Jadrový arzenál má dnes deväť krajín sveta. Deväťdesiat percent z takmer 13-tisíc atómových hlavíc ovládajú Spojené štáty americké alebo Rusko. A takzvané hodiny posledného súdu, ktoré symbolicky znázorňujú, ako ďaleko je ľudstvo od jadrového konfliktu, ukazujú iba deväťdesiat sekúnd do katastrofálnej polnoci.
Na samom začiatku tohto príbehu stojí Projekt Manhattan – utajený americký plán na vývoj atómovej bomby počas druhej svetovej vojny. Postupne doň natiekli dve miliardy dolárov a vyústil až k zhodeniu dvoch atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki.
Hlavnou postavou je vysoko inteligentný, no mimoriadne komplikovaný fyzik, vášnivý fajčiar a milovník tzv. porkpie klobúkov Julius Robert Oppenheimer. Kto bol muž, ktorý si získal prezývku Otec atómovej bomby, a ktorého príbeh rozpráva aj nový veľkofilm režiséra Christophera Nolana?
Smiech, plač, údiv
„Teraz sa stávam Smrťou, ničiteľom sveta,“ citoval Robert Oppenheimer v jednom z rozhovorov po druhej svetovej vojne Bhagavadgítu, jednu z posvätných kníh hinduizmu, ktorá býva označovaná aj ako „hinduistická Biblia“.
Práve tieto slová sa mu vraj vybavili vo chvíli, keď v júli v roku 1945 spolu s ďalšími spolupracovníkmi sledoval prvý pokusný jadrový výbuch v púšti White Sands, neďaleko mesta Alamogordo v USA.
Foto: Wikimedia Commons (voľné dielo)„Vedeli sme, že svet už nikdy nebude ako predtým. Pár ľudí sa smialo, iní plakali. A väčšina mlčala,“ spomínal muž, ktorý pred svojím osudovým dielom vyučoval fyziku a okrem iného predpovedal existenciu čiernych dier tridsať rokov predtým, než z nich Stephen Hawking urobil bežnú vedeckú teóriu.
Objavili génia
Oppenheimer sa narodil v New Yorku v roku 1904 do bohatej židovskej rodiny nemeckého pôvodu. Jeho otec obchodoval s látkami a oblečením a matka bola umelkyňa. Mladý Oppenheimer sa aj vďaka rodičom, ktorí v ňom objavili génia, vybral inou cestou.
Najskôr sa chcel stať chemikom, z ponuky odborov na Harvarde si však napokon vybral fyziku. Štvorročný študijný program zvládol za tri roky a pokračoval na Cambridge. Potom prešiel na univerzitu do nemeckého Göttingenu, kde v 23 rokoch dokončil doktorát pod vedením Maxa Borna, ktorý neskôr získal Nobelovu cenu.
Po úspešnej záverečnej skúške si Oppenheimerov profesor údajne vydýchol a povedal: „Uf, ešteže to máme za sebou. Už to vyzeralo, že začne skúšať on mňa.“
Max Born neskôr na Oppenheimera spomínal ako na veľmi inteligentného. Na prednáškach však vraj vedel byť aj veľmi uštipačný a prednášajúcich často prerušoval, aby spolužiakom vysvetlil, čo sa im vyučujúci snaží povedať.
Hazard so životom
Už počas štúdia mal navyše problémy s alkoholom a depresiami. Raz mal dokonca autonehodu. Ako nerozvážny študent, ktorý sa chce ukázať, sa totiž rozhodol pretekať s vlakom. Jeho vtedajšia priateľka, ktorá s ním bola v aute, skončila v bezvedomí v nemocnici.
Po škole sa Oppenheimer vrátil do USA, aby prednášal na univerzitách v Pasadene a na Berkeley. Ako človek s kontaktmi na európske špičky v odbore pracoval aj vo výskume. Aj bez účasti na Projekte Manhattan by tak z neho bol uznávaný vedec. V 30. rokoch 20. storočia totiž pracoval na niekoľkých zásadných objavoch.
Medzi nimi aj na už spomínanej teórii čiernych dier. Oppenheimer predpovedal, že masívne hviezdy by sa mali gravitačne zrútiť a prirodzene by tak mohli vznikať čierne diery. Aj keď v jeho teórii mali označenie zmrznuté hviezdy.
Snaha ho umlčať
Približne v rovnakom čase sa Robert Oppenheimer dostal aj do okruhu ľavicových intelektuálov a antifašistov. Aj keď nebol členom komunistickej strany, mnohí z jeho blízkych v strane boli. Vrátane jeho priateľky Jean Tatlock alebo biologičky Katherine Puening, s ktorou sa v roku 1940 oženil.
Výbuch v Hiroshime a Nagasaki. Foto: Wikimedia Commons (voľné dielo)
Po druhej svetovej vojne to využili aj jeho oponenti. Tí sa snažili umlčať Oppenheimerove snahy varovať svet pred nebezpečenstvom jadrového zbrojenia. V antikomunistickej atmosfére bol niekdajší národný hrdina označený ako podozrivá osoba a sovietsky špión. Jeho vedecká kariéra sa tak skončila neslávne.
Trinity
Tým však predbiehame ten najzásadnejší okamih v Oppenheimerovom živote. Lepšie povedané, sériu okamihov, ktoré začínajú v roku 1942, keď americký prezident Franklin D. Roosevelt spustil Projekt Manhattan. Bola to reakcia na pokroky Nemecka na poli využitia jadrových vlastností uránu, okrem iného na vývoj atómovej bomby.
Do vedenia projektu, ktorý vyústil do použitia bômb Little Boy a Fat Man, bol vybraný práve Robert Oppenheimer. V Los Alamos v Novom Mexiku tak začal budovať obrovský tím, ktorý na vývoji bomby pracoval. Odľahlý areál, ktorý pôvodne slúžil ako školský kampus, sa zmenil na vedecké mestečko. Ku koncu projektu na ňom pracovalo viac ako osemtisíc ľudí.
Sám Oppenheimer bol počas realizácie pod neustálym dohľadom FBI a pre kontakty s blízkymi s komunistickým pozadím bol aj niekoľkokrát vypočúvaný. Napriek tomu ho to neodradilo a 16. júla 1945 ho dotiahol do úspešného konca. Pre prvý jadrový výbuch sám Oppenheimer navrhol meno Trinity.
Výčitky svedomia
Čo sa dialo potom, pozná asi každý z hodín dejepisu. V pondelok 6. augusta vrhli Američania jadrovú bombu na Hirošimu. O tri dni neskôr aj na Nagasaki. Hoci bral Oppenheimer vývoj bomby ako nutnosť, ktorú zapríčinila vojna, a dotiahnutie projektu do konca ako úspech, po vojne začal vehementne bojovať za jadrové odzbrojenie.
Foto: Wikimedia Commons (voľné dielo)
Americkej filozofickej spoločnosti po vojne povedal: „Vyrobili sme vec, najstrašnejšiu zbraň, ktorá náhle a hlboko zmenila povahu sveta. Vec, ktorá je podľa všetkých meradiel sveta, v ktorom sme vyrástli, zlom. A tým sme znovu otvorili otázku, či je veda pre ľudstvo dobrá.“
A prezidentovi Harrymu Trumanovi sa potom pri stretnutí zdôveril, že cítil, že má na rukách krv. Americká hlava štátu údajne zbelela od zlosti.
Očistili ho
S jeho rastúcim aktivizmom o riziku jadrových zbraní rástla aj snaha o jeho zdiskreditovanie. V čase stupňujúceho sa napätia počas studenej vojny sa skrátka Oppenheimerove názory na jadrový arzenál nestretli s pochopením.
V roku 1953 sa preto začalo jeho vyšetrovanie komisiou vládneho Výboru pre jadrovú energiu a v roku 1954 bol Oppenheimer zbavený bezpečnostnej previerky. To znamenalo jeho definitívny koniec práce v oblasti jadrového výskumu.
K revokácii rozhodnutia z roku 1954 o zrušení Oppenheimerovej bezpečnostnej previerky a k celkovej rehabilitácii vedca definitívne došlo až minulý rok. Ministerka energetiky Jennifer Granholm vo svojom vyhlásení uviedla, že zrušenie previerky bolo výsledkom chybného procesu a porušení predpisov.
„Vyšlo najavo niekoľko dôkazov o zaujatosti a nespravodlivosti procesu, ktorému bol doktor Oppenheimer vystavený, kým dôkazy o jeho lojalite a láske k vlasti boli potvrdené,“ dodala ministerka. Robert Oppenheimer zomrel v roku 1967 na rakovinu hrtanu.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Martin Bajtler.
