V súčasnom svete môžeme ľahko nadobudnúť pocit, že to jediné, čo nás definuje, je výkon. A že s tým, ako rastie naša produktivita a výkonnosť v práci, stúpa aj naša hodnota. V najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení sa to pokúšame vyvrátiť.
Neuropsychológ Róbert Krause v rozhovore zdieľa mnohé užitočné myšlienky, ktoré sa týkajú vnímania práce, jej prepojenia na duševné zdravie, dosahovania cieľov, no a veľkou témou je aj úspech a jeho rôzne podoby.
O cieľovom fetišizme
„Ľudia dnes majú skreslenú predstavu, že zaneprázdnenosť rovná sa produktivita. No to, že som zaneprázdnený, neznamená, že som produktívny. To, že mám počas dňa veľké množstvo aktivít, stále neznamená, že som produktívny. Niekedy platí, že začať stíhať znamená prestať sa ponáhľať,“ hovorí Krause.
Prečo sme podľa neho takí orientovaní na výkon? Je to spôsobené tým, že vo všeobecnosti máme radi ciele, často sme dokonca svedkami tzv. „cieľového fetišizmu“, čo znamená, že si neustále dávame ciele a plníme ich. V našom mozgu sa vtedy začínajú diať rôzne zmeny – vylučujú sa neurotransmitery, chemické prenášače, ktoré sa významne podieľajú na závislostiach.
Neuropsychológ Krause hovorí v rozhovore o práci a jej vnímaní. Foto: archív R.Krauseho
Neuropsychológ Krause hovorí v podcaste Nevyhorení o práci a jej vnímaní. Foto: archív R. Krauseho
„My sa stávame závislými práve na neurochemických zmenách, ktoré sa v našom mozgu aktivujú, keď zažijeme určitý úspech, alebo keď dosiahneme svoj cieľ. To nám spôsobuje príjemné emocionálne nastavenie, a tak si hneď dávame ďalší cieľ, opäť ďalší cieľ, no a postupne sme závislými ani nie od cieľov, ale od toho, čo sa v nás odohráva, keď daný cieľ dosiahneme,“ dodáva neuropsychológ.
Potrebujeme sa nudiť
Podľa Krauseho je nuda matkou tvorivosti. „Mnohí ľudia majú čas naplánovaný tak, že nemajú žiadny priestor sa nudiť. Ale často je menej viac. Keď chytáme dva zajace, tak často nechytíte ani jedného, no toto ľudia v dnešnej dobe robia. Chytajú veľké množstvo zajacov, no v jednom momente zistia, že nechytili ani jedného,“ vysvetľuje Krause.
Podľa neho sa treba zamerať na jeden bod, kam smerujeme, a na základe toho upraviť svoj štýl myslenia a konania. Ide o manažovanie svojich hodnôt v čase, nie časový manažment, ako si často mylne myslíme. „Je to najmä o tom, aby sme my mali sami v sebe poriadok,“ dodáva.
Premyslený rast
V podcaste uvádza Krause príklad jedného svojho klienta, ktorý sa chce dostať tam, kde bol pred niekoľkými rokmi – keď zarábal menej a mal menej zamestnancov.
Chceme neustále rásť, ale zabúdame na to, že rast nemusí ísť ruka v ruke s tým, že sa budeme cítiť lepšie, ako to často predpokladáme.
„Platí, že čím viac ľudí v našom okolí, tým vyššie napätie, tým viac možných problémov alebo situácií, ktoré si vyžadujú našu pozornosť,“ vysvetľuje odborník. Dodáva, že práve z týchto dôvodov by mal byť aj rast premyslený.
Krause hovorí, že nuda je matka tvorivosti. Foto: Marek Mucha
Krause hovorí, že nuda je matka tvorivosti. Foto: Marek Mucha
Zároveň by sme mali byť schopní sebareflexie, ktorá so sebou nesie aj prvky sebauvedomenia, uvedomovania si vlastnej hodnoty a smerovania. „Je úplne v poriadku zmeniť počas cesty cieľovú destináciu, len potrebujeme vedomú kontrolu nad tým, kam vlastne letíme,“ dodáva Krause.
Vnímanie úspechu
Problémom niekedy môže byť to, že kurzor a smerovanie upravujeme nie za základe vlastných preferencií, ale pod vplyvom okolia. Deje sa to napríklad vtedy, keď začíname lipnúť na ocenení a ohodnotení zo strany druhých ľudí. A na základe toho si o sebe vytvárame sebaobraz.
Často sa pod vplyvom externých faktorov mení aj naše vnímanie úspechu. „Ľudia namiesto toho, aby boli úspešní sami pred sebou, chcú byť úspešní v očiach druhých. Ale keď sa ženieme za cieľmi druhých ľudí, je to ďalší varovný príznak. Vo finále je totiž jedno, na akom aute jazdíme, koľko máme peňazí, v akom dome bývame, aké máme firmy, či nás ľudia poznajú či nepoznajú. Najdôležitejšie je to, ako sa v kontakte sami so sebou cítime,“ dodáva neuropsychológ.
Ako vzniká orientácia na výkon
Ľudia sú podľa odborníka už z evolučného hľadiska zameraní na výkon. Aj v prírode to funguje tak, že prežije ten najsilnejší. „Potrebujeme súperiť, potrebujeme súťažiť a je to pre nás prirodzené. Súťaživosť by nás mala motivovať a inšpirovať, no často nám, naopak, prináša úzkosť a konfrontáciu,“ hovorí Krause.
Vtedy sa začíname viac porovnávať s druhými ľuďmi namiesto toho, aby sme sa porovnávali sami so sebou v čase.
Preto je dôležité vnímať odlišné cesty, ktorými prechádzame, a porovnávať sa najmä sami so sebou. Tiež je vhodné utriediť si, čo od konkrétneho výkonu očakávame. Čo mi má priniesť? „V biznise sa ľudia sústredia na čísla, na to, o koľko zvýšia svoj obrat, alebo akým spôsobom vedia zlepšiť výsledky. Ale v živote nejde len o čísla a o to, čo dosiahneme. Ide najmä o to, čo si z toho všetkého zoberieme,“ dodáva.
Šťastie nás robí úspešnými
Krause mnohým svojim klientom kladie jednoduchú otázku: ,,Kto ste?“ Prvé odpovede, ktoré vám naskočia, sa zvyčajne najvýraznejšie spájajú s vašou identitou. To, že mnohým napadnú najmä pracovné funkcie, podľa odborníka reflektuje spoločnosť a dobu, v ktorej sa nachádzame.
„Pracovná identita sa dostáva na piedestál a tituly hrajú veľkú rolu. No v konečnom dôsledku je to úplne nepodstatné a často ide len o určitú kompenzáciu, možno z našej vlastnej minulosti, keď sa potrebujeme určitým spôsobom nadradiť nad druhú stranu,“ hovorí Krause. Vo finále je často jedno, čo si o nás myslia druhí ľudia, lebo najviac času trávime práve sami so sebou.
Preto je dôležité, aby sme my vedeli, čo nás robí šťastnými a čo znamená úspech pre nás osobne. „Úspech nás totiž neurobí šťastnými, skôr šťastie, ktoré prežívame, nás robí dlhodobo úspešnými,“ dodáva.
VYPOČUJTE SI PODCAST
Celý rozhovor s neuropsychológom Robertom Krausem si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na [email protected]
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví, ktorý vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru, a neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Ďakujeme partnerovi podcastu Nevyhorení, spoločnosti SPP.
