Slovenský startup Powerful Medical získal 7,5 milióna eur od Európskej rady pre inovácie. Jeho umelá inteligencia dokáže diagnostikovať infarkt o niekoľko hodín skôr ako je súčasný medicínsky štandard. Budeme sa raz vďaka AI bežne dožívať 100 rokov?
„Kardiológ s 30-ročnou praxou vidí za svoj život 30- až 100-tisíc EKG záznamov. Naša umelá inteligencia vie do pár sekúnd spracovať milióny záznamov a porovnávať ich,“ hovorí Robert Herman, spoluzakladateľ a hlavný lekár Powerful Medical.
Pred pár rokmi ma šokovalo, keď môj 29-ročný kamarát dostal infarkt a napadlo mi, že „už prišiel rad aj na nás”. Je to v jeho veku ojedinelé?
Je to veľmi ojedinelé. Vo veku pod 30 rokov dostáva infarkt pod dve percentá ľudí. Určite tam hrajú rolu rizikové faktory, ktorými sú medzi mladými fajčenie a drogy, taktiež genetika a životný štýl. V našich končinách, našťastie, nie je časté, že by tridsiatnici dostávali infarkty.
Líšia sa príčiny infarktu u mladších a starších osôb?
Určite áno. Pri starších osobách tomu prispievajú rizikové faktory, napríklad vysoký krvný tlak, zlý cholesterol či cukrovka. Všetko sú to chronické choroby, ktoré sa prvýkrát objavujú okolo päťdesiatky. Pri mladých sú to často redukovateľné faktory ako už spomínané fajčenie a drogy.
Nachádzame sa na 16 trhoch a aplikáciu používa 30-tisíc záchranárov a lekárov. Máme cez 30 partnerských nemocníc, kde náš systém beží plne v klinickej praxi.
Robert Herman, Powerful Medical
Je nejaký rozdiel aj medzi pohlaviami?
Infarkt je typicky mužská choroba. Až okolo 65 percent všetkých infarktov sa deje im. Ženy majú iné symptómy ako muži a často sú z tohto dôvodu zachytené neskôr. Muži zvyknú mať typické symptómy ako bolesť na hrudníku, ženy často prídu s tým, že ich bolí rameno alebo niečo iné netypické.
Čo v takom prípade? Hudobník Jaro Filip sa pred smrťou sťažoval na bolesť brucha a nakoniec zomrel na infarkt. Ako rozlíšiť infarktovú bolesť brucha a bežnú bolesť brucha?
Je to náročné, preto sme umelú inteligenciu natrénovali tak, aby nebrala do úvahy pohlavie, etnické rozdiely ani rôzne stereotypy či skreslenia. Typickým infarktovým príznakom je bolesť na hrudníku, ktorá vystreľuje do sánky.
Na Slovensku však máme problém v tom, že ľudia si nezavolajú sanitku dostatočne rýchlo. Pacientov preto treba vzdelávať, keďže niekedy na infarkt ani nemyslia. Napríklad s infarktom prídu od všeobecných lekárov, kde čakajú štyri hodiny a sanitku im zavolá až lekár. To by sa nemalo stávať.
Robert Herman z Powerful Medical. Foto: Marek Mucha, Forbes
Bolo by to únosné, keby si ľudia volali záchrannú službu aj pri bolestiach brucha? Nestalo by sa to, že by sa sanitky nadužívali a nestihli by chodiť k ešte vážnejším prípadom?
Na Slovensku máme veľmi veľa záchranných služieb. Francúzsko má desaťkrát viac obyvateľov a má iba dvojnásobok záchranárskych posádok v porovnaní s nami, preto si nemyslím, že by sme sa mali báť preťaženia. Ročne máme približne 13-tisíc infarktov a zhruba desať percent pacientov, ktorí prídu s bolesťami na hrudníku, nakoniec majú infarkt.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Ako rozlíšiť infarktovú bolesť brucha a bežnú bolesť brucha?
- Líšia sa príčiny infarktu u mladších a starších osôb?
- V ktorý deň v týždni a v ktorý mesiac je zvýšený výskyt infarktov?
Údaje Eurostatu ukázali, že Slováci kraľujú rebríčku najčastejšieho chodenia k lekárovi a na lekársku prehliadku či vyšetrenie chodia priemerne takmer raz za mesiac. Na chvoste je Švédsko s dvoma návštevami ročne. Navštevujeme napriek tomu na Slovensku lekárov málo?
Na Slovensku nefunguje dobre primárna zdravotná starostlivosť a odporúčania k špecialistom. Oproti západnému svetu sme veľmi pozadu. Pacienti sa potom čoraz viac vracajú, pretože ich problém stále pretrváva. Keď všeobecný lekár pochybí, o mesiac má pacienta znova, o mesiac znova a potom znova a znova. Z tohto dôvodu máme päťnásobne vyšší počet návštev ambulancií ako v zahraničí.
Môže to nejako zmeniť vaša aplikácia na diagnostiku infarktu?
Infarkt dokážeme detegovať o pár hodín skôr ako je súčasný medicínsky štandard. Naša umelá inteligencia vie čítať záznamy z EKG a porovnávať ich s miliónmi predošlých pacientov. Dvanásťzvodové EKG dokáže veľmi rýchlo spraviť aj záchranár v sanitke a naša umelá inteligencia mu vie povedať, či treba pacienta zobrať do špecializovaného centra alebo nie.
Pri infarktoch je veľmi dôležité, ako rýchlo dokážu pacientovi spriechodniť cievu, ktorá sa počas infarktu upchá, preto je kľúčové určiť správnu diagnózu už pri prvom kontakte. Zvyčajne tam však nepracujú zdravotníci špecializovaní v kardiológii a nie sú dostatočne kvalifikovaní interpretovať záznamy z EKG.
Foto: Forbes Slovensko/Matej Binka a Martin Smatana
Forbes Slovensko/Matej Binka a Martin Smatana
Kliknite a pozrite si výber 12 osobností, ktoré menia Slovensko – Forbes changemakeri 2024.
Ako rýchlo pracuje vaša umelá inteligencia?
Je to aplikácia v mobilnom telefóne, ktorá určí diagnózu do piatich sekúnd. Zdravotník len odfotí EKG záznam a naša technológia z toho vyčíta, či má pacient akútny infarkt a čo s ním robiť ďalej.
Už sa to niekde využíva?
V Európskej únii sme plne certifikovaná zdravotná pomôcka a nachádzame sa na 16 trhoch. Aplikáciu už používa cez 30-tisíc záchranárov a lekárov. Začiatkom tohto roka sme začali s implementáciami aj v nemocniciach. Máme cez 30 partnerských nemocníc, kde náš systém beží plne v klinickej praxi.
Bratia Hermanovci spolu založili a vedú startup Powerful Medical. Foto: Marek Mucha, Forbes
Je pre pacienta rozdiel, či dostane infarkt na Slovensku, v Česku, v Japonsku alebo v Spojených štátoch?
Určite áno. Najrozdielnejší faktor je sieť katetrizačných zariadení, ktoré sú nutné na podanie liečby pacientovi. Na Slovensku ich máme veľmi málo. V Bratislavskom kraji sú dve, preto sa riešia iba akútne stavy a často sa aj tie odkladajú na ďalší deň.
V Belgicku je päťnásobne hustejšia sieť katetrizačných laboratórií ako na Slovensku. Výrazne to zlepšuje manažment akútnych infarktov, dajú sa liečiť s väčším predstihom a pacienti majú lepšiu prognózu.
V 90. rokoch zomieral takmer každý piaty pacient s akútnym infarktom do jedného mesiaca od príhody. Teraz je to jeden z dvadsiatich. Je šanca, že jedného dňa nebudú kardiovaskulárne ochorenia celosvetovo najčastejšou príčinou úmrtí?
Hlavný rozdiel medzi 90. rokmi a dneškom je ten, že dnes už máme možnosť liečiť pacientov intervenciami. Keď zachytíme akútny infarkt dostatočne skoro, vieme spriechodniť cievu bez invazívnej operácie a zabrániť veľkej škode na srdci.
Na Slovensku však vidíme skôr opačný trend, že kým posledných 30 rokov išla úmrtnosť dole, za posledné tri roky stúpala. Pacienti nie sú dostatočne rýchlo zavezení do správnych centier a spôsobuje to vyššiu úmrtnosť.
Používa sa vaša aplikácia už aj na Slovensku?
Máme prvé dve centrá, ktoré sú momentálne v pilotnom testovaní. Sme síce slovenská firma, no omnoho viac aktivít máme v zahraničí. Na Slovensku nám to komplikuje byrokracia, ale pracujeme na tom, aby to fungovalo aj tu.
Výskum z roku 2023 ukázal, že pondelky sú spojené s vyšším rizikom vážnych infarktov v porovnaní s inými dňami. Vidíte to aj vo vašej aplikácii, že sa vtedy využíva najviac?
Je to veľmi divné. Pripisujem to skôr tomu, že cez víkendy sa z dôvodu zredukovaného personálu riešia iba urgentné prípady. V niektorých končinách môžete mať smolu, keď budete mať infarkt v piatok večer, lebo vás často naplánujú až na pondelok.
To môže byť faktor, prečo sú pondelky spojené s vyšším výskytom infarktov. Viem však, že v zime je viac infarktov ako v lete. Platí to konzistentne všade na svete. Je to tak asi preto, že leto a slnko pozitívnejšie vplývajú na organizmus.
Začiatkom marca ste získali financovanie v hodnote 7,5 milióna eur od Európskej rady pre inovácie. Ako ich plánujete využiť?
Chceli by sme zmeniť spôsob, ako sa v praxi detegujú infarkty u zdravotníkov prvého kontaktu. Keď chceme presvedčiť masu zdravotníkov, že náš model je lepší ako to, čo robili doteraz, vyžaduje to klinické štúdie. Snažíme sa v nich dokazovať, že využitie umelej inteligencie vedie k lepšej prognóze pacientov.
Koľko štúdií si budete môcť dovoliť?
Takéto štúdie sú veľmi drahé. Musí sa zapojiť niekoľko tisíc pacientov. Jeden pacient pridaný do štúdie stojí 500 až 1 500 eur. Dá sa ľahko vypočítať, koľko nás to vyjde. Budeme spolupracovať s 15 až 20 centrami v Európe, ktoré budú monitorovať pacientov a zaraďovať ich do našej štúdie. Výsledkom by malo byť, že náš model zvyšuje efektivitu zdravotných centier a predlžuje životnosť pacientov.
Robert Herman z Powerful Medical počas rozhovoru s redaktorom Máriom Šmýkalom. Foto: Marek Mucha, Forbes
Čo ak to tak nevyjde?
Budúcnosť nevieme predpovedať, ale máme dobré dáta zo štúdií, ktoré už prebehli. Vyšlo z nich, že máme potenciál našou technológiou redukovať úmrtnosť. Je to predovšetkým vďaka včasnej identifikácii pacienta, ktorý sa potom dostane do špecializovaného pracoviska v čase pod dve hodiny. V súčasnej starostlivosti to tak často nie je.
Podľa klinických testov dokážu zdravotníci pomocou vašej aplikácie liečiť kardiovaskulárne ochorenia s presnosťou skúseného kardiológa s 30-ročnou praxou. Zmení umelá inteligencia medicínu?
Je to veľmi jednoduchá matematika. Bežný kardiológ s 30-ročnou praxou vidí za svoj život 30- až 100-tisíc EKG záznamov. Naša umelá inteligencia vie spracovať milióny záznamov a porovnávať ich behom pár sekúnd. Nemyslíme si, že umelá inteligencia nahradí lekárov, no veríme, že lekári, ktorí ju využívajú, budú v značnej výhode oproti ostatným.
Budeme sa raz vďaka umelej inteligencii bežne dožívať viac ako 100 rokov?
Umelá inteligencia určite pomôže s modifikovateľnými faktormi. Vieme zaručiť, že chybovosť bude menšia a pacienti dostanú skôr adekvátnu liečbu, no veľký faktor toho, aby sme sa dožívali v priemere cez 80 rokov, bude vždy životný štýl pacientov.
