Pokiaľ žijeme v dobe, keď je v domácej izolácii alebo karanténe približne polovica svetovej populácie, je asi každému jasné, že to bude mať dopad na našu budúcnosť. Nehovoríme už len o počte nakazených, o úmrtiach či o ekonomickej kríze, ale o hlbokých zmenách v štruktúre spoločnosti, na ktoré sa musíme pripraviť. A to aj napriek tomu, že nevyzerajú lákavo.
Pandémia koronavírusu vrátila ľudstvo späť do reality. Mohli sme si myslieť, že prežívame najdlhšie obdobie ekonomického rastu a prosperity v histórii, no posledných niekoľko týždňov nám ukázalo, akí sme zraniteľní.
Ďalším odkazom bolo, že nemôžeme pokračovať v ničení našej planéty, pretože naše činy majú svoje dôsledky. Aj v podobe mutácií vírusov a nebezpečných patogénov, ktoré nám nastavili zrkadlo teraz. To, čo nám táto pandémia ponúka, je možnosť uvedomiť si, že svet by nemal po skončení krízy pokračovať v rovnakom tempe.
Ako skrotiť vírus
Pokiaľ sme sa počas uplynulých týždňov niečo naučili, tak to, že zakrývať pravdu, alebo ju zľahčovať, sa naozaj neoplatí. Rovnako už všetci vieme, že niektoré krajiny (Južná Kórea) si s pandémiou koronavírusu poradili lepšie, ako iné (USA). Dnes si už všetci uvedomujú, aké dôležité je poriadne testovať a čím presnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie testy máme k dispozícii, tým lepšie.
No a rovnako sme prišli na to, že je potrebné dodržiavať domácu karanténu, nech sa nám to zdá akokoľvek ťažké. Je zaujímavé, keď súčasné reštriktívne opatrenia obhajujú aj európski lídri, ktorí vyrastali v komunistických režimoch, ako napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová. Počúvať o dôležitosti obmedzenia pohybu občanov z jej úst ešte zvýrazňuje závažnosť situácie.
V boji s koronavírusom nám mohli pomôcť príklady z Afriky.
Ich chráni nezáujem
No tam sa zásahy štátu do základných ľudských práv a slobôd nekončia. Možno aj vás šokovalo, keď ste sledovali správy o tom, ako Čína v snahe bojovať proti šíreniu koronavírusu siahla po mobilných aplikáciách, ktoré jej pomáhali monitorovať a obmedzovať pohyb ľudí. Dnes ale vidíme, že v jej šľapajách idú aj ďalšie krajiny, ako napríklad Hongkong, Južná Kórea či Taiwan.
Práve to sú krajiny, ktoré dnes dávajú za príklad, ako úspešne zvládnuť šírenie koronavírusu Covid-19. Ich úspech pritom pripisujú rozsiahlym kontrolným mechanizmom, ktoré by boli za bežných okolností neprijateľné, no súčasná situácia ich v očiach občanov ospravedlňuje.
Rieši to USA aj Slovensko
Kvôli rapídnemu šíreniu koronavírusu začínajú zvažovať okresanie niektorých ústavných práv aj v USA. Napríklad na to, aby mohla vláda zaviesť podobné opatrenia ako Čína, si môže vypýtať dáta od Facebooku, Googlu a ďalších technologických spoločností. Podľa informácií Washington Post už americká vláda s firmami o tejto možnosti rokuje.
Podobne začínajú zdieľať dáta svojich užívateľov so štátnymi orgánmi aj mobilní operátori pôsobiaci v Európe. Nateraz v súlade s európskym nariadením GDPR — i keď aj to sa môže čoskoro zmeniť.
Na Slovensku schválil v stredu popoludní parlament takzvaný lex korona, ktorý umožňuje štátu sledovať cez mobily ľudí podozrivých z nákazy koronavírusom. Doposiaľ pritom mohol štát sledovať pohyby ľudí alebo ich komunikáciu iba s povolením súdu. Zákon však schválil parlament v zmiernenej forme.
To znamená, že štát bude síce môcť anonymne sledovať pohyby občanov a pri ľuďoch s potvrdenou nákazou bude môcť poznať aj ich mená, vrátane mien tých, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Nebude však poznať, kto s kým telefonoval, ako dlho komunikácia prebiehala alebo čo bolo jej obsahom, ako sa pôvodne obávala parlamentná opozícia aj niektoré mimovládne organizácie.
Cieľom zberu dát je vytvorenie neverejných máp pohybu infikovaných ľudí, ktoré môžu pomôcť zabrániť ďalšiemu šíreniu koronavírusu. Zákon, ktorý prijal parlament v skrátenom legislatívnom konaní, bol predmetom veľkej diskusie aj rozhorčenia verejnosti. Mnohí varovali, že štát týmto opatrením neprimerane zasiahne do osobných práv občanov.
Talianska polícia si pri monitorovaní pohybu občanov pomáha aj dronmi. Foto: SITA/AP
Pritom podobné technologické riešenia prevádzkujú už viaceré štáty. Napríklad, poľská vláda nedávno spustila mobilnú aplikáciu, ktorá pomocou GPS dát a tvárovej biometrie kontroluje, či dodržujete stanovenú domácu karanténu. Pokiaľ ju máte nariadenú, napríklad kvôli pozitívnej cestovateľskej anamnéze, tak vám niekoľkokrát do dňa, zakaždým v náhodných časoch, mobilná aplikácia vydá príkaz, aby ste si urobili selfie. Následne pomocou GPS zistí, či ste sa odfotili doma, alebo ste porušili karanténu.
Čínska cesta
Nie je tak trocha iróniou, že koronavírus sa do sveta rozšíril práve z krajiny, ktorá je spomedzi všetkých schopná najrozsiahlejšieho sledovania svojich občanov, ich pohybu, kontaktov? Či už pomocou dátovej analýzy, tvárovej biometrie, geolokácie alebo pomocou dronov. Pre čínske úrady bolo pomerne jednoduché zistiť, kto sa s kým počas pandémie stretol, kde a kedy to bolo. Či neporušili pri tomto stretnutí zákon. Či si dodržali patričný odstup.
Ale rozšírenie takéhoto sledovania občanov z Číny do celého sveta? Nie, to bolo spočiatku nepredstaviteľné. A naozaj, prvé pokusy o jeho zavedenie nevyšli. Aj preto, že boli očividnou kamuflážou vládnych pokusov zhromažďovať dáta od občanov. Napríklad, keď sa Irán pokúsil vydať štátnu aplikáciu na samodiagnostikovanie koronavírusu, ktorá nielenže bola úplne banálna, ale navyše obsahovala aj spyware na sledovanie občanov, zrejme s cieľom vytvoriť veľký dataset.
Princ Charles potvrdil, že ochorel na koronavírus.
Budúci kráľ má 71 rokov
No potom začali prichádzať správy o sledovaní občanov z Južnej Kórei a zo Singapuru. Hoci omnoho transparentnejšie, ako iránsky pokus, ale stále rozsiahle a bez možnosti odmietnuť ho. Nasledoval Izrael. Benjamin Netanjahu, izraelský premiér, oznámil, že sa vláda pustí do sledovania občanov, a to nielen tých, u ktorých bol potvrdený výskyt koronavírusu Covid-19.
Nemal pritom na mysli iba sledovanie ich polohy, ale aj zbieranie metadát, čiže obrovského počtu dát o tom, s kým ľudia telefonujú, odkiaľ, ako dlho a ako často. Samozrejme, takto dokáže vláda vytvoriť mapu pravdepodobného kontaktu medzi ľuďmi, čo by v dnešnej situácii mohlo znamenať mapu možných nákaz.
Postupne začali dáta o pohybe občanov (samozrejme, anonymizované) zbierať aj v Rakúsku a Nemecku. Dnes túto možnosť pripúšťa aj Veľká Británia a na podobnú vlnu nabieha aj USA.
Koľko toho znesieme?
Niet sa pritom čo čudovať, čelíme bezprecedentnej hrozbe, neviditeľnému nepriateľovi. Pritom sme iba na začiatku tohto boja. Dlhé roky sme vyvíjali aplikácie, ktoré nám pomáhali v boji proti teroristickým skupinám a organizovanému zločinu. Dnes nám, paradoxne, môžu pomôcť, aby sme čo najrýchlejšie túto krízu zvládli, i keď nášho protivníka nemôžeme vidieť ani na neho namieriť.
No a je prirodzené, že zvádzame vnútorný boj aj sami so sebou. Na jednej strane chceme, aby nás štát chránil, aby urobil, čo je v jeho silách. No na druhú stranu sa nám nepozdávajú tieto bezprecedentné zásady do nášho súkromia.
Ako bojujem s úzkosťami z koronavírusu?
Pomáha mi týchto 10 tipov od psychológov
Na to, aby sme prekonali túto krízu, však budeme musieť akceptovať extrémne riešenia – ako je izolácia, karanténa, či dokonca narušenie nášho súkromia – hoci nás obmedzujú.
Druhou otázkou však je, čo sa stane, keď pandémia pominie a opatrenia sa postupne uvoľnia? Prestanú fungovať aj narýchlo prijaté zákony o sledovaní občanov? Alebo sa pôvodne anonymizované dáta postupne stanú neanonymnými, v rukách štátu?
K podobnému konaniu zo strany čínskej vlády sme boli kritickí – a právom. Teraz však čelíme podobnej otázky my sami – aká veľká bude tolerancia voči našim vládam, ktoré robia presne to isté, i keď z celkom iného dôvodu?
Prispievateľ Enrique Dans píše pre Forbes.com o lídroch a inováciách, Zak Doffman o kyberbezpečnosti. Článok vznikol s prispením Forbes Slovensko.
