Po vojne osirela, v USA sa stala legendou svetovej robotiky. Ružena Bajcsy slávi 90 rokov

Má za sebou životný príbeh ako z filmu, ibaže všetko je skutočné. Silná žena, ktorej rodičov zabili nacisti počas vojny, niekoľko rokov prežila v sirotinci, no napriek tomu vyštudovala Stanford a napokon sa stala legendou svetovej robotiky. Ružena Bajcsy.

Narodila sa presne 28. mája 1933 v predvojnovej Bratislave. Pozrite si prierez životom Ruženy Bajcsy pri príležitosti osláv 90. rokov jej bohatého a nevšedného života.

Ružena Bajcsy je svetovou priekopníčkou robotiky, známa je najmä v USA, no pochádza zo Slovenska. Foto: Beatrice Katcher

Na svet prišla vtedy, keď Hitler k moci

1933 – Ružena Kučerová, neskôr známa ako Ružena Bajcsy, sa narodila v Bratislave do rodiny Felixa Kučeru. Na svet prišla práve v čase, keď sa k moci v Nemecku dostal Hitler. „Obaja rodičia boli židia. Takže dôsledky pre nás boli tvrdé,“ spomínala vo veľkom rozhovore pre slovenský Forbes z februára 2016.

Jej otec bol stavebným inžinierom, ktorý mal prezidentskú výnimku od Tisa, ktorá dávala možnosť ľuďom so židovským pôvodom vykonávať niektoré dôležité profesie, aby vojnový priemysel fungoval. Dodala, že o päť rokov neskôr konvertovali s rodičmi na katolicizmus, aby si zachránili život. Bolo to však len dočasné riešenie.

Červený kríž pomáhal vo vojnovom období viacerým sirotám. Foto: Profimedia

1944 – Obeťami nacistického masakra v Kremničke sa stali obaja rodičia vtedy 11-ročnej Ruženy. Od zatknutia a smrti sa zachránila tým, že bola so sestrou schovaná v zadnej miestnosti, kde si ich gestapo nevšimlo.

V tom čase už niekoľko rokov žili vo Zvolene, kam sa s rodinou utiahli po odchode z Bratislavy. „Dúfali sme, že v menšom mestečku budeme viac v bezpečí. To sa nestalo,“ povzdychla si počas rozhovoru.

Po smrti rodičov žili spolu so sestrou niekoľko mesiacov v tábore Červeného kríža ako vojnové siroty.

50. roky – Keď sa pomery trochu upokojili, presťahovala sa v roku 1946 znova do Bratislavy, kde stále žili priatelia jej rodičov. Žila v katolíckom sirotinci a navštevovala miestne gymnázium. Po 18. narodeninách musela zo sirotinca ako dospelá odísť, chvíľu žila v bezdetnej rodine.

Keď mala asi 21 rokov, vydala sa za Júliusa Bajcsyho a mohla sa odsťahovať. To už študovala elektrotechniku na Slovenskej technickej univerzite, ktorú skončila v roku 1957.

Láska k počítačom

Prvá polovica 60. rokov – Predtým, ako si mohla mladá technička dokončiť vzdelanie, musela päť rokov manuálne pracovať vo fabrike Tesla. Na stretnutí študentskej organizácie totiž naznačila, že namiesto sovietskej tradície vzdelávania by mali nasledovať vzor Jána Amosa Komenského. A to ju dostalo to ťažkostí.

„Komunisti povedali, že som veľmi buržoázna a je nebezpečné nechávať ma na univerzite. Pritom som už mala ponuku z katedry matematiky, aby som si tam urobila kandidatúru. Tú však stiahli a mala som ísť do fabriky naučiť sa, ako žije pracujúca trieda,“ zaspomínala si v rozhovore.

Sovietsky počítač Ural, veľký elektrónkový stroj, ktorým disponovala bratislavská technická univerzita. Ruská fabrika Penza ich v 60. rokoch vyrobila 139. Foto: Profimedia

Po piatich rokoch jej dovolili vrátiť sa na STU. „Začínali tam vytvárať počítačové centrum. Dostala som miesto ako technička, nie ako profesorka, lebo by som mala zlý vplyv na mládež.“ Na starosť dostala údržbu počítača Ural.

Mladá Ružena Bajcsy s vtedy novým typom sovietskeho počítača Ural. Foto: Ružena Bajcsy (archív)

1967 – V tomto roku získala titul kandidátky vied. Doktorát z elektrotechniky získala ako vôbec prvá žena na Slovensku. Zároveň v tom čase jej vtedajší šéf, profesor Gvozdják, stretol vo Veľkej Británii profesora McCarthyho z amerického Stanfordu a navrhol mu vziať niekoho z ich univerzity na študijný pobyt v Amerike. Tým niekým bola práve mladá inžinierka.

Do USA sa dostala vďaka profesorovi Gvozdjákovi. Foto: Forbes (archív)

Boli s tým rôzne komplikácie, ale nakoniec sa jej podarilo dostať sa do USA. Zaplatila za to ale vysokú cenu, musela doma nechať dve malé deti. Počas najbližších rokov mala s nimi minimálny kontakt, do USA za ňou prišli až po páde režimu.

Po emigrovaní do USA sa po prvý raz nadýchla slobody. „Veľmi rýchlo mi došlo, ako sme na Slovensku boli obmedzovaní. Nemali sme dosah na medzinárodnú literatúru, okrem ruskej. Západná nám chýbala. Takže hoci som si predtým myslela, že viem o matematike dosť, nestačilo to,“ zaspomínala v rozhovore.

„Nevedela som dosť o logike, pravdepodobnosti, kombinatorike. Musela som toho dosť doháňať. A potom tu bola úplne iná dostupnosť počítačov. V Bratislave sme mali ten ruský počítač Ural, ktorý ledva išiel hodinu bez toho, aby sa nepokazil. A tu zrazu IBM, čo bežal celú noc!“

Ružena Bajcsy, legenda svetovej robotiky a rodáčka zo Slovenska, oslávila už 90. rokov. Foto: Beatrice Katcher

Bola pri zrode umelej inteligencie

1972 – V tomto roku si urobila druhý doktorát na Stanforde z počítačových vied. Bajcsyovej mentorom sa stal práve John McCarthy, jeden zo zakladateľov umelej inteligencie ako vednej disciplíny (prišiel aj so samotným pomenovaním AI).

McCarthy bol vizionár. Vyvinul programovací jazyk Lisp, ktorý sa v umelej inteligencii využíva doteraz, hovoril o myšlienke predaja cez počítače (e-commerce). Pracoval na koncepte zdieľaných počítačov (predchodcov dnešného cloudu), preto i podceňoval prvé snahy o osobné počítače.

Profesor John McCarthy bol vskutku vizionár. Foto: Profimedia

McCarthy mal k tvorcom osobných počítačov blízko, členov hobby združenia Homebrew Computer Club (napríklad Wozniaka a Jobsa, budúcich zakladateľov Apple) pozval aj na Stanford.

Počas štúdia na Stanforde sa Ružena Bajcsy zameriavala na počítačové rozoznávanie textúry. Neskôr dostala miesto asistujúcej profesorky na Pennsylvánskej univerzite, kde vybudovala aj veľké laboratórium GRASP lab (General Robotics and Active Sensory Perception), ktoré je dnes známe po celom svete medzi odbornou komunitou a zostala tam pôsobiť 30 rokov.

„Prišla som tam v roku 1972 a postupne ho rozbiehala. Trvalo možno šesť-sedem rokov, kým sme ho oficiálne otvorili. Od skorých začiatkov som chcela budovať roboty, a čoraz lepšie roboty. To si vyžaduje štúdium vnímania, manipulácie, mobility, všetkých aspektov robotiky,“ zaspomínala v rozhovore pre Forbes z roku 2016 Ružena Bajcsy.

Na otázku, čomu sa v tom období v tomto laboratóriu venovali, povedala, že robili napríklad medicínske aplikácie. „Vyvinula som algoritmus pre spájanie atlasu anatómie mozgu a výsledkov z MRI a počítačovej tomografie. Vytvorila som tiež v robotike novú oblasť známu ako aktívne vnímanie (active perception),“ opísala.

Kolektív GRASP lab, ktorý Bajcsy založila na Pennsylvánskej univerzite, v roku 1984. Foto: Ružena Bajcsy (archív)

1979 – Bajcsy sa vydala za Shermana Frankela, profesora fyziky na Pensylvánskej univerzite a neskôr s ním vychovávala jeho syna Waltera. Z prvého manželstva mala dve deti – Klaru a Petra.

2001 – Po tridsiatich rokoch na Pennsylvánskej univerzite sa Ružena Bajcsy posúva na inú pôdu. Najprv tri roky pôsobila vo vládnej agentúre National Science Foundation, ktorú viedla ako vôbec prvá žena. Pod palcom mala polmiliardový rozpočet na vedu a výskum a jeho prerozdeľovanie.

Následne prešla na univerzitu v Berkley, kde založila centrum aplikovaného výskumu CITRIS (Center of IT Research in the Interest of Society). Zameriavala sa na zlepšovanie života ľudí vďaka novým možnostiam technológií.

Plejáda ocenení

2002 – V novembri časopis Discover zaradil Ruženu Bajcsy medzi 50 najvýznamnejších žien vo vede.

2004 – Bajcsy bola v porote Siene slávy robotov po boku Steva Wozniaka či autora Sira Arthura C. Clarka. Spolu do nej vybrali robota Shakeyho (pomenovaného podľa trasenia pri pohybe), prvého autonómneho mobilného robota, ktorý bol v tom čase schopný vnímať okolie a pohybovať sa v ňom. Vyvinuli ho v 60. rokoch na Stanforde, v časoch, keď tam pôsobila aj Bajcsy.

Robot Shakey. Foto: Ružena Bajcsy (archív)

2009 – Bajcsy získala prestížnu medailu od Benjamin Franklin Institute. Pri preberaní ocenenia sa vyznala, že jej životným cieľom bolo robiť technológiu užitočnou.

2012 – Ako emeritná profesorka počítačových vied a strojárstva získala od Pennsylvánskej univerzity, svojho dlhoročného pôsobiska, čestný titul doktorky vied. Univerzita rozhodnutie zdôvodnila jej priekopníckou prácou v odbore vnímania strojov, v robotike a v umelej inteligencii.

V tomto roku získala aj čestný doktorát na Kráľovskom inštitúte technológií vo Švédsku.

Bajcsy získava čestný doktorát za celoživotnú prácu od Pennsylvánskej univerzity. Foto: Ružena Bajcsy (archív)

2013 – V tomto roku získala cenu IEEE Robotics and Automation Award za jej pôsobenie na poli robotiky a automatizácie. Počas života sa podieľala na viac ako 250 vedeckých článkoch v prestížnych odborných periodikách. Počas života vyškolila viac než 50 doktorandov.

Čas na dôchodok

2017 – Profesorka prišla na Slovensko, prednášala pre študentov technického zamerania v Bratislave a v Žiline. Neskôr svoju návštevu v roku 2019 zopakovala.

Svetová legenda robotiky zavítala po desaťročiach v emigrácii aj na Slovensko. Foto: Beatrice Katcher

2021 – Po 50 rokoch vyučovania a ešte dlhšej výskumnej kariére na viacerých amerických univerzitách odchádza slovenská rodáčka vo veku 88 rokov na zaslúžený dôchodok.

2023 – Ružena Bajcsy oslavuje 90. narodeniny. Pri svojom doposiaľ poslednom rozhovore pre Forbes povedala, že dúfa, že si počas dôchodku, ktorý plánovala stráviť vo Filadelfii, zachová pevný režim.

„Možno si teraz aspoň niekoho najmem na precvičovanie klavíra, len aby ma niečo ‚tlačilo‘ k pravidelnosti,“ usmievala sa profesorka.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

11/2024 – Na ťahu