Hádam každý rodič túži, aby jeho dieťa v niečo vynikalo a v dospelosti bolo úspešné a dobre zabezpečené. No prílišným tlakom a snahou môžeme uškodiť nielen deťom, ale aj sami sebe.
Nová štúdia publikovaná v Personality and Individual Differences popisuje, ako môže vyzerať rodičovský syndróm vyhorenia a čo môžete urobiť, aby ste ochránili svoju rodinu pred jeho škodlivými účinkami.
„Globálny vzostup individualizmu uvalil veľkú záťaž na posledné generácie a povzbudzuje ľudí, aby medzi sebou súťažili,“ vysvetľujú výskumníci Gao-Xian Lin, Dorota Szczygiel a Konrad Piotrowski. „V reakcii na túto individualistickú klímu stále viac ľudí kladie na seba ako rodičov príliš vysoké očakávania.“
Rodičovské vyhorenie
Vedci naznačujú, že perfekcionistickí rodičia sú vystavení riziku, že zažijú niektoré (ak nie všetky) z nasledujúcich príznakov rodičovského vyhorenia:
- Intenzívne vyčerpanie, pri ktorom sa len myšlienka na to, čo robiť pre deti alebo s deťmi, javí ako nezvládnuteľná.
- Pocit, že už nechcú byť rodičmi.
- Emocionálne odpojenie od svojho dieťaťa.
- Pocit viny, že nie sú tým rodičom, ktorým chceli byť.
Ak podľa vedcov prežívate tieto pocity dlhšie ako tri mesiace a zároveň prejavujete iné telesné príznaky stresu, je to neklamný znak rodičovského vyhorenia.
Čo možno urobiť, aby sme zabránili jeho nepriaznivým účinkom? Autori štúdie zistili, že rodičia, ktorí sú schopní identifikovať, vyjadrovať a regulovať svoje emócie (inými slovami rodičia s vysokou emocionálnou inteligenciou), majú menšiu pravdepodobnosť, že upadnú do pasce rodičovského syndrómu vyhorenia.
Pracujte na svojej emocionálnej inteligencii
„Najlepším spôsobom, ako predísť negatívnym dôsledkom rodičovského perfekcionizmu, je priamo naň upozorniť a presvedčiť rodičov, aby prestali porovnávať svoje vlastné deti s nerealistickým obrazom ideálneho dieťaťa, alebo aby svojim deťom kládli reálne očakávania,“ vysvetľujú.
Výskumníci tiež navrhujú pracovať na svojej emocionálnej inteligencii, aby ste zmiernili váš sklon očakávať dokonalosť od svojich detí a seba.
„Emocionálna inteligencia sa dá zvýšiť krátkym tréningom alebo terapiou,“ vysvetľujú. „Môže to viesť k okamžitému zlepšeniu subjektívnej aj fyzickej pohody a kvality sociálnych a manželských vzťahov. Ešte povzbudzujúcejšie je, že takéto priaznivé účinky môžu trvať aj viac ako rok.“
Deti sa dostávajú pod obrovský tlak
Iný výskum publikovaný v časopise Frontiers in Psychology naznačuje, že rodičovské vyhorenie je relatívne priamočiarou funkciou rizík verzus zdrojov. Inými slovami, keď rizikové faktory začnú prevažovať nad zdrojmi, rodičia sú náchylnejší na syndróm vyhorenia.
Ak vás napríklad zaťažujú rodičovské práce, zvážte pomoc v škôlke. Alebo ak rodičovské odporúčania spôsobujú viac škody ako úžitku, zľavte zo svojej predstavy o tom, čo znamená byť dobrým rodičom.
Podľa psychológa Simona Sherryho nemá prehnane perfekcionistický rodič žiadny skutočný prínos. Jediné, čo možno svojmu dieťaťu prinesiete, sú psychologické problémy.
„Vo svojej praxi klinického psychológa vidím mladých dospelých pod obrovským tlakom. Rodičia ich kritizujú do takej miery, že z nich môžu byť duševne chorí,“ hovorí Sherry. „Rodinné prostredie charakterizované rodičovskou kritikou a požiadavkami je v skutočnosti inkubátorom perfekcionizmu a chorôb u detí,“ dodáva.
Namiesto toho Sherry radí rodičom, aby:
- Povedali svojmu dieťaťu, že si ho vážia nielen na základe toho, čo robí, ale aj toho, kým je.
- Snažili sa dieťa menej kontrolovať, kritizovať či prehnane chrániť.
- Naučili deti tolerovať vlastné chyby a poučiť sa z nich.
- Zdôrazňovali význam tvrdej práce a disciplíny pred snahou o dokonalosť.
Článok vyšiel a Forbes.com a jeho autorom je prispievateľ Mark Travers.
