Mnohí uchádzači o zamestnanie berú motivačný list len ako ďalšiu formalitu, ktorú vyriešia niekoľkými nič nehovoriacimi frázami opísanými z internetu. Na čo vôbec slúži? Bude ho niekto aj čítať? A ako by mal vyzerať?
Poďme sa teda pozrieť bližšie na otázky spojené s motivačným, alebo ho radšej nazvime sprievodným listom. Prečo sprievodný list? Angličtina používa názov cover letter. Niečo, kde poskytnete čitateľovi doplňujúce informácie, ktoré sa do životopisu nezmestia.
Osobne som presvedčený, že ak sa snažíte vyjadriť v tomto liste motiváciu, skončí sa to ako súpis všeobecných, nič o skutočnej motivácii nehovoriacich fráz.
Písať či nepísať?
Takmer všetci zamestnávatelia ho vyžadujú, no takmer nikto si ho nevšíma. A píše sa veľmi ťažko. Z vyše 20-ročnej praxe som presvedčený, že len minimum recruiterov, HR či hiring manažérov si motivačný list vôbec otvorí. No napriek tomu ho mnohé spoločnosti v inzerátoch vyžadujú. A sme pri prvej kľúčovej otázke. Písať ho či nepísať?
Odpoveď je áno. Jedným z dôvodov je, že situácia na trhu si to vyžaduje. Ak natrafíte na niekoho, kto si sprievodné listy číta a reálne mu pomáhajú pri výbere kandidátov, môžete prísť o skvelú kariérnu príležitosť.
Druhým dôvodom, ktorý prízvukujem aj klientom pri kariérovom poradenstve, je to, že vám pomôže pri sebapoznávaní. Ak si veci napíšeme, verbalizujeme, ľahšie si ich uvedomujeme, stotožníme sa s nimi a ľahšie sa nám potom prezentujú navonok. A, samozrejme, pred ich napísaním musíme dobre popremýšľať, pospomínať si a ujasniť si svoje plány do budúcnosti.
Pre tieto dôvody si myslím, že nie je zbytočný a oplatí sa ho napísať. Ale ako by mal sprievodný list vyzerať, aby bol prínosom a pomohol vám otvoriť dvere k novej práci?
Tu platí niekoľko pravidiel, ktoré by ste mali dodržať, aby neskončil na kôpke podobne nezaujímavej korešpondencie.
1. Napíšte si ho sami.
Nedajte sa zlákať internetovými ponukami na napísanie sprievodného listu či CV za pár eur. Nikto o vás nevie toľko, aby pre vás kvalitný sprievodný list dokázal napísať.
2. Zabudnite na „všeobecne platné“ vzory z internetu.
Zvyčajne je to kompilát otrepaných fráz, ktoré o vás nič prínosné ani hodnotné nepovedia. A, ruku na srdce, komu sa chce čítať že ste „skúsený manažér s dvadsaťročnou preukázateľnou praxou“?
Maximálne sa pri takýchto všeobecných vzoroch môžete inšpirovať pekným grafickým dizajnom. No aj tu platí, že menej býva často viac a netreba to preháňať s farbami, rôznymi fontmi či inými grafickými experimentmi.
Ak si nie ste istý, ako má sprievodný list vyzerať a čo do neho máte napísať, pokojne vyhľadajte kariérového poradcu. Ak je to skutočný profesionál, nikdy nič za vás nenapíše. Prejde si s vami všetko, čo na napísanie skvelého sprievodného listu potrebujete, a naučí vás, ako s ním efektívne pracovať.
3. Píšte o sebe.
Informujte o svojich schopnostiach, výsledkoch, kompetenciách. Ale nezaseknite sa v minulosti. Ak chcete, aby vám sprievodný list skutočne pomohol získať novú prácu, píšte aj o budúcnosti. Čo chcete robiť, v čom bude váš prínos pre firmu, prečo chcete pracovať na pozícii, o ktorú sa uchádzate. A hlavne, vyhnite sa všetkým klišé. Buďte úprimní, otvorení a píšte o sebe.
4. Obsah prispôsobte pozícii.
Ak posielate rovnaký sprievodný list na všetky pozície a do každej firmy, neprinesie to žiaden pozitívny efekt. Rovnako ako životopis, aj sprievodný list treba písať na konkrétnu pozíciu, pre konkrétnu firmu. Dajte si záležať, aby ste v ňom vyzdvihli práve tie svoje kompetencie, ktoré sú na danú pozíciu najdôležitejšie.
Ak máte pri výbere svojej kariérnej cesty jasne definovaný cieľ a nastavenú stratégiu, nebudú medzi jednotlivými pozíciami, o ktoré sa uchádzate, veľké rozdiely, a úprava sprievodného listu vám nezaberie viac ako 10 minút. Ak ho máte pripravený správne.
5. Zvoľte správnu formu.
Forma motivačného listu má zodpovedať pozícii, o ktorú sa uchádzate, a firemnej kultúre. To znamená, že by ste mali trochu pátrať a prečítať si minimálne profil spoločnosti. Ak sa inzerát na konkrétnu pozíciu nesie v neformálnom duchu, môže byť aj vaša komunikácia menej upätá, sú to pre uchádzača rozhodne plusové body.
Hlavička listu nie je nevyhnutná, no nezabudnite na oslovenie adresáta. Zväčša oslovujeme kontaktnú osobu, ktorá je uvedená v inzeráte. Ak nie je uvedená, alebo neodpovedáte na pracovnú ponuku, mali by ste zistiť, kto v danej firme takéto pozície rieši, prípadne sa držať adresáta.
Osobne by som ani neodporúčal firmu, kde sa zodpovední schovávajú za všeobecné adresy, je elementárna úcta voči uchádzačovi, aby vedel, s kým bude komunikovať.
Motivačný list by mal byť maximálne na jednu stranu formátu A4, text je vhodné rozdeliť do viacerých odsekov, aby bol ľahšie čitateľný. Grafická úprava by mala byť vo forme čistého textu, grafika sprievodného listu nemusí byť totožná s úpravou životopisu.
6. Vyhnite sa chybám.
Veľmi časté je posielanie rovnakého sprievodného listu na všetky pozície, všeobecné oslovenie, aj keď v inzeráte je uvedené meno konkrétnej osoby, gramatické a štylistické chyby, príliš slangový alebo naopak príliš odborný slovník.
7. Najdôležitejšie posolstvo vložte aj do životopisu.
Posledné pravidlo už siaha za hranice samotného sprievodného listu. Jeho highlight, najdôležitejšie posolstvo, vložte do životopisu. Štyri-päť riadkov, ktoré zaujmú, predstavia vás a povedia o vás to najdôležitejšie. Dajú čitateľovi dôvod, aby pokračoval v prezeraní vášho CV.
Ak si aj sprievodný list mnoho ľudí neotvorí, životopis si pozrú. A touto časťou získavate oproti konkurentom veľkú výhodu. Ak sa čitateľovi doslova „prihovoríte“, už v tejto fáze si začínate budovať osobný vzťah, ktorý vás bude sprevádzať celým výberovým procesom.
Patrí sem krátko zhrnutá pracovná história, úprimne načrtnuté kariérne smerovanie a zdôvodnenie, prečo sa uchádzate o túto pozíciu. Povie to oveľa viac ako skopírované frázy na jednej „á-štvorke“.
Ak to zhrnieme, nebojte sa sprievodných či motivačných listov. Ich napísanie vám, ak v ničom inom, pomôže v sebapoznávaní a nastavení budúcej kariérnej cesty. Pospomínate si na svoje úspechy, kompetencie, ciele, verbalizujete si ich a budú sa vám ľahšie prezentovať na prípadných pohovoroch.
