Pavol Čekan získal prestížne ocenenie Najrešpektovanejší CEO, ktoré udeľuje poradenská spoločnosť PwC na podujatí Slovenské CEO diskusné fórum, ktoré organizuje spolu s magazínom Forbes.
„Na jednej strane je to obrovská česť, veľmi si to vážim. Pri týchto cenách však dostávam záchvat zodpovednosti. Teraz budeme musieť znova dokázať, že cena je v správnych rukách,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Čekan.
Pavol Čekan sa so svojou firmou MultiplexDX dostal do povedomia verejnosti počas pandémie Covid-19, keď spoločnosť vyvinula jedny z najpresnejších PCR testov na trhu. Tie Slovensku pomohli zvládnuť kritické fázy krízy.
Čekan tým dokázal, že biotechnológie nemusia znamenať len dlhodobé projekty, ale vedia prinášať okamžité riešenia. Primárne sa však venuje vývinu diagnostického testu pre pacientky s rakovinou prsníka.
„Ženy, ktoré majú triple negatívny subtyp rakoviny prsníka, dostanú pri včasnej diagnostike v danom čase tú najlepšie dostupnú liečbu,“ povedal Čekan.
Určite áno. Aj keď si možno myslíme, že pomer takýchto ľudí je už nižší ako v minulosti. Rešpekt k úspešným ľuďom sa buduje vyslovene od detstva. Je úplne normálne, že dievčatá a chlapci snívajú o tom, že raz budú úspešné lekárky alebo úspešní lekári, vedkyne alebo vedci, podnikatelia alebo youtuberi. Toto sa významne nemení.
Prišli sociálne siete. Dnes je oveľa jednoduchšie hovoriť svoj názor vo verejnom priestore. Ľudia preto majú pocit, že úspech sa necení. Myslím si, že to nie je pravda, pokiaľ naše deti majú rovnaké sny, ako sme mali my.
Majú. Mám tri deti. Možno nie som úplne objektívny, ale moje deti majú rovnaké sny, aké som mal ja.
Čiže to, že navonok to vyzerá tak, že úspešní ľudia nie sú cenení, je spôsobené sociálnymi sieťami, kde je hlasnejšia „kričiaca menšina“ ako „mlčiaca väčšina“?
Áno. Je to úplne prirodzený efekt čiernej bodky na bielom papieri. Častokrát človek vníma čiernu bodku – negatívnu reakciu – a nevníma bielu farbu na pozadí, čo sú ľudia, ktorí si vás cenia a rešpektujú.
Máte s tým osobnú skúsenosť?
Áno, z obdobia pandémie. Vtedy som sa aj ja snažil zistiť, či ma ľudia vnímajú pozitívne alebo negatívne. Neskôr na to boli urobené aj rôzne ankety, kde som sa ocitol na druhom mieste v dôveryhodnosti vedcov. Čísla boli vtedy ohromné v porovnaní s politikmi.
Viac ako 70 percent ľudí dôverovalo tomu, čo hovorím. Je naozaj pravda, že často nevnímame rešpekt a úctu, pretože ľudia to až tak často nevyslovujú. Pri úspešných ľuďoch im to príde samozrejmé.
Získali ste ocenenie Najrešpektovanejší CEO. Aké atribúty by mal podľa vás mať víťaz?
Nemal by som to byť ja. V porovnaní s ostatnými lídrami som „maličký“. Rešpektovaný CEO by mal mať prirodzený rešpekt spoločnosti a kolegov, ktorý sa odvíja od rôznych aj osobnostných vlastností a aj od biznisu, ktorý robí.
FOTO: Marek Mucha
Napríklad?
Často je rešpekt úzko spojený aj s pokorou, čo sa týka vedenia firmy a biznisu. Pokora je určite jedna dôležitá vec, ktorá sa spája s rešpektom. Prirodzene, ľudia sú rešpektovanejší, ak pracujú na projektoch s väčším spoločenským a sociálnym dosahom. Človek by mal mať aj značnú mieru empatie.
Je to dôležité?
Ľudia prirodzene rešpektujú tých, ktorí sú empatickí a sú aj lídri, ktorí cez empatiu a pokoru ťahajú tím. Životný príbeh lídra je plný momentov, keď dokázal potiahnuť tím v čase, keď už nikto nevládal. Samozrejme, je to môj pohľad na vec. Niekto iný je líder v niečom inom.
Každý môže generálneho riaditeľa vnímať inak a z iného uhla pohľadu. Pre mňa je veľká dávka pokory, empatie, líderstva, určitej dávky tolerancie, veľmi silnej vízie, pevnej morálky, ochoty a vytrvalosti pracovať na ťažkom a pre spoločnosť dôležitom projekte veľmi dôležitá.
Spĺňate to?
Úplne prirodzene som povedal ideálny scenár. Ja však môžem povedať iba to, že každý deň sa snažím o to, aby som taký bol, ale každý deň padnem. Ráno si stále dám predsavzatie a večer si zhodnotím, že sa to nepodarilo. Na druhý deň si to idem zopakovať. Večer prídem na to, že nie som dokonalý.
Čo pre vás znamená toto víťazstvo?
Na jednej strane je to obrovská česť, veľmi si to vážim. Pri týchto cenách však dostávam záchvat zodpovednosti. Teraz budeme musieť znova dokázať, že cena je v správnych rukách. Mám veľmi veľký rešpekt a beriem to s absolútnou zodpovednosťou, že sa musíme ešte viac snažiť – doviesť tento projekt do konca a priniesť čo najlepšiu diagnostiku rakoviny prsníka, ktorá prinesie personalizovanú liečbu.
Do piatich rokov chceme byť na burze, alebo nás kúpi väčšia firma
Nedávno ste oznámili dve veci. Tá prvá je, že máte nový tím riaditeľov. Prečo k tomu prišlo?
Úplne prirodzene. Naša spoločnosť prechádza novou transformáciou. Ukončili sme veľkú klinickú štúdiu nášho diagnostického testu pre pacientky s rakovinou prsníka.
Zároveň sme tým presvedčili investorov, aby do nás investovali ďalšie milióny eur a získali sme ďalšie multimiliónové granty na otestovanie nášho testu v klinickej praxi. Náš tím potreboval doplniť o skutočných expertov a lídrov, či už ide o klinickú vedu alebo biznis.
Čo tieto zmeny budú znamenať pre MultiplexDX?
Nový medicínsky riaditeľ je veľmi skúsený patológ David Eberhard. Vďaka nemu máme otvorené dvere k mnohým farma a biotech firmám, onkológom a onkologickým inštitútom. Náš nový obchodný riaditeľ je Rolando Brawer.
Je to človek, ktorý bol pri akvizíciách v hodnote niekoľko miliárd dolárov. Veľmi dobre „okorenený“ biznismen, ktorý nám vie otvárať dvere k investorom vďaka rôznym strategickým vzťahom pri biotech firmách. Venuje sa aj téme exitu. Môžete ho vidieť v dvoch rovinách – buď to bude vstup na burzu a škálovanie nášho biznisu, alebo akvizícia nejakou väčšou firmou.
Osobne som 60 ku 40 percent v prospech burzy. Burza znamená, že stále budeme môcť ostať na Slovensku a budem si môcť splniť sen budovať biotechnologický ekosystém.
Pavol Čekan, MultiplexDX
Uvažujete o vstupe na burzu?
Určite áno. Je to jeden z plánov.
Kedy by k nemu mohlo dôjsť?
Ak k tomu nepríde do piatich rokov, nie je to dobrý plán.
Do piatich rokov by ste teda mohli byť na burze?
Určite áno.
Je v hre, že by vašu spoločnosť akvirovala väčšia spoločnosť?
Áno.
Ak by ste sa mali percentuálne prikloniť, ku ktorej alternatíve by ste sa priklonili?
Osobne som 60 ku 40 percent v prospech burzy. Burza znamená, že stále budeme môcť ostať na Slovensku a budem si môcť splniť sen budovať biotechnologický ekosystém, čo umožní prácu pre vedcov a vedkyne. Zároveň by Slovensko bola krajina, z ktorej vychádzajú inovácie, ktoré vedia zachraňovať ľudské životy.
Čo tento plán môže zhatiť?
Napríklad globálna vojna alebo to, že by ďalšie klinické štúdie nedopadli dobre. Pri tých som však každým dňom oveľa optimistickejší, pretože u nás každá prospektívna štúdia môže dopadnúť zle iba pre to, že sme si vybrali zlý smer, zlý subtyp alebo zlú liečbu. To sa dá vždy napraviť, preto miera rizika nie je obrovská.
Inými slovami – ak nepristane „čierna labuť“, do piatich rokov ste na burze.
Buď akvizícia alebo burza. Všetko bude závisieť od ponuky. Nie som jediný držiteľ akcií v tejto spoločnosti. Hovorím o svojej vízii a svojom sne.
Okrem nových ľudí ste získali aj nové peniaze. Do spoločnosti ste získali viac ako 13 miliónov eur – 8,1 milióna investície a 5,6 milióna financie z Plánu obnovy. Zároveň ste napísali, že na diagnostikovanie rakoviny prsníka to stále nestačí. Koľko ešte treba na to, aby ste to vedeli diagnostikovať?
V prospektívnej štúdii môže jedna pacientka podľa typu liečby, monitorovania a diagnostiky vychádzať približne na 100-tisíc eur. Už záleží len na tom, koľko stoviek pacientok potrebujete na to, aby ste presvedčili onkologický svet a zároveň platcu, aby za tento test zaplatil. Ak vám stačí 300 alebo 400 pacientok, rozprávame sa o 30 alebo 40 miliónoch eur.
Od čoho to bude závisieť?
Všetko to veľmi silne závisí od typu liečby a od subtypu rakoviny. Ak rozdiel medzi pacientkami, ktoré odpovedajú a neodpovedajú na liečbu je percentuálne nižší, skupina pacientok musí byť väčšia. Ak je percentuálne vyšší, stačí menšia skupina. Túto skupinu neviete presne určiť, ak ešte nie ste vo fáze dva klinickej štúdie, ktorá je viac cielená. Túto robíme tento rok.
Foto: Vojtěch Veškrna
Umelá inteligencia bude čoskoro vedieť predikovať úspešnosť liečby
Ako ďaleko ste od diagnostikovania rakoviny prsníka?
Môžem vám povedať len môj kvalifikovaný odhad. Tento rok budeme robiť retrospektívnu štúdiu na približne 600 pacientskych vzorkách. Ak pri liečbe vieme stratifikovať pacientky, ktoré by benefitovali iba z chemoterapie alebo imunoterapie, v tomto prípade budeme potrebovať 300 až 400 pacientok na prospektívne otestovanie.
Existuje veľký dopyt po znížení nákladov tejto liečby, pretože pre pacientky s rakovinou prsníka pri triple negatívnom subtype je veľmi toxická.
Nezaberie veľa času, pretože ide o neoadjuvatný (predoperačný) mód, kde postačuje zistiť, či pacientka odpovedá, alebo neodpovedá na liečbu. To niekedy zaberie pol roka. Ak zvýšime percento pozitívnych odpovedí, v takom prípade sa prospektívna klinická štúdia považuje za úspešnú. To nám bude trvať maximálne dva roky.
Ak sa vám to podarí, čo to bude znamenať pre ženy s rakovinou prsníka?
Ženy, ktoré majú triple negatívny subtyp rakoviny prsníka, dostanú pri včasnej diagnostike v danom čase najlepšiu dostupnú liečbu.
Budeme raz liek na rakovinu ako samotnú?
My máme lieky na rakovinu. Ak sa však pýtate, či budeme mať raz všeobecný liek na rakovinu samotnú, myslím, že taký mať nikdy nebudeme. Sú ľudia, dokonca odborníci, ktorí tvrdia, že možno raz.
Rakovina je nesmierne heterogénna choroba, ktorá má veľmi veľa typov a subtypov. Aj dôvodov vzniku je veľmi veľa. Vždy preto bude potrebný akýsi „košík“ liekov.
Čo teda bude dôležité?
Včasná a zároveň presná diagnostika, pretože tá správne určí, ktorá liečba by bola najlepšia.
Umelá inteligencia bude čoskoro vedieť predikovať úspešnosť liečby.
Pavol Čekan, MultiplexDX
Bude to teda v personalizovanej medicíne?
Pri množstve dôvodov vzniku rakoviny si neviem predstaviť, že by sme raz mohli mať všeobecný liek na rakovinu. V minulosti sa spomínali mRNA vakcíny, ktoré by mohli byť všeobecná terapia. Jediné, čo je všeobecné a čo najviac pomáha človeku, je jeho imunitný systém.
Aj tomu však dokáže tumor „ujsť“. Imunitný systém bude stále potrebovať externú pomoc, a to sa bude líšiť od človeka k človeku.
Podarí sa raz lieky, ktoré už dnes máme, vylepšiť tak, aby boli efektívnejšie?
Určite áno. O tom som absolútne presvedčený. Už pri deťoch a detskej leukémii sa dostávame do bodu, keď sa takmer 95 percent detí vylieči. Choroba už nie je až taký strašiak ako v minulosti, napriek tomu, že pri zvyšných piatich percentách ide stále o nešťastie.
Čo bude v budúcnosti medicíne pomáhať?
Umelá inteligencia bude čoskoro vedieť predikovať úspešnosť liečby. To je obrovská vec, pretože len pri liečbe rakoviny prsníka máme dostupných okolo 35 liekov. Umelá inteligencia na základe mikroskopického obrázku povie, že táto alebo iná liečba by bola najlepšia.
Pomôže to veľmi výrazne aj pri vývoji liekov. Bude možné skúmať oveľa viac aktívnych molekúl aj pri menších skupinách pacientov alebo pacientok a posúvať do ďalších klinických štúdií, o ktorých viete, že sú najefektívnejšie, pretože to predikovala umelá inteligencia. To môže spôsobiť revolúciu v personalizovanej medicíne.
Už to spôsobuje revolúciu?
Rozoberme si umelú inteligenciu na drobné. Tá už dnes pomáha ako agent – rozpráva sa s pacientom a snaží sa zistiť symptómy, alebo pomáha lekárom vypisovať správy. Ja hovorím o umelej inteligencii, ktorá dokáže na histologickom obrázku vyčítať výsledok molekulárneho testu, napríklad Oncotype DX, ktorý povie, že táto pacientka je riziková a potrebuje po operácii chemoterapiu.
Toto je obrovský posun vpred. O niekoľko rokov príde umelá inteligencia, ktorá to bude vedieť zrealizovať v klinickej praxi.
Ako ďaleko sme od tohto bodu?
Do piatich rokov sme tam. Neviem, či som optimista, no my úzko spolupracujeme so spoločnosťou StratifAI, ktorá dnes vyvíja umelú inteligenciu, aby presnejšie dokázala predikovať efektivitu liečby. Spájame to s našimi technológiami, ktorými vieme zafarbiť tkanivo a kvantifikovať RNA biomarkery.
Z toho obrázku vie umelá inteligencia vyčítať oveľa viac. V rámci spolupráce vidíme, že práve naša RNA FISH technológia významne zlepšuje presnosť umelej inteligencie. Preto som taký optimista.
Máme pretlak záujemcov o prácu
Na Slovensko ste sa vrátili v roku 2017 s tým, že tu chcete robiť vedu. Ako sa vám robí veda na súčasnom Slovensku?
Som šťastný, že našu vedu a výskum sme dostali na takú úroveň, že ju vieme robiť kdekoľvek na svete v excelentných podmienkach s výbornými výsledkami. Vieme ju preto excelentne realizovať aj na Slovensku. Pôsobíme v krásnom Vedeckom parku Univerzity Komenského, máme modernú infraštruktúru, máme šikovných ľudí.
Náš tím je medzinárodný. Akákoľvek návšteva, ktorá k nám príde – hovorím o prominentných profesoroch zo sveta – nám hovorí to isté. Máme podmienky, aké som mal na Rockefellerovej univerzite, MIT, v Holandsku alebo v Nemecku. Darí sa nám. Naše výsledky hovoria samy za seba.
Ste vedec a ako vedec viete, že všetko, čo napíšete, musíte mať podložené. Ako vnímate súčasný trend, a to nielen na Slovensku, ale i vo svete, že sa veda a vedci spochybňujú?
Pandémia covidu priniesla jeden zaujímavý bod. Spochybňovanie vedcov, spochybňovanie vedeckého konsenzu je pre politikov vynikajúca forma získavať lacné politické body.
FOTO: Vojtěch Veškrna
To je pre mňa jediný logický dôvod, prečo sa to deje. Každý racionálne zmýšľajúci človek s kritickým myslením a priemerným vzdelaním vie, že spochybňovanie vedy a vedeckého konsenzu môže človeku veľmi uškodiť. Veda sa v pandémii veľmi spopularizovala.
Útočiť na vedu, vedecký konsenzus, vedecké fakty prináša lacné politické body, a keďže politici sú prirodzene leniví, príde im to ako veľmi ľahký spôsob.
A nemala práve pandémia vedu spopularizovať?
Ona vedu vyzdvihla a natoľko spopularizovala, že z vedcov sa zrazu stali verejné osoby. To dostalo vedcov do politickej arény, kde sa zrazu stali súčasťou politického boja. Toto musí odznieť. Prichádza postfaktuálna doba a celá globálna spoločnosť bude musieť prísť na to, že toto je cesta späť.
Príde to obdobie?
Určite áno. Sú to sínusoidy, ktoré sa v histórii ľudstva vždy diali a deje sa to znova. Možno sa niečo vo svete udeje také, že ľudia si to uvedomia a pochopia. Roky sa snažíme mať vzdelaných ľudí, vzdelávame naše deti, posúvame technológie, aby nám pomohli zachraňovať životy, predĺžili životy a aby nám urobili život komfortnejší.
Toto všetko máme zahodiť a začať veriť hocičomu – osýpky vyliečime vitamínom A alebo rybím olejom či covid savom? Myslím si, že veľmi rýchlo nás to dobehne.
Ako sa vám podniká na súčasnom Slovensku?
My sme veľmi špecifická firma. Viem, že teraz budem hovoriť veci, ktoré platia špecificky pre našu firmu, a nie pre všetkých. Ak by som zobral do úvahy výšku daní, problémovú transakčnú daň, povedal by som, že podnikanie by bolo ľahšie niekde inde.
Ak by som zobral do úvahy úroveň vedeckých inštitúcie alebo úroveň biotechnologického ekosystému, znova by som povedal, že by sa nám lepšie podnikalo vo Švajčiarsku, kde sú blízko farmaceutické firmy alebo v USA alebo Veľkej Británii.
Ak vezmeme do úvahy, že na jedno otvorené pracovné miesto sa nám prihlási 50 až 80 uchádzačov alebo uchádzačiek, teda obrovský pretlak talentu, a stále personálne náklady sú nižšie na Slovensku ako v západnej Európe, vykompenzuje to všetky negatíva, ktoré som spomenul.
My sme na Slovensku ako-tak dobre. Viem si predstaviť, že by to bolo lepšie v západnej Európe alebo v USA, no zároveň si viem predstaviť, že by tam bolo aj horšie. Všetky vedkyne a všetci vedci by boli oveľa drahší a menej dostupní.
Nemáte teda problém s pracovnou silou na Slovensku?
Absolútne nie.
Sú absolventi našich univerzít rovnako šikovní alebo vzdelaní, ako keby boli z univerzít západnej Európy?
Oni sú dostatočne šikovní a vzdelaní na to, aby sme ich dokázali v našej firme doučiť veci, ktoré potrebujú. Prírodovedecké a iné fakulty každoročne skončí okolo tisíc ľudí. My nevieme zamestnať ani absolútnu špičku absolventov, čo je približne 50 ľudí. Pre našu firmu tu máme obrovský pretlak talentu.
Čo je váš cieľ?
Priniesť diagnostický nástroj, aby boli personalizovane vyberané lieky, ktoré pomôžu vyliečiť sa z rakoviny alebo aspoň značne predĺžiť život.
Čo bude ďalší cieľ?
Keď pomôžete pacientkam s rakovinou prsníka, zrazu zistíte, že sú aj pacienti s rakovinou pankreasu a následne pacienti so sarkómami by potrebovali nové technológie na personalizovanú liečbu. Svoj život som zasvätil vede. Je však pre mňa tiež veľmi dôležité – ak by sme dosiahli naozaj veľký komerčný úspech – aby som viac trávil čas s rodinou.
Občiansky aktivizmus je úzko spätý s láskou ku krajine, s národnou hrdosťou a bodaj by bol úzko spätý aj s národnou identitou.
Pavol Čekan, MultiplexDX
Pri niektorých veciach sme si odstrihli históriu
Ste aj občiansky aktívny. Myslíte si, že ľudia ako vy by mali byť viac občiansky aktívny?
Niektorí ľudia sú ešte oveľa viac občiansky aktívni ako ja – napríklad ľudia zo združenia Mier Ukrajine. Občiansky aktivizmus je úzko spätý s láskou ku krajine, s národnou hrdosťou a bodaj by bol úzko spätý aj s národnou identitou.
Som Slovák, žijem v tejto krajine a ide mi o to, aby táto krajina patrila medzi úspešné, sebavedomé a moderné. To ide ruka v ruke s občianskym aktivizmom. Čím viac ľudí je spätých s občianskym aktivizmom, ktorí bránia demokratické hodnoty, slušnosť, solidaritu, tým je krajina lepšia.
Malo by ich byť viac?
Určite áno.
Je ich dnes dosť?
Nikdy ich nie je dosť. Na Slovensku o to viac.
Čo sa musí stať, aby ľudí občiansky aktívnych – aj rešpektovaných – bolo viac?
Musela by sa nosiť národná hrdosť a musela by byť veľmi silne budovaná a posilňovaná národná identita. To ide cez vzdelávanie, kultúru, úspechy na medzinárodnom poli vedy a výskumu, a to ide aj na poli lepšieho zdravotníctva, aby sme mohli žiť lepšie a dlhšie.
Všeobecne platí, že viac vzdelaný, kultúrny, zdravý človek, ktorý je hrdý na svetové úspechy domácich vedcov, umelcov a športovcov, je šťastnejší a oveľa viac si uvedomuje svoju národnú identitu – je vlastenec a patriot.
Prečo je tých ľudí tak málo?
Na Slovensku sme sa rozhodli, že sme mladá krajina. Pri niektorých veciach sme si odstrihli históriu. Je to vidieť napríklad pri vede a výskume, ktorá podľa mnohých začala v 20. storočí.
Zabúdame však na to, že okolie Banskej Štiavnice bolo stáročia svetovým centrom baníckej vedy a výskumu. Ľudia zabúdajú na to, že aj vďaka vpádu tureckých vojsk veľká časť aristokracie utekala do hôr a mnohí Slováci a Slovenky sú potomkami aristokratov.
Je veľmi dôležité vrátiť sa ku koreňom. My nie sme žiaden mladý národ. Boli sme súčasť veľmi významných monarchií a máme na čom stavať. Keď to jednoducho odrežeme, nastane historické vákuum a všetko budujeme zbytočne odznova.
Čo je dôležité pre občiansky aktivizmus?
Dôležitý je aj fakt, že v našich žilách koluje krv predkov, ktorí vyhrávali dôležité historické bitky, objavovali nové územia, prinášali svetu nové vedecké poznatky, reformy, kultúru.
Po nich sme zdedili talent, umenie a dôležité morálne, kresťanské a demokratické hodnoty, ktoré musíme vždy brániť a podávať ďalším generáciám.
Bez hlbokého poznania a priznania si našej histórie nebude viac občiansky aktívnych ľudí na Slovensku.
