Peter a Lívia Kaňukovci podnikajú od roku 1994. Začínali s predajom ovocia a zeleniny a prenájmom trhových miest. Dnes vlastnia veľkoobchod Lunys s takmer 80-miliónovým obratom, v ich vozovom parku je 280 áut a pracuje pre nich takmer štyristo ľudí.
Dvom starším bratom Petra Kaňuka sa začiatkom deväťdesiatych rokov podarilo získať niekoľko popradských predajní, ktoré pamätníci poznajú pod názvom „zelovoc“. Ešte v čase, keď chodil na gymnázium, bratom v obchode občas vypomáhal. Po skončení gymnázia začal študovať na vysokej škole v Bratislave – ako nadšený športovec išiel na telovýchovu.
S budúcou manželkou sa spoznali na popradskom gymnáziu, ale pár vytvorili, až keď sa po skončení strednej školy neskôr stretli v Bratislave. Pôvodne mali možno iné plány, ale prišlo tehotenstvo a pár sa vrátil do Popradu.
Rozdelili si biznis
Peter Kaňuk začal naplno pracovať v biznise s bratmi. Osamostatnenie prišlo čoskoro. „Udialo sa to tak, že my sme boli traja bratia a v istom momente sme už mali tri predajne. Tak sme sa dohodli, že si každý z nás zoberie jednu a každý bude robiť už len na svojom,“ vysvetľuje.
Spočiatku manželia podnikali v malom – prevádzkovali predajňu zeleniny a ovocia, ale firma postupne rástla a rovnako aj ich zodpovednosť za rozvoj biznisu. On sa staral o obchod, ona zastrešovala skladovú evidenciu, účtovníctvo a financie.
Podarilo sa im získať aj prvého veľkoobchodného klienta – miestnu škôlku, ku ktorej sa neskôr pridali aj ďalšie školské zariadenia.
„Niekedy v tom čase sme sa tiež rozhodli, že budeme zeleninu a ovocie aj baliť a predávať iným predajcom. Tak to celé prešlo do veľkoobchodnej činnosti. Spomínam si, že sme začínali s trojkilovými balenými zemiakmi,“ hovorí podnikateľ.
Hektické časy
Po nejakom čase sa naplno „prepli“ do veľkoobchodného módu, neskôr zriadili vlastný veľkosklad. Ich biznis organicky rástol a oni – v tom čase stále len dvadsiatnici s dvoma malými deťmi – sa učili podnikať za behu.
„Ja som o účtovníctve v tom čase nevedela nič, skončila som štúdium na gymnáziu. Musela som sa to postupne naučiť a neskôr som si dorobila aj vysokú školu. Zo začiatku to bolo jednoducho tak, že som zašla za známou – účtovníčkou, sadla si k nej a povedala: tak, a teraz mi ukáž, ako to mám robiť,“ spomína Lívia Kaňuková.
„Bolo to veľmi hektické, náročné, všetko sme sa museli naučiť. Ale boli sme mladí a mali sme dosť energie. No priznám sa, že ak by som mala firmu rozbiehať teraz, keď už viem, čo všetko to zahŕňa a koľko práce je s tým spojenej, neviem, či by som do toho znova išla,“ dodáva s úsmevom.
„Prvý rok po otvorení veľkoskladu sme vyrobili veľkú stratu a nevedeli sme, čo ďalej. Paradoxne práve to nás poriadne naštartovalo a povedali sme si, že ideme bojovať,“ priznávajú manželia Kaňukovci. Foto: Miro Nôta
Melóny z Maďarska
Okolo roku 1998 mali dve predajne a pár solídnych veľkoobchodných zákazníkov. Bolo nevyhnutné, aby otvorili aj prvý veľkosklad, a niekedy v tom období prvý raz priamo doviezli aj zahraničný tovar. Táto akcia sa však neskončila celkom podľa ich predstáv.
„Doviezli sme kamión melónov z Maďarska, ale predala sa iba polovica, zvyšok išiel do koša. V tom čase sme ešte nemali dostatok partnerov, aby sme všetko dokázali rozpredať,“ vysvetľuje Peter Kaňuk. No dodáva, že sa opäť niečo naučili.
„Prvý rok po tom, ako sme otvorili veľkosklad, sme vyrobili veľkú stratu a nevedeli sme, čo ďalej. Paradoxne práve to nás poriadne naštartovalo a povedali sme si, že ideme bojovať. Do firmy sme prizvali na pomoc pár ďalších ľudí z rodiny a pustili sa do toho. Výsledok bol, že nasledujúci rok sme síce znova vykázali stratu, ale tešili sme sa z toho, že už bola nižšia. Tak to v podnikaní chodí, začiatky vôbec nie sú jednoduché,“ hovorí Lívia Kaňuková.
Otvorili pobočku v Brezne a následne aj v Bratislave. Kým stredoslovenská pobočka už dnes nefunguje (potreby stredného a východného Slovenska dokáže pohodlne pokrývať popradská centrála), tá bratislavská je už niekoľko rokov obratovo najväčšia.
Napokon v roku 2019 dokončili výstavbu nových skladových a administratívnych priestorov vo vlastnom areáli v Poprade. Investície sa počítajú v miliónoch.
Tovar z celého sveta, e-shop z lesa
Aj keď si možno bežní spotrebitelia so značkou Lunys spájajú hlavne ovocie a zeleninu, firma už dnes zákazníkom dodáva aj pekárenské výrobky, mäso a ryby, mrazené a trvanlivé potraviny, nápoje či drogistický sortiment.
Tovar dovážajú z celej Európy, hlavne z Holandska, Talianska, Španielska, Rakúska a Maďarska a predávajú 5500 položiek. Rast firmy pritom neustal ani počas pandémie. Výpadok z gastra im totiž čiastočne nahradil aj e-shop, ktorý pôvodne plánovali spustiť o niečo neskôr.
„Ak by neprišla pandémia, e-shop by sme spustili možno o pol roka neskôr. Ale to, že sme na ňom už pracovali, nám pomohlo a pomerne rýchlo sme ho dokázali spustiť,“ hovorí Peter Kaňuk.
Ako vysvetľuje, celý e-shop vznikol v podstate z karantény. Vedenie firmy bolo totiž tesne pred vypuknutím pandémie v zahraničí a keď sa vrátili domov, všetci museli zostať v izolácii.
Foto: Miro Nôta
„Manažment tak zorganizoval celý e-shop v podstate z lesa, zo svojich chát a chalúp, kde trávili čas v karanténe,“ hovorí. Ako dodáva, aj v krízových rokoch pandémie im najviac pomohla diverzifikácia.
K ich odberateľom stále patria školy a škôlky, tovar predávajú aj priamo zo skladu, predávajú iným veľkoskladom, retailovým klientom, funguje aj spomínaný e-shop, kde nakupujú koncoví zákazníci, ktorým tovar vozia domov.
Rentabilita tohto predaja je však logicky nižšia ako v prípade gastra. „Kým reštaurácia od nás vezme možno dvesto-tristo kilogramov tovaru, v prípade koncového zákazníka musíme tých dvesto-tristo kilogramov tovaru zaviezť možno desiatim, možno viacerým zákazníkom priamo domov,“ hovorí Kaňuk.
Keď sa však pozatváralo gastro, Lunysu pomohlo aj to, že im predaj klientom z oblasti maloobchodu narástol na stopäťdesiat percent.
„Bez dobrých vzťahov a spoľahlivých ľudí v tíme sa dobrá firma nedá vybudovať,“ hovorí Peter Kaňuk. Spokojný je aj s tým, aký manažérsky tím si vo firme vytvoril. Stanislav Petrula, ktorý je spoločníkom vo firme, vedie ich bratislavskú pobočku a je s nimi v biznise už od roku 1998.
Druhým spoločníkom je Rastislav Bohunčák, ktorý rozvíja popradskú pobočku, a je v Lunyse osem rokov. „Keby nebolo ich, asi by sme sa už z firmy zbláznili. Ale aj vďaka nim sa už teraz môžeme pozerať na veci z nadhľadu a viac plánovať do budúcnosti,“ hovorí Peter Kaňuk.
Stále v raste
Čísla Lunysu vyzerajú aj napriek pár ťažkým rokom stále pozitívne. Firma každoročne obratovo rastie o desiatky percent. V roku 2022 dosiahli úroveň 84 miliónov eur, v roku 2021 to bolo 72 miliónov eur a rok predtým 62 miliónov.
Firme pomohli technologické vylepšenia aj náhradné zdroje energie. Foto: Miro Nôta
Firma je už dlhé roky zisková, aj keď, ako priznáva zakladateľ, pandémia im znížila výsledok hospodárenia EBITDA. Stále však zostáva optimistom. „Aj dnes už z čísel vieme, že časť nárastu obratu tvorí aj vysoká inflácia, ale na číslach o počte zákazníkov a nakúpeného tovaru vidíme, že by sme s obratom rástli, aj keby sa ceny nedvíhali tak rýchlo,“ hovorí Peter Kaňuk.
Budúcnosť praje technológiám
Technológií, ktoré môžu biznisu pomôcť, je dosť aj v takej na prvý pohľad konzervatívnej a tradičnej brandži, akou je veľkoobchod s ovocím a zeleninou. V Lunyse preto už roky vyvíjajú nové skladové systémy, ktorých cieľom je dosiahnuť, ako hovorí zakladateľ – „efektivitu a odstrániť chybovosť, čo nám umožňuje ďalej rásť“.
Ako si to predstaviť? „Pred zavedením istého technologického vylepšenia v Bratislave a Poprade sme mali skladníkov, ktorí v sklade počas nočnej, kým vychystali tovar, nachodili pätnásť až osemnásť kilometrov za noc. My sme to vyriešili technológiou, vďaka ktorej už dnes stojí desať ľudí na mieste, debničky chodia po pásoch k nim a oni už len nakladajú tovar. Do budúcnosti chceme tú technológiu ešte viac zefektívniť, aby to mohlo tovar vychystávať takmer samo.“
Kaňuk je tiež nadšencom zelených riešení. Vo firme už pred dvoma rokmi začali riešiť solárne panely, ktoré medzičasom v Poprade aj v Bratislave nasadili. A keďže cena energií rastie, Lunys je vďaka prezieravosti majiteľov aj v tejto oblasti o krok pred konkurenciou. „V tejto chvíli máme na strechách 600-kilowattovovú výrobu,“ hovorí Kaňuk.
Delegovať a užiť si čas s rodinou
Po tridsiatich rokoch v biznise majú už manželia dobre rozbehnutú firmu. A aj keď je v spoločnosti stále čo riešiť a vylepšovať, svoj čas už dokážu viac deliť medzi podnikanie a rodinný život.
Venujú sa dvom malým deťom, zatiaľ čo tie staršie sú už dospelé a majú vlastné životy. Obaja – dcéra Nikola a syn Lukáš – zakotvili mimo rodinnej firmy a život aj kariéru si budujú v Bratislave.
„Neviem, či sme to spravili preto, lebo sme mali pocit, že sme veľa rokov strávili vo firme a chceli si ešte užiť deti a rodinný život, alebo sme chceli tak trochu z firmy uniknúť,“ zamýšľa sa Lívia Kaňuková.
V každom prípade dnes sa už viac venujú aj aktívnemu oddychu v podobe behu, lyžovania, bicyklovania či plávania. Bežnú operatívu vo firme dokážu s dôverou delegovať na iných. Vo firme si spoľahlivých manažérov vychovali dostatok a svojim ľuďom veria.
A ako rozmýšľajú o nástupníctve, ak sa staršie deti do rodinnej firmy vrátiť nechcú? „Myslím si, že nie je dobré ich do toho tlačiť,“ hovorí Peter Kaňuk, keď sa lúčime. „Ak by sa niekedy do firmy vrátili, som presvedčený, že by to mali predovšetkým chcieť sami. Inak by to nefungovalo.“
