Staršia generácia si určite vybaví západočeskú firmu Solo Sušice, ktorá svojho času patrila k najväčším zápalkárňam na svete. Kedysi slávne impérium už 15 rokov nevyrába, jeho meno a hlavne originálne dizajnové zápalky však ožili vďaka Jiřímu Kubíkovi a Janovi Rambouskovi a ich projektu Czechoslovakian Ink.
Projekt vznikol v roku 2020 a jeho najväčšou pýchou je rovnomenná kniha, ktorú tvorcovia vydali predvlani. Ide o zbierku starých zápalkových nálepiek v minulosti vyrábaných práve pre podnik Solo Sušice alebo tiež Solo Lipnik. Za ojedinelú publikáciu si jej autori odniesli prestížne ocenenie Red Dot Design Award.
Projekt Czechoslovakian Ink ponúka taktiež sieťotlač a plagáty, opäť s motívmi a heslami, ktoré sa v socializme objavovali na škatuľkách od zápaliek. Z dnešného pohľadu ide o hodnotné zberateľské kúsky.
Zberateľská mánia
Jedným z najvýraznejších tvorcov zápalkárne bol grafik a spisovateľ Vilibald Weinzettl. Projekt Czechoslovakian Ink chce túto tvorbu aj prácu ďalších významných grafikov minulého storočia pripomenúť. Dielam tak znova vdýchne život.
Moje zberateľstvo sa začalo tak, že som narazil na pár nálepiek na Pintereste.
„Celý projekt vznikol tak, že som začal zbierať staré zápalkové nálepky, o ktorých som dovtedy nemal ani tušenie. Bol som z toho nadšený. Máloktorý z mojich kolegov vedel, že sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v Česku vyrábali takéto grafiky,“ hovorí Kubík.
K zberateľstvu mal vždy blízko. Jeho starý otec je vášnivý filatelista.
„Moje zberateľstvo sa však začalo tak, že som narazil na pár nálepiek na Pintereste, čo ma prekvapilo. Chcel som zistiť, aké ďalšie grafiky vznikali. Žiadne internetové archívy k tomu však neexistujú, a tak jediný spôsob, ako sa k známkam dostať, bolo ich začať nakupovať na Aukre a postupne zbierať,“ približuje podnikateľ.
Kniha Czechoslovakian Ink prináša viac než šesťsto znovuobjavených zápalkových nálepiek. Foto: Michael Tomeš
Od škatuliek k plagátom a knihe
Keď nazhromaždil okolo tridsaťtisíc nálepiek, premýšľal, ako ich znovu priviesť k životu. Najskôr sa s kolegami rozhodli, že maličké obrázky budú zväčšovať na plagáty. Začalo sa to sieťotlačou, ktorej výroba si žiada mnoho poctivej manuálnej práce. A tiež peňazí.
Keď sa vypredala prvá séria sieťotlače, skúsili tvorcovia lacnejšiu metódu – ofsetovú tlač plagátov. A potom bol už iba krôčik k vydaniu knihy.
„Vždy sme totiž mali problém vybrať z takého veľkého množstva tie najkrajšie nálepky, ktoré pôjdu na plagát. Kniha nám to umožnila, ide o súbor tých, ktoré mi prišli ako najvydarenejšie,“ vraví Kubík. Predalo sa jej už tisíc kusov a práve sa pripravuje dotlač vo rovnakom náklade.
A nie je to jediný úspech projektu, ktorý má na svedomí firma Oliver & Parents alebo Kubík a Rambousek, mimochodom, v umeleckej sfére známe postavy.
Rambousek, v roku 2014 člen českého výberu Forbes 30 pod 30, stojí napríklad aj za spoločnosťou Automobilist, ktorá tiež pracuje s históriou, avšak športovou.
Projekt nadšencov
Firma, ktorej hlavným investorom je miliardár Karel Komárek, vytvára umelecké diela oživujúce kľúčové okamihy dejín i súčasnosti motošportu a spolupracuje napríklad s Formulou 1. Pre firmu pracuje aj Kubík, ktorý vyštudoval odbor entertainment design v Singapure.
Na projekte pracujeme po večeroch a počas víkendov, pre radosť.
Projektu Czechoslovakian Ink sa venuje vo voľnom čase ako ostatní členovia tímu, ktorých je aktuálne asi osem až desať.
„Ide o projekt nadšencov. Všetci máme trvalé zamestnania, ktoré nás živia. Na tomto pracujeme po večeroch a počas víkendov a nie s vidinou finančného zisku. Je to čisto pre radosť a z nadšenia, že sme objavili doposiaľ neznáme veci z histórie,“ opisuje Kubík, s ktorým sa rozprávame v útulnom pražskom papiernictve Kartotéka.
Aj tam si totiž ich produkty môžete kúpiť, tovar nájdete aj v niekoľkých ďalších papiernictvách a kníhkupectvách. Predaj však ťahá hlavne e-shop. Na výrobky reagujú primárne ľudia so záujmom o grafiku alebo interiérový dizajn, pretože si plagátmi často dekorujú byt.
Autori vždy vyrábajú aj limitované edície a počet každej z nich nie je náhodný.
Kubík: „Počul som tiež, či nie som nadšený komunista. To určite nie, ale fascinuje ma, že aj v nepeknej dobe vznikali veľmi kvalitné grafické diela.“ Foto: Michael Tomeš
Číselná symbolika
„Veľké sieťotlače vyrábame v limitovaných edíciách v množstve 42 kusov, čo odkazuje na počet zápaliek, ktoré bývali v malej škatuľke. Malé ofsetové tlače majú 240 kusov, čo sa zase rovná počtu zápaliek vo veľkej škatuľke,“ vysvetľuje Kubík význam čísiel.
Zo sieťotlače mal zatiaľ najväčší úspech plagát s nápisom „Každý týždeň ostrihať nechty“. V dobe ekonomickej krízy, najmä od vypuknutia vojny na Ukrajine vlani vo februári, však pocítili odliv zákazníkov. Najmä pri sieťotlači sú navyše cenovky vyššie, pretože si tu zakladajú na precízne odvedenej práci.
„Pri sieťotlači prebieha výroba tak, že nálepku naskenujeme a v počítači ju ručne celú do najmenších detailov prekreslíme do vektorovej podoby. Potom idú dáta na osvit, vytvoria sa sieťotlačiarske dosky a ručne, farba za farbou, sa to tlačí na papier,“ vysvetľuje Kubík.
Európsku cenu Red Dot Design Award vníma ako úspech, hlavne preto, že sa vďaka nej podarilo zviditeľniť tvorbu grafikov zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov aj za hranicami.
Zbierka nálepiek je bohatá, má asi 30-tisíc motívov. Foto: Michael Tomeš
Na retrovlne
„Moja práca na projekte je skôr taká kurátorská – zozbierať predmety a v nejakej ucelenej forme tvorbu odprezentovať. Vnímam to teda tak, že Red Dot nie je ocenenie pre mňa alebo pre naše štúdio, ale hlavne pre autorov z vtedajšej doby. Samozrejme však mám z neho veľkú radosť,“ hovorí Kubík. A zdôrazňuje, že projekt rozhodne neoslavuje komunizmus.
Za použitie diel tvorcovia odvádzajú licenčný poplatok Ochrannej organizácii autorskej. Vyriešiť otázku licencie však chvíľu trvalo. Kedysi totiž tvorba zápalkových nálepiek nebola vnímaná ako umelecká činnosť.
To sa však podnikateľom úspešne darí meniť a s projektom Czechoslovakian Ink majú ďalšie plány. Predovšetkým chystajú novú knihu, v ktorej sa však tentoraz namiesto zápaliek zamerajú na obaly najrôznejších výrobkov, opäť z čias socializmu.
Výrobky Czechoslovakian Ink nájdete aj v žižkovskom papírnictve Kartotéka, kde fotografie vznikli. Foto: Michael Tomeš
A kde sa nápad zrodil? Tentoraz nie na Pintereste, ale počas retro týždňa v Lidli. „Mali tam kockový cukor s pekným starým dizajnom, tak som si ho, samozrejme, musel hneď kúpiť a to bol ten impulz,“ smeje sa Kubík.
Ako pri predchádzajúcej knihe, tak aj v novej publikácii si na svoje prídu nielen milovníci umenia, ale aj retra.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Adéla Očenášková.
