„Keď si dnes človek vypýta hotelovú izbu na 19. poschodí, recepčný sa ho opýta, či tam chce aj prespať, alebo len vyskočí z okna.“ Aj tento vtip amerického komika Eddieho Cantora prispel k populárnemu mýtu, že počas krachu na newyorskej burze skákali zúfalí obchodníci z Wall Street z okien. Čo sa vlastne odohralo 24. októbra 1929, počas tzv. Čierneho štvrtka?
Akciový trh ako na hojdačke, taká bola jeseň roku 1929. B. C. Forbes vo svojom pravidelnom novinovom stĺpčeku začiatkom októbra písal o poklese hodnoty akcií, aby v tom nasledujúcom, vydanom 14. októbra, zase informoval o opätovnom raste. „Podľa môjho skromného odhadu však akcie dosiahli v roku 1929 svoj vrchol a v nie príliš vzdialenej budúcnosti môžu prísť oveľa väčšie straty, než tie zaznamenané začiatkom tohto mesiaca,” dodal.
Na jeho slová prišlo o deväť dní. Veľké problémy sa totiž začali už v stredu 23. októbra, keď celková hodnota akcií na newyorskej burze spadla o štyri miliardy, čo znamenalo prepad o 4,6 percenta. Panika však prišla až vo štvrtok 24. októbra, ktorý sa do histórie zapísal ako čierny. V ten deň totiž zmenilo majiteľa dohromady 12,9 milióna akcií, pričom predchádzajúci rekord z marca rovnakého roka bol len niečo vyše 8 miliónov.
Zvedavý dav počas Čierneho štvrtku, 24. októbra 1929. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Zvedavý dav počas Čierneho štvrtka, 24. október 1929. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Obrovský objem výpredaja akcií znamenal, že burzový telegraf nestíhal a investori sa tak nevedeli dostať k aktuálnym cenám svojich akcií. Mnohí sa preto rozhodli prísť priamo na Wall Street, aby mali informácie z prvej ruky. Na zastavenie davu boli privolané policajné posily a vedenie burzy sa o jednej popoludní rozhodlo, že vestibul burzy uzavrie pre verejnosť. To však zároveň spustilo rôzne špekulácie.
V New York Daily News na druhý deň písali, že kolportéri sa snažili zvýšiť predaj svojich novín (v ktorých o krachu ešte nebolo nič) alarmujúcimi pokrikmi. V rovnakom čase sa objavovali aj senzačné správy o tom, čo sa deje za múrmi burzovej centrály. „Ak by sa potvrdila len polovica správ o samovraždách obchodníkov, ktoré sme dostali, Wall Street by dnes bola ľudoprázdnym miestom,“ písali ďalej v Daily News.
Situáciu na burze a tiež na ulici upokojila až intervencia veľkých bankárov, ktorí v snahe zastaviť paniku masovo nakúpili tzv. blue chip akcie (akcie firiem s dobrou povesťou). Z počiatočného 11-percentného prepadu bol tak na konci dňa „iba“ dvojpercentný pokles. Hoci burzový telegraf „dobehol“ obchodovanie až štyri hodiny po ukončení transakcií, ľudia rátali straty relatívne pokojne.
Radšej sa vrátia k bridžu
Otras na burze pritom nezasiahol len finančníkov a špekulantov. Investovanie do cenných papierov bolo v tých časoch v New Yorku módnou záležitosťou, do ktorej sa cez malé brokerské kancelárie zapájalo mnoho bežných, hoci lepšie situovaných ľudí. Viacerí z nich už v prvých dňoch zistili, že prišli o tisíce, ba desaťtisíce dolárov. V časoch, keď nový automobil Chevrolet Roadster vyšiel na 525 dolárov.
Priamy pohľad do brokerskej kancelárie v tých dňoch priniesol New York Times: „Muži sedia pri telegrafe, čosi prepočítavajú, takmer neprehovoria slova. Žena so štyrmi prsteňmi na ruke hovorí, takmer s hrdosťou, že prišla o 10-tisíc dolárov. Poťahuje pritom z cigarety na zlatej špičke. Ďalšia investorka si necháva predložiť hodnotu akcií. Keď zbadá sumu, povie brokerovi, že sa nezachoval ako gentleman a odchádza s plačom preč. Skupina dám sa zhoduje, že s akciami skončili. Vracajú sa k bridžu.“
Stock brokers are seen at the stock exchange in New York, USA, Friday Oktober 25, 1929 as panic shares selling continues from the previous day. It was the day the stock exchange crashed and broke loose a world wide recession and financial crisis and thus was termed 'Black Friday'. (AP Photo/Str) --- Broker in der New Yorker Boerse waehrend des Boersenkrachs, der die Weltwirtschaftskrise einleitete ('Schwarzer Freitag') am 25. Oktober 1929. (AP Photo/Str)
Brokeri v panike, október 1929. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Slovenský denník koncom októbra 1929 prišiel s krátkou správou o tom, že krach na newyorskej burze podnietil vznik nového typu spoločenských akcií. „Výstredná americká spoločnosť poriada teraz v New Yorku hysterické tancovačky a klubové schôdzky, tzv. panikové párty. Účastníci sa rekrutujú z tých, ktorí najviac stratili v krachu na burze a chodia nápadne otrhaní, ženy bez okrás a bez šperkov.“
A čo tie zúfalé skoky z okien? Túto tému pre History Channel preskúmal publicista Christopher Klein. Miera samovrážd v New Yorku bola bezprostredne po krachu na burze dokonca nižšia ako rok predtým. Ľudia si začali siahať na život vo väčšej miere až začiatkom 30. rokov, keď sa naplno rozbehla Veľká hospodárska kríza, ktorú spustil aj krach newyorskej burzy.
Najvzrušujúcejší deň
Dobové noviny sa zhodovali v tom, že okrem rekordného výpredaja akcií bol Čierny štvrtok pamätný aj preto, že prišiel ako blesk z čistého neba. V Daily News písali, že prechádzajúce finančné krízy o sebe dali vopred vedieť. Otázkou zostáva, či si cestu ku katastrofe neuvedomíme iba vtedy, keď už nastane.
Napokon aj B. C. Forbes jasne zhrnul príčiny pádu až vo svojom stĺpčeku, ktorý vyšiel v piatok 25. októbra. Čierny štvrtok opisoval ako „najvzrušujúcejší deň v histórii newyorskej burzy“ a udalosť prirovnával k nutnej „operácii slepého čreva“. Hlavnú vinu pádu pripisoval špekulatívnym obchodom a nadhodnoteniu akcií. Spomenul však aj náznaky, ktoré mali obchodníkov varovať – nižšie objednávky ocele, slabší predaj automobilov, zníženie počtu cestujúcich na železniciach a správy o zvyšujúcej sa nezamestnanosti.
Publicista John Steele Gordon vo svojej analýze príčin krachu pre Forbes uviedol, že kým hospodárstvo USA v 20. rokoch vzrástlo o 59 %, Dow Jones narástol až o 400 %. „Na Wall Street nemohli byť odstrihnutí od ekonomickej reality navždy,“ dodal. Napriek tomu, že po Čiernom štvrtku prišiel nasledujúci utorok ešte oveľa väčší prepad, nik si akoby nechcel uvedomovať závažnosť situácie.
„Keď v januári 1930 v denníku New York Times vyhlasovali udalosť predchádzajúceho roka, nebol ňou krach na burze, ale prvý prelet človeka nad Južným pólom. V skutočnosti sa, samozrejme, schyľovalo k najväčšej hospodárskej katastrofe, aká kedy postihla priemyselne vyspelú krajinu, pretože prezident, kongres aj Fed kopili jednu chybu za druhou. V júni 1932 dosahoval Dow Jones iba 41,22 bodu, čo predstavovalo prepad 89,19 % oproti jeho maximu z roku 1929,” napísal Gordon.
Mimochodom, komik Cantor, ktorého vtip spomíname v úvode, sám prišiel pri páde burzy o päť miliónov dolárov (dnes by to bolo asi 92 miliónov). V kríze však našiel príležitosť, minimálne pre čierny humor. Začiatkom 30. rokov sa popularite tešil aj jeho ďalší vtip: „O svoje akcie nemám obavy. Viem, že ma môj maklér podrží. On a traja ďalší, čo ponesú rakvu.“
