Zastupitelia mesta na zasadnutí vo štvrtok (20. júna) schválili, že Praha začne riešiť zmenu územného plánu, ktorá má umožniť zastrešenie koľajiska hlavnej stanice a výstavbu nad ním.
Železničné stanice boli v rámci miest vždy katalyzátormi ekonomického rastu a zmien. Dnes v mnohých svetových mestách plnia kľúčovú úlohu pri tvorbe nových mestských štvrtí, ktoré vznikajú na ich už nevyužívaných častiach alebo priamo nad koľajiskom. Príkladom je londýnska stanica King’s Cross, newyorská štvrť Hudson Yards alebo výstavba nad stanicou v Sydney pod názvom Central Precinct. Niečo podobné môže stretnúť aj Prahu.
Zmenu územného plánu iniciovala spoločnosť Penta Real Estate, patriaca pod investičnú skupinu najbohatšieho Slováka Jaroslava Haščáka a českého miliardára Mareka Dospivu. Tá dlhodobo drží v rámci spoločného podniku s Českými dráhami a skupinou SUDOP Group práva na výstavbu nad koľajiskom.
Len začiatok
Hoci to na rokovaní Mestského zastupiteľstva chvíľami vyzeralo, ako keby mala Penta za pár dní kopať do zeme a začať stanicu zastrešovať, ide len o formálne začatie debaty o tom, čo by nad koľajiskom mohlo vzniknúť. To, zatiaľ, nevie ani sama Penta.
„Nemáme patent na rozum, aby sme povedali, čo tam má stáť. Chceme medzinárodnú súťaž nielen na architektúru, ale aj na celkový urbanizmus, pretože len tak dostaneme tie najlepšie návrhy, tých najlepších architektov a vlastne aj pohľad zo zahraničia, ktorý my tu ani nemáme, pretože nemáme tú skúsenosť,“ hovorí David Musil, country manager Penta Real Estate pre Česko.
Mesto si teraz podľa neho môže určiť, čo v území chce. Teda aký typ zástavby by mal nad koľajiskom byť, aké vysoké budovy budú, aké verejné stavby by sa mali do projektu zahrnúť, ako má byť riešená zeleň, alebo aké bude dopravné napojenie.
Podobný projekt ako Florenc
To potvrdzuje aj námestník primátora Peter Hlaváček, ktorý má v gescii územný rozvoj. Podľa neho by mal byť výsledok podobný ako v prípade projektu Florenc 21, ktorý zahŕňa okrem iného aj ďalšie etapy projektu Masaryčka od Penty. Z veľkej urbanistickej súťaže vzišiel návrh, s ktorým je spokojný nielen investor, ale aj mesto.
Žiadosť o obstarávanie zmeny územného plánu už predtým schválili ako pražskí radní, tak aj výbor územného rozvoja a mestská časť Praha 2. Koordinačnú úlohu v celom procese bude mať Inštitút plánovania a rozvoja (IPR) a dotknuté mestské časti.
„Cieľom je zabezpečiť jasne definovaný verejný záujem a jeho ochranu pri budúcom rozvoji lokality. Zmene územného plánu by mala predchádzať dopracovaná štúdia Železničného uzla Praha, ktorá preverí, kde sa v rámci lokality bude prestupovať z vysokorýchlostných železničných spojov,“ vysvetľuje hovorca IPR Marek Vácha.
Kritika či spokojnosť
Zámer zaoberať sa možnosťou výstavby nad koľajiskom hlavnej stanice bol však terčom aj kritiky niektorých politikov i verejnosti. Samotné rokovanie na zasadnutí Mestského zastupiteľstva napokon trvalo niekoľko hodín.
Kritikom prekáža napríklad to, že je iniciátorom súkromný investor a nie mesto, alebo že údajne celý proces podania žiadosť prebehol podozrivo rýchlo a navyše nie je vo verejnom záujme.
Časť politikov naopak začatie zmeny územného plánu podporuje. „Bez toho podnetu Penty, alebo keby to robila Praha sama, tak by sa to možno nestalo nikdy, alebo by to trvalo roky. To územie nie je park, nie je to záhradkárska kolónia alebo športová plocha. Je to stanica, kde sa napríklad podľa teplotnej mapy Prahy drží najväčšie teplo,“ komentoval zastupiteľ Petr Zeman.
Pražská hlavná stanica. Foto: Forbes CZ
Pražská hlavná stanica. Foto: Forbes CZ
Verejným záujmom v podobe odstránenia tepelného ostrova, ktorý koľajisko vytvára, argumentuje aj sám investor. „A asi najväčšia hodnota toho projektu bude tá, že sa prepoja časti mesta, ktoré sú teraz absolútne oddelené a kde absolútne chýbajú pešie prepojenia,“ hovorí riaditeľ Penta Real Estate pre komerčnú výstavbu Pavel Streblov.
Navyše to môže byť mestská štvrť priamo nad centrálnym dopravným uzlom. „Na mieste je totiž hlavná stanica, metro C, má tam byť metro D, bude tam privedená električka. Takže môžete prísť pokojne vlakom, vyjsť po schodoch a ste v kancelárii. To podporuje súčasný trend mesta krátkych vzdialeností a ekologickej dopravy,“ dopĺňa David Musil.
Autor článku Martin Bajtler je redaktor Forbes.cz
