vyberáte tých, ktorých zamestnáte?
Snažím sa vyberať floristky, ktoré sú šikovné a ich štýl aranžovania sa k nám hodí. Druhým kritériom je, že majú malé deti. Sama mám dve a viem, že matky pomoc potrebujú najviac.
To, aby mali prácu, je teraz pre mňa dôležitejšie ako môj zisk. Aj v hraničnej situácii majú tieto ženy svoju hrdosť. Keby som k nim každý mesiac prišla a dala im 500 eur, nezobrali by si ich.
Na Slovensko prišla ako 17-ročná, vyštudovala ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Už v deň štátnic dostala ponuku pracovať v energetickej firme, v ktorej sa vypracovala na post finančnej riaditeľky. V energetike aj podnikala. Neskôr si v Bratislave otvorila butik s ukrajinskou značkou Must have. V roku 2016 sa začala venovať floristike. Donáška kvetov pre nevesty Láskykvet jej priniesla aj titul Podnikateľka roka 2017. V roku 2021 túto službu rozšírila aj o Flowers Drive.
Ako vojna ovplyvnila trh s kvetmi?
Ceny kvetov sa nevídane prepadli. Videla som to aj na holandskej burze, kde som bola krátko pred MDŽ. Aj v tomto odvetví boli jedným z najväčších odberateľov Rusko a Ukrajina. Sú to veľké trhy. Ale dopyt po kvetoch je nižší v celej Európe. Málokomu sa chce v tejto situácii oslavovať.
Cez jarné prázdniny napríklad veľa slovenských rodín odišlo na lyžovačky alebo za teplom. A mala som pocit, že sa hanbili ukázať, že tam sú a majú sa dobre. To podľa mňa nie je správne.
Je veľmi dôležité, aby sme si na Slovensku zachovali chladnú hlavu a snažili sa žiť čo najviac normálne. Okrem psychiky je to dôležité aj pre našu ekonomiku, ktorá sa nemôže zastaviť.
Revolúcia na trhu s kvetmi
Vy v tomto biznise na Slovensku do istej miery robíte revolúciu. V roku 2016 ste spustili Láskykvet – postupnú donášku na svadby. Začiatkom minulého roka ste prišli s ďalším konceptom. V čom spočíva?
S Láskykvet sa nám darilo a darí. V roku 2020 som si však povedala, že chcem mať nielen unikátnu službu, ale aj unikátny produkt. Dovtedy sme kytice odoberali z rôznych kvetinárstiev, takže boli veľmi rôzne a nie vždy také, ako by som si predstavovala.
Najprv som si hovorila, že si otvorím malé kvetinárstvo v Bratislave, v ktorom budeme vytvárať len prototypy kytíc. Vyhliadla som si priestor v centre mesta. Všetci ma ale od neho odhovárali pre obrovský problém s parkovaním.
Tak som začala hľadať iné priestory, ale parkovanie bolo stále problémom. Raz som sedela v aute a hovorila som si, aké to majú drive through super, že nemusia parkovanie riešiť. Vtedy som vymyslela drive-in kvetinárstvo. Človek si nemusí dopredu nič objednávať. Zastaví, vyberie si a odchádza s kyticou.
Vymyslieť úplne nový koncept nebýva ľahké. Aké boli začiatky Flowers driveu?
Najprv som začala surfovať na internete, aby som nevymýšľala koleso, ale zistila som, že nič také neexistuje. Tak sme začali vymýšľať, ako by to mohlo vyzerať. Všetko sme si sami vymysleli a nakreslili.
Nápad na drive through kvetinárstvo vznikol ako riešenie problému s parkovaním v centre Bratislavy. Foto: Ondrej Krivuš
Zistili sme, že to nie je také jednoduché. Museli sme okrem legislatívnych noriem, dobre vybrať aj miesto, najmä z hľadiska lokality aj dostupnosti.
Prvý priestor sme mali na Eisteinovej. Dnes máme päť prevádzok v Bratislave a jednu v Trenčíne. V novembri minulého roka sme otvorili aj kiosk v Nivy centre. Okrem toho fungujeme online a kvety dodávame aj do Yeme, OMW a Panta Rhei. Robíme svadby a spolupracujeme s veľkými firmami. Bol to veľmi ťažký rok. Na začiatku sme boli piati, dnes je nás takmer štyridsať.
Florista nie je predavač
Čomu podľa vás vďačíte za takýto úspešný štart?
Floristika na Slovensku je podľa mňa veľmi málo rozvinutá. Je tu pár veľkých spoločností s dlhoročnou tradíciou a dobrým postavením na trhu, ktoré fungujú najmä v nákupných centrách. A nepotrebujú žiadny marketing. Ľudia k nim prídu a kúpia si kvety bez ohľadu na cenu a kvalitu, lebo idú okolo.
Potom sú maličké lokálne kvetinárstva, v ktorých majiteľky samy aranžujú kytice. Zarábajú si na seba a na náklady. Robia peknú prácu, ale nemajú ambície rásť. A potom sú veľké firmy, ktoré fungujú iba online a ako veľkoobchod.
Takže keď človek z iného odvetvia, ako ja, príde a pozrie sa na ten trh, nechápe, prečo nikto nič neinovuje. Veď aj vo floristike je veľa štýlov, značiek, podobne ako v móde. My sme na Slovensko priniesli napríklad modré tulipány, ktoré tu predtým nikto nepoznal. A to už sú vyšľachtené desiatky rokov…
Práca floristu je na Slovensku chápaná ako práca predavača. Ale floristi sú umelci. Ich tvorba veľmi závisí od toho, aký majú deň, čo práve riešia a prežívajú. Keď nemajú dobrú náladu, nedokážu vytvoriť nič.
Podľa toho sa k mojím dievčatám aj správam. Inšpiráciu hľadajú na internete často aj neskoro večer. Bežne mi posielajú fotky kvetov, ktoré chcú. A ja im ich objednám. Ale nikto iný to tak na Slovensku nerobí.
Je to moja snaha. Kupujem drahé a kvalitné kvety. A oproti konkurencii som zaviedla úplne iný systém.
Za prvý rok malo Flowers Drive obrat 800-tisíc eur. Získalo si aj pozornosť investorov. Foto: Ondrej Krivuš
Iný prístup ku kvetom
V čom spočíva?
Na Slovensku majú ľudia v kvetoch trochu iný vkus ako na Ukrajine. Tam sú kytice oveľa pompéznejšie, Slováci preferujú jednoduchosť. To platí aj pre životný štýl, obliekanie. Ako Flowers Drive sme teda prišli s menšou revolúciou. Naše kytice sú na prvý pohľad iné.
Okrem toho sa ale o ne aj inak staráme. Základné pravidlo je, že floristi kvety nečistia. Všetky kvety prídu najprv na centrálny sklad a čistia sa od listov, od papierov, dbáme o nádoby, v ktorých kvety skladujeme. Máme štyroch ľudí, ktorí robia iba toto.
Na prvý pohľad je to možno drahé, ale je to pre mňa zmysluplná investícia. Floristky potom pracujú s čistými kvetmi a nestrácajú čas.
Keď vojdete do bežného kvetinárstva, všetky kvety sú vonku, pri izbovej teplote. Tam sa ale ich životnosť skracuje o niekoľko dní. V našich driveoch sú všetky kvety skladované v presklených chladničkách pri teplote okolo 10 stupňov. Vďaka tomu máme odpisy na úrovni 10 percent. Iné kvetinárstva majú odpisy okolo 60 percent.
Kvety objednávam aj trikrát týždenne, aby boli čerstvé a mohli sme lepšie reflektovať dopyt. Preto si môžeme dovoliť mať oveľa nižšie ceny ako konkurencia.
Investície a expanzia za hranice
Výnimočné je aj to, že v Bratislave máte vlastných kuriérov. Prečo?
Aj pri debatách s investormi sa ma často pýtajú, prečo nevyužijem napríklad niektorú z taxi služieb. Skúšali sme to. Takýto kuriér vezme kyticu a volá zákazníkovi: „Dobrý deň, poďte von, mám pre vás balík.“ Nechá ho tam čakať aj 15 minút na slnku, na daždi v snehu. A keď sa náhodou na prvýkrát nedovolá, objednávku v pohode vráti.
Náš kuriér radšej sám 15 minút počká, zavolá opakovane. A keď treba, vybehne na piate poschodie a štyrikrát zaklope. Neplatím ich podľa počtu vybavených objednávok, ale za ich čas. Komunikácia so zákazníkom je pre mňa veľmi dôležitá.
Spomenuli ste debaty s investormi. Kam by ste chceli Flowers drive posunúť?
Čaká nás veľký rok. S e-shopom chcem ísť do Maďarska, Rakúska a Česka. Na Slovensku sme pôvodne chceli otvárať aj ďalšie prevádzky, ale zrejme pôjdeme skôr cestou franšíz. Ale teším sa aj z toho, čo sa nám za rok podarilo. Ľudia nás vnímajú pozitívne.
V prvom roku sme mali obrat viac ako 800-tisíc, tento rok určite prekročíme milión. Začali sme cez pandémiu, ale od začiatku sme predávali tak veľa, že nám naše chladničky nestačili. Po prvom týždni naše denné tržby prekračovali tisíc eur. Aj preto máme centrálu so skladom.
Na začiatku sme urobili veľa chýb. Keď sme pripravovali e-shop, rátali sme s tým, že našimi zákazníkmi budú najmä muži, ktorí budú kupovať kvety pre ženy. V realite však 70 percent tvoria ženy.
Máme teraz dve možnosti. Buď budeme potichu a postupne rásť, alebo sa vyberieme cestou investora. Máme už celkom reálne ponuky. Myslím si, že investícia bude pre nás dobrá cesta. Vďaka tomu sa budeme môcť rozšíriť aj do okolitých krajín.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
