„Nie je to loď, ale plávajúca pivnica,“ začína opis svojho najnovšieho projektu Alexandre Gabriel, majiteľ a zakladateľ firmy Maison Ferrand, ktorá sa špecializuje na výrobu francúzskeho koňaku, džinu a rumov.
Nahliadnuť na 1 500 súdkov určených predovšetkým pre zberateľov sme mali možnosť pri príležitosti ochutnávky novej série rumov Plantation Extrême, ktorá patrí do ich portfólia. Táto „plávajúca pivnica“ na Seine je v skutočnosti loď z roku 1948. Pod názvom Barge 166 slúži na zrenie špeciálnych rumov či koňakov a podľa Gabriela je jedinou svojho druhu na svete.
Plávajúca pivnica
O čo pri koncepte „plávajúcej pivnice“ ide?
Pôvodne som premýšľal nad pálenicou, ale to v meste nie je bezpečné. Preto som si povedal, prečo nejsť radšej do pivnice, kde by naše produkty mohli zrieť. Idea prišla s konceptom dynamického zrenia, ktoré je postavené na tom, aby sa tekutina vnútri sudu hýbala. Vzniká tak trenie medzi drevom a rumom či koňakom.
Okrem toho je vlhkosť lode výborná pre zrenie. Alkohol má tak vyššiu tendenciu sa vypariť a výsledný produkt je viac olejovitý a má bohatšiu textúru. Táto plávajúca pivnica je však aj mojím výskumným projektom, pretože chcem zistiť, aký rozdiel bude v produktoch, ktoré zrejú na pevnine a na hladine rieky.
Snažíme sa zmeniť alko priemysel aj kultúru jeho pitia.
Vznik značky Maison Ferrand však stojí na vinárskom základe v oblasti Cognac. Ako sa teda začal písať váš príbeh?
To, čo robím dnes, z časti súvisí aj s tým, aké som bol dieťa. Veľmi rýchlo som sa dokázal začať nudiť. Podobne to bolo aj v ranej puberte. Stále som sa chcel učiť niečo nové.
Môj bratranec začal s výrobou vína a ja som si povedal, že by som sa mal naučiť, ako viesť biznis a naučiť sa po anglicky. Nedokázal som si predstaviť, že budem pracovať pre niekoho iného, pretože som trošku tvrdohlavý a nie je úplne jednoduché so mnou vychádzať.
Tak som išiel študovať biznis. Študoval som v New Yorku a Japonsku a keďže som nemal žiadne peniaze, tak som začal rozbiehať malé projekty.
Budovanie komunity
O čo išlo?
Poznal som agrosektor a pomáhal som menším agropodnikom. Medzi nimi bol aj jeden malý výrobca z oblasti Cognac. Nakoniec som sa rozhodol do tejto firmy investovať, kúpiť ju a rozvíjať.
Počas prvých 10 rokov som mal päť zamestnancov – tri z nich, úžasné dámy, sú stále so mnou. Samozrejme, naše pozície vo firme sa zmenili, ale všetci zamestnanci sú pre mňa stále ako rodina.
Máme svoju misiu, a to vyrábať mimoriadny produkt, čo pramení z toho, že sme zvedaví a zakladáme si na znalosti, a okrem toho vytvárať komunitu, v ktorej chceme žiť.
Vždy, keď sa k nám niekto pridá, tak mu sľúbim, že do konca života sa s nami nebude nudiť. Zakaždým sa usmeje a želá si, aby to bola pravda. A nie je to o tom, že by som mal zázračný recept, ako ľudí držať pokope.
Pod komunitou myslíte seba a svojich zamestnancov?
Nemám nič proti veľkým spoločnostiam, ale my sme chceli ísť týmto smerom. Neviem, či poznáte komiks Asterix, ale chceme byť takým Asterixom vo svete alkoholu. Nechceme nikoho obťažovať, ale nechceme byť ani obťažovaní.
Vyrábame svoj čarovný nápoj a to je komunita, ktorú chcem budovať a v ktorej chcem žiť, pretože som zistil, že sme viac ako len kolegovia. Niečo podobné sa nám podarilo vybudovať aj na Barbadose s miestnym výrobcom. Za 32 rokov fungovania som si neviedol štatistiky, zárobky som sa snažil preinvestovať.
Perfektne to pomenovala moja manželka, keď povedala, že toto je to, kto sme a v čom budeme pokračovať. Snažíme sa zmeniť alko priemysel aj kultúru jeho pitia. Chceme, aby si ľudia sadli s pár priateľmi, dali si drink. Chceme tvoriť momenty, ktoré sú súčasťou toho, kto ste, sú súčasťou vášho života.
Je to o zážitku
Čo znamená zmeniť alko priemysel? Zrejme to nie je len o tom, čo a koľko ľudia pijú.
Keď sme sa pustili do výroby nášho džinu Citadelle v roku 1996, nikto rovnakou metódou džin nevyrábal. Myslel som si, že vďaka tomu po ňom trh „zabaží“, no nestalo sa tak. Pustili sme sa preto do vzdelávania.
Vedomosť rovná sa radosť a svet sme toho chceli veľa naučiť o kvalitnom alkohole. Našich zákazníkov chceme učiť o tomto úžasnom segmente destilátov a prečo sú odlišné.
Barbados. Foto: Maison Ferrand
Barbados. Foto: Maison Ferrand
Máte radi umenie? Vo svete kvalitných destilátov je to niečo podobné. Čím viac viete o umelcovi, tým viac vás jeho diela zasiahnu. Tak je to aj v prípade nášho alkoholu. Premýšľajte nad ním ako nad umením.
Na konci dňa som naozaj rád, ak ľudia chcú piť menej, ale kvalitne, a to je dôležité. Nechceme piť, aby sa z nás stali hlupáci, ale aby sme zažili krásne okamihy.
Aký je teda váš vzťah k alkoholu? Je to súčasť vášho životného štýlu?
Pre mňa je to súčasť gastronómie. Gastronómia nie je o tom, aby ste sa len najedli, prináša radosť. V tom je rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami. Zvieratá, a aj keď ich, samozrejme, milujem, jedia len preto, aby prežili. To je ich hlavným cieľom. Pre ľudí má jedlo sociálny aspekt a prináša aj radosť.
Veľa cestujem, žil som v mnohých krajinách – na Barbadose, Jamajke – a ľudia sú všade rovnakí. Každý chce mať život naplnený radosťou.
Mojou úlohou je robiť život sladší a robiť momenty, ktoré ľudia spolu zažijú, radostnejšie.
Keď som žil ako mladý v USA, tak sa ma jeden novinár spýtal, čo je mojou úlohou v spoločnosti. Viem, prečo sa to spýtal, a bola to veľmi bystrá otázka, pretože som ako výrobca destilátov diskutoval s lekármi a učiteľmi. Odpovedal som, že mojou úlohou je robiť život sladší a robiť momenty, ktoré ľudia spolu zažijú, radostnejšie.
Šialené nápady
Spomínali ste, že veľká časť vášho pôvodného tímu je s vami od začiatku. Ako je možné to udržať?
Pre nás to je spoločná misia, práca na niečom, čomu všetci veríme. Hovoríme o sebe, že sme skupinka nespratníkov, ktorí sa bavia, ale pracujú tvrdo.
Foto: Maison FerrandAle tak ako každá rodina, máme aj lepšie, aj horšie dni. Občas ma nemôžu vystáť, a to je normálne, som kapitánom tejto lode. Ľudia, ktorí k nám nastúpia, sa počas prvých troch či štyroch mesiacov rozhodnú, či je to pre nich alebo nie. Ale vždy, keď sa k nám niekto pridá, tak mu sľúbim, že do konca života sa s nami nebude nudiť. Zakaždým sa usmeje a želá si, aby to bola pravda.
Nie je to o tom, že by som mal zázračný recept, ako ľudí držať pokope. Môj tím dokonca chodí spolu aj na dovolenky, pretože sme si zvolili jeden druhého, sme rozdielni, ale jednu vec máme spoločnú – milujeme kreativitu, hrať sa, zaujíma nás, čo sa navzájom od seba môžeme naučiť. Milujeme šialené nápady.
Pokračovanie článku nájdete v májovom vydaní magazínu Forbes. Poštovné je na nás.
