Ak sa pozorne pozrieme a rozoberieme úrovne produktivity počas osemhodinového pracovného dňa, zistíme, že hoci sa všetci zdajú byť zaneprázdnení, v skutočnosti nepracujú naplno a efektívne celých osem hodín.
V nedávnom slepom prieskume takmer 45 percent pracovníkov v oblasti technológií uviedlo, že strávilo štyri hodiny alebo menej „sústredenou prácou“ – neprerušovaným časom v stave sústredenia, kedy pracovali na úlohách s vysokou prioritou.
Falošná práca
Len dvadsaťpäť percent respondentov uviedlo, že pracujú osem a viac hodín denne. Niektorí odborníci tvrdia, že duševná záťaž znižuje celkový výkon zamestnancov, iní dodali, že úlohy s nízkou výslednou hodnotou, ako sú administratívna práca a stretnutia, tiež prispievajú k zníženiu ich produktivity.
V marci Keith Rabois, generálny partner Founders Fund, známy svojím investovaním do PayPal, LinkedIn a SquareSQ, v počiatočných fázach investičných kôl poukázal na kultúru tzv. falošnej práce v technologických spoločnostiach. Rabois sa pýtal: „Čo tí ľudia vlastne robia?“ Následne si však aj odpovedal: „Chodia na stretnutia.“
To vyvoláva ďalšiu dôležitú otázku. Kde spočíva skutočná hodnota pracovníkov? V hodinách strávených fyzickým sedením za stolom alebo v ich skutočných výstupoch a výsledkoch? Je pre nich cieľom ukázať, ako vytrvalo dokážu celý deň pracovať alebo je to dokončenie vysokohodnotných aktivít?
Úlohy s nízkou výslednou hodnotou
Povedzme si úprimne, dlhé dni v kancelárii nepodporujú efektivitu, kreativitu a ani celkový výkon. Všetkým sa nám to už stalo.
Sedíte za stolom, snažíte sa dokončiť zdanlivo nekonečný projekt a zrazu vás niečo vyruší. Aj keď to možno bola len chvíľa, je ťažké vrátiť sa do pôvodného stavu sústredenia. Toto každodenné rozptýlenie je pre mnohých obrovskou stratou času a energie.
Zbytočné stretnutia často bránia v dokončení skutočne dôležitých úloh, pričom zamestnanci sa musia často pripraviť na jedno stretnutie, zatiaľ čo viaznu na inom. To vedie k neproduktívnemu správaniu, ktoré znižuje efektivitu celej spoločnosti.
Ako optimalizovať svoj pracovný deň
Každý človek má svoj vlastný biorytmus. Namiesto tradičnej práce od 9:00 do 17:00 by bolo pre spoločnosti zmysluplnejšie prispôsobiť rozvrhy zamestnancov tak, aby vyhovovali ich individuálnym vrcholom produktivity.
Niektorí ľudia radi vstávajú skoro, aby nestrácali čas a okamžite začali pracovať. Iní si radšej najskôr doprajú niekoľko šálok kávy a pozvoľným krokom vyrazia do práce.
Stresujúce pracovné požiadavky vedú ku kognitívnej únave. V takomto stave môžete skutočne začať robiť zlé rozhodnutia z úplného vyčerpania, pretože váš mozog pracuje na nižšej úrovni.
Ako sa neprepracovať
„Za každé dve odpracované hodiny by ste si mali dať dvadsať až tridsaťminútovú prestávku,“ tvrdí behaviorálny neurológ Borna Bonakdarpour. Kognitívne preťaženie naozaj existuje, preto váš mozog potrebuje obdobia oddychu. „Keď zvýšite metabolizmus mozgu, prichádza to s vedľajšími účinkami, ktoré je potrebné regulovať,“ dodal Bonakdarpour.
Aby ste maximalizovali všetky výhody prestávok, musíte sa úplne psychicky odpútať od práce. Neznamená to prechod z vyčerpávajúcich úloh na jednoduchšie či menej dôležité činnosti, napríklad pozeranie e-mailov.
Počas obdobia zotavenia sa musíte úplne odreagovať. Najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, je odísť od počítača a ísť na prechádzku. Fyzická aktivita vám pomôže zvýšiť prietok krvi a zlepšuje kognitívne funkcie. Táto prestávka pomôže vášmu mozgu zotaviť sa z narastajúcej únavy a otvoriť sa inovatívnym riešeniam.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je prispievateľ Jack Kelly.
