Množstvo rodinných firiem na Slovensku prechádza generačnou výmenou. Aká je tradícia rodinného podnikania, čo sú nástrahy zakladania trustu, ale aj ako vplýva na imidž podnikateľského prostredia súťaž EY Podnikateľ roka? Na tieto otázky nájdete odpovede v rozhovore s partnerkou a líderkou právneho poradenstva EY Law na Slovensku Tatianou Knoškovou a s Tomášom Nagyom, partnerom oddelenia daňového poradenstva EY na Slovensku.
Je na Slovensku tradícia rodinného podnikania?
TK: Rodinné podnikanie nie je Slovensku historicky neznáme, aj keď je naša krajina z hľadiska teritória a dejín špecifická. Rodinné podnikanie na našom území prevádzkovali napríklad šľachtické rody, ktorým veľmi záležalo na zachovaní rodinného majetku. Neskôr, počas prvej Československej republiky, bol takýto typ podnikania dokonca podporovaný. Bolo preto na čo nadväzovať, aj keď, samozrejme, počas socializmu to nebolo možné. Potom prišiel rok 1989 a prirodzene sa k rodinnému podnikaniu ľudia začali vracať. Je to niečo prirodzené, ľudia podnikajú so svojou rodinou, vedia, že niečo môžu odovzdať okoliu, rodine a vidia v tom hlbší zmysel. Potvrdzuje sa to nielen u nás, ale na celom svete.
Aký je rozdiel medzi rodinným podnikaním, rodinnou firmou a rodinným holdingom?
TN : Rodinné podnikanie môžeme charakterizovať ako spôsob podnikania, pri ktorom vlastníctvo a riadenie rodinného podniku, respektíve rodinnej firmy, sú v rukách členov rodiny. Keď referujeme na rodinný holding, máme na mysli holdingovú spoločnosť, ktorej vlastníctvo a riadenie sú v rukách členov rodiny, ktorá vlastní podiely v ďalších operatívnych spoločnostiach.
TK: Pojem rodinný holding nie je na Slovensku definovaný. Holding je v podstate spoločnosť, ktorá kontroluje a koordinuje operatívne firmy, tie existujú v rámci rodiny a podnikania. Ide o hlavnú kontrolujúcu entitu, ktorá rozhoduje o základných investíciách či podieloch v spoločnostiach.
Nastavené vzťahy
Aké sú výhody rodinných firiem? Mali by sa podnikatelia viac zamýšľať nad tým, aby k sebe prizvali viacerých členov rodiny?
TK: Rodinné podnikanie je veľmi prirodzené, no na druhej strane sa nedá niekoho prinútiť, aby podnikal. Ak sa to darí v rámci rodín nastaviť tak, aby boli aj ostatní členovia motivovaní pustiť sa do toho, je to skvelé. Tieto motivačné prvky môžu práve pomôcť vytvárať holdingy v rámci svojich štruktúr a ešte ich upevniť.
TN: Podnikanie je často o vízii. Ak zakladateľ firmy vybudoval niečo krásne sám, je prirodzené, že to chce posunúť na svojich najbližších a začne ich do firmy vťahovať. Akonáhle však toto začne robiť, je potrebné vymedziť si vzťahy a nastaviť modus operandi, pričom aj v tomto vie byť rodinný holding nápomocný.
Akými mechanizmami sa dajú vťahovať ďalší členovia do podnikania?
TK: Je to pomerne intímna sféra. My, ako konzultanti, s rodinami často trávime hodiny rozhovormi, pretože potrebujeme pochopiť, čo danú rodinu motivuje, čo ich drží pokope. Každá rodina má iné prístupy a zásady. Neexistuje na to univerzálna odpoveď. Snažíme sa využiť právne mechanizmy, ktoré implementujeme do štruktúry holdingu a ostatných spoločností, aby sme reflektovali požiadavky každej rodiny. Je to vždy šité na mieru. Naviac, keďže na Slovensku neexistuje rodinné podnikanie ako inštitút, prispôsobujeme súčasnú legislatívu, aby čo najlepšie reflektovala aktuálne potreby a trendy.
TN: Táňa to veľmi pekne popísala. Z pohľadu daní je potrebné tiež veľmi dobre premyslieť, ako ďalší členovia rodiny vstúpia do podnikania. Za mňa je veľmi dôležité nemyslieť len na súčasnosť, aby samotný vstup do podnikania bol daňovo neutrálny, ale najmä na ďalšie potenciálne zmeny štruktúry v budúcnosti. Ani v daniach neexistuje všeliek, a preto mechanizmy, ako vtiahnuť ďalších členov rodiny do podnikania, musia reflektovať ich konkrétnu situáciu.
Každý rodinný podnik je podľa Tomáša Nagya iný, a tak sa musí pristupovať aj k nastaveniu jeho aktivít. Marek Mucha
Čo podnikateľov najviac zaujíma, keď chcú budovať rodinný holding?
TN: Podnikateľov zaujíma množstvo aspektov. Chcú vedieť čo všetko im to prinesie z pohľadu ochrany majetku, ale aj daní. Ako správne implementovať holding do vlastníckej štruktúry a či sa to dá spraviť daňovo neutrálne. Či, respektíve ako „pustiť” nejakú majetkovú účasť deťom alebo aj vybraným zamestnancom. Tých otázok je nespočetne veľa, ale podnikateľov často zaujímajú aj na oko jednoduchšie problémy, napríklad obchodné meno, ktoré by mal mať holding.
V súvislosti s týmto typom podnikania sa začalo skloňovať slovo trust. Prišiel tento trend na Slovensko?
TK: Tento trend, respektíve záujem o trusty a tiež nadačné štruktúry, samozrejme, evidujeme. Slovenské právo trusty ako také nepozná. V Čechách sa to už legislatívne približuje tomu, čo poznáme zo zahraničia, ale, samozrejme, v strednej Európe nejde o typické štruktúry. Tu je potrebné rozlišovať, na čo má daný inštitút slúžiť. Jedna vec je rodinné podnikanie, živý organizmus, kde sa denne rozhoduje o prevádzke, investíciách či zmenách. V takomto prípade dáva zmysel skôr uvažovať o holdingovej štruktúre.
Podľa Táni Knoškovej je rodinné podnikanie živý organizmus. Foto: Marek Mucha
Trust je určité zoskupenie majetku, o ktorom sa majitelia rozhodnú, kto a ako ho bude spravovať, ako sa bude deliť, ako sa oň budú deliť ďalšie generácie. Toto je potrebné si uvedomiť a často sa to veľmi zjednodušuje. Ak sa už ale niekto rozhodne pre trust alebo nadačnú schému, musí ich založiť mimo Slovenska, s čím sú zasa spojené právne a daňové dôsledky – už je to dedičské konanie, vymáhateľnosť záväzkov a v neposlednom rade dane.
TN: O trustoch a nadačných štruktúrach sa teraz hovorí najmä preto, lebo sú pomerne dosť medializované známymi osobnosťami. Klienti sa nás často pýtajú, či by boli výhodné aj pre nich. Trust alebo nadačný fond však nie je vhodný pre každého. Ak nie je takáto štruktúra správne implementovaná, môže sa stať, že hodnoty vyplácané beneficientom na Slovensku budú zdanené takmer 40-percentným daňovo-odvodovým zaťažením. Trust alebo nadačný fond teda môže priniesť ochranu majetku, no veľa ľudí si neuvedomuje, že na druhej strane sa daní takmer 40 percentami, ktoré idú štátu.
Dokážu sa s tým ľudia zmieriť?
TN: Ťažko povedať, či sa s týmto vôbec dá zmieriť. Niekedy mám pocit, že podnikatelia si to akosi nepripúšťajú. Niečo v zmysle, že „veď nejako bude a teraz to nebudeme riešiť“. Videl som aj pokusy, keď sa podnikatelia rozhodli vložiť do trustu len časť svojho majetku a časť naďalej držali priamo.
O trustoch a nadačných štruktúrach sa teraz hovorí najmä preto, lebo sú pomerne dosť medializované.
Tomáš Nagy
Týmto získali to, že dividendy plynúce mimo trust sa zdaňovali štandardnou sadzbou dane z dividend 10 percent, respektíve 7 percent, a len hodnoty, ktoré pretiekli cez trust, boli zaťažené už spomínaným takmer 40-percentným zdanením. Tu by som však upozornil, že výsledkom bol akýsi mačko-pes, ktorý bol síce daňovo optimálnejší, avšak stopercentne neplnil ani funkciu trustu, ani rodinného holdingu.
Aké sú najdôležitejšie kroky pri zakladaní rodinných holdingov, aby v nich bola zachovaná stabilita?
TK: Úplne najdôležitejšie je premyslieť si celkovú štruktúru. Podnikatelia samotní sa musia zamyslieť nad tým, čo chcú, na čo všetko má holdingová štruktúra slúžiť, čo a koho má ochraňovať, kto má byť jej súčasťou, aké práva a povinnosti má mať. Niekedy sa primárne motivácie ukážu až po hodinách stretnutí. Hoci v priebehu rokov môžu nastať zmeny, najdôležitejšia je príprava. Rodinné holdingy na trhu nie sú dlho. Začali vznikať pred pár rokmi, pretože rodinné podnikanie začínalo na Slovensku v 90. rokoch a iba teraz prichádza k výmene generácií.
TN: Holdingová štruktúra dokáže priniesť aj isté daňové benefity – napríklad možnosť reinvestovať prijaté dividendy bez zdanenia alebo predať niektorú zo spoločností v portfóliu tiež bez zdanenia. Aby sa to však dosiahlo, je dôležité, aby rodinné holdingy neboli len akési schránkové spoločnosti. S držbou podielov a akcií nemusí byť veľa práce, no aby celá štruktúra daňovo fungovala, je potrebné, aby boli v rodinnom holdingu sústredené adekvátne funkcie.
Ako vnímate slovenské podnikateľské prostredie? Je skôr kompetitívne alebo podporné?
TN: Slovenské prostredie je veľmi podporné, ale vnímam to tak možno aj preto, že som do neho hlboko vtiahnutý aj skrz súťaž EY Podnikateľ roka. Mám možnosť s podnikateľmi tráviť čas a vidím, ako sú poprepájaní, ako si navzájom pomáhajú, a tak ťahajú celý trh. To, že sa podporujú však neznamená, že nie sú kompetitívni. Nemyslím si, že sa tieto dve veci vylučujú, naopak, tí najúspešnejší na Slovensku sú kompetitívni a zároveň podporní. Veď kompetitívnosť je predsa hnacou silou inovácie a tiež katalyzátorom pre neustále zlepšovanie sa.
Je to aj o komunite
Ako k budovaniu týchto vzťahov prispieva napríklad súťaž EY Podnikateľ roka?
TK: Je to o podpore dobrého podnikateľského prostredia a prepájaní podnikateľov navzájom, verejnosti a podnikateľov, poradcov a podnikateľov. To, akým spôsobom vyberá porota podnikateľov, aké má kritériá pri výbere, to všetko odráža našu snahu o vytváranie lepšieho podnikateľského sveta a jeho propagáciu. Nie je to len o raste firmy, ale aj o jej vplyve, hodnotách, ktoré vytvára pre spoločnosť, komunitu. Verím, že sa nám darí prezentovať podnikanie v dobrom slova zmysle.
TN: Súhlasím s tým, čo povedala Táňa. Inak víťaz minulého ročníka súťaže EY Podnikateľ roka Dalibor Cicman veľmi pekne zhodnotil, čo všetko mu to prinieslo. Spomínal úžasné prepojenia v biznis komunite, skvelú mediálnu viditeľnosť, ale aj zvýšený záujem top talentov o jeho spoločnosť.
Preklenulo sa už vnímanie podnikateľov na Slovensku oproti 90. rokom?
TN: Asi závisí, z akej bubliny sa na to pozeráte. Ja som asi v tej dobrej a som presvedčený, že sa pozeráme na podnikateľov, ktorých poznáme, pozitívne. Na druhej strane je na Slovensku množstvo ďalších, ktorí takýto pohľad nemusia mať.
Podnikanie nie je len o raste firmy, ale aj o jej vplyve a hodnotách, ktoré pre spoločnosť vytvára.
Tatiana Knošková
TK: Aj keď sa to oproti 90. rokom posunulo, stále to nie je ideálne a stále je na čom pracovať
Ako vyformovať zdravé vnímanie podnikateľského prostredia?
TK: Určite na to nemáme „všeobjímajúci“ liek, ale súťaž EY Podnikateľ roka je jedným zo spôsobov, ktoré to môžu pozitívne ovplyvniť. Keď počúvame skutočné príbehy podnikateľov o tom, čo robia pre svojich zamestnancov, pre komunity. Oni sami vytvárajú hodnoty, o ktorých stojí za to rozprávať a zväčšovať ich spoločenský dopad.
TN: Za mňa je dôležité zdieľať príbehy úspešných podnikateľov a inšpirovať tak ďalších. Je to vidno aj v našej súťaži, pretože každý rok som sám úprimne prekvapený a zároveň aj hrdý na to, koľko inšpiratívnych podnikateľov na Slovensku máme.
Všetky informácie o súťaži nájdete na tomto odkaze.
