Jeden z mojich kolegov sa so mnou nedávno podelil o lekciu, ktorú dostal od svojej trojročnej vnučky. Čítal jej obrázkovú knižku o veľmi hladnej húseničke. Je to jeden z tých príbehov, ktorých sa deti nevedia nabažiť.
Starý otec prečítal vnučke knižku mnohokrát, tak sa chcel trochu pobaviť a pridal do príbehu zopár vlastných dejových zvratov. Vnučka však o to nemala záujem. Chcela počuť príbeh, ktorý mala tak rada a povedala: „Dedko, príliš veľa rozprávaš!“
Táto vtipná príhoda ma prinútila zamyslieť sa nad chybou, ktorej sa mnohí lídri často dopúšťajú. Nepočúvajú potreby svojich zamestnancov. Namiesto toho sú príliš zaujatí hovorením toho, čo chcú.
Prečo by sme mali počúvať?
Jedno príslovie hovorí, že keď rozprávame, tak len posúvame ľuďom veci, ktoré už vieme. Keď však počúvame, je veľká šanca, že sa naučíme niečo nové. Prečo by sme teda nechceli počúvať?
Mal som potenciálnych klientov, ktorí verili, že vo svojich firmách efektívne komunikujú. Pri hlbšom pohľade som však zistil, že svojich zamestnancov skôr informujú namiesto toho, aby sa s nimi radili a počúvali ich. Niektoré výskumy ukazujú, že spoločnosti investujú 80 percent svojich korporátnych komunikačných zdrojov do rozprávania.
Iné výskumy poukazujú na riziká nepočúvania a rozsah problému.
- V štúdii z roku 2021 s viac ako 14-tisíc pracovníkmi vykonanej spoločnosťami Oracle a Workplace Intelligence 87 percent respondentov uviedlo, že si myslia, že by ich spoločnosť mala urobiť viac, aby načúvala ich potrebám.
- Štúdia spoločnosti Microsoft zistila, že 57 percent spoločností sa len zriedka, ak vôbec, pýta zamestnancov na to, ako sa cítia.
- Society for Human Resources Management (SHRM) v prieskume z roku 2019 zistila, že takmer 25 percent zamestnancov necíti, že môže bezpečne vyjadriť svoj názor.
Je čas, aby sa lídri naučili počúvať, pretože výhody počúvania sú ohromujúce. Ak šéfovia aktívne počúvajú, čo ich tímy hovoria, môžu si vybudovať vzťah vzájomnej úcty a dôvery. Podľa výskumu neurovedca Paula J. Zaka vykazujú zamestnanci v takýchto spoločnostiach o 106 percent viac energie v práci, o 76 percent viac angažovanosti, o 74 percent menej stresu a o 50 percent vyššiu produktivitu v porovnaní so zamestnancami v spoločnostiach s nízkou dôverou.
Hoci prezentovanie a rozprávanie sú zručnosti, ktoré sa lídri učia, počúvaniu sa venuje málo pozornosti, napriek tomu, že je rovnako dôležité. Čo teda môžete urobiť, aby ste sa stali lepšími poslucháčmi?
1. Počúvajte viacerými spôsobmi.
Začnite sa rozprávať s tímami prostredníctvom viacerých kanálov. Podľa mojich skúseností sú najcennejšie osobné stretnutia. Urobte všetko pre to, aby ste jednotlivcom umožnili ujať sa slova a vyjadriť svoje obavy. To isté platí aj pri skupinových stretnutiach, či už osobne alebo online.
Uskutočňovanie rôznych prieskumov tiež ukazuje, že máte záujem počúvať a zistiť, čo majú vaši zamestnanci na srdci.
2. Pozorujte, čo ten druhý hovorí.
Na počúvanie nepoužívajte len uši, ale aj oči. Neverbálne gestá môžu toho veľa prezradiť. Všímajte si výrazy tváre, reč tela a tón hlasu, aby ste si vytvorili úplný obraz.
3. Klaďte viac otázok.
Neprerušujte, ale dávajte doplňujúce otázky a opakujte kľúčové body – ich slovami, nie vašimi, aby ste ukázali, že počúvate. Položte viac otázok, ako považujete za potrebné. Ostatní tak ocenia, že ich počúvate a môže to tiež pomôcť odhaliť niečo, čo ste možno prehliadli.
4. Ukážte, že počúvate.
Ukážte ľuďom, že ich pripomienky beriete na vedomie, nadviažte očný kontakt, prikývnite, keď je to vhodné, a rečou tela naznačte, že dávate pozor. Je to čas pre nich, aby vyjadrili svoje názory, a zaslúžia si vašu plnú pozornosť.
Aj keď ste v ten deň mali množstvo podobných stretnutí. Povedzte im, že si ceníte váš rozhovor a že im poskytnete odpovede na všetko, na čo ste okamžite nevedeli odpovedať.
5. Konajte, keď môžete.
Ako zareagovať na spätnú väzbu od zamestnancov alebo tímu? Premeňte rozhovor na činy. To nevyhnutne neznamená, že máte urobiť všetko, o čo vás niekto požiada, najmä ak existujú rozumné dôvody, prečo je lepšie urobiť to inak. Dôležité je v prvom rade odpovedať a dať najavo, že počúvate.
Potom ich informujte o tom, aké kroky podniknete alebo prečo niektoré opatrenia možno nevykonáte. Keď sa neriadite spätnou väzbou od zamestnancov, môže to byť ešte horšie, ako keby ste sa ich vôbec nepýtali.
Ako napísal Dave Conrad: „Základom je, že ľudia chcú byť vypočutí. Keď prjímame rozhodnutia bez toho, aby sme mali podnety od ľudí, majú tendenciu nechať si nápady pre seba a vyvíjať menej iniciatívy na zlepšenie.“
Ľudia chcú vedieť, že sú vypočutí. Počúvanie je často považované za niečo, čo robíme automaticky, a nie za zručnosť, ktorú je potrebné rozvíjať. Je to však dôležitá súčasť komunikácie, ktorá môže pomôcť zlepšiť spoluprácu, produktivitu a spokojnosť zamestnancov.
Existuje množstvo príležitostí, kedy je nevyhnutné počúvať potreby iných ľudí. Naučte sa počúvať, pretože počúvaním sa učíte.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je člen rady magazínu Forbes Jason Richmond.
