Jej značka vznikla ako vysokoškolský projekt. Dnes sa Viktória Komárňanská venuje navrhovaniu a vytváraniu odevov pod značkou Marna na plný úväzok. Všetky jej modely vznikajú z látok zo secondhandov a pri tvorbe netradičných šperkov zužitkúva aj kožené odrezky.
Už od roku 2019 je Marna pre Viktóriu zamestnaním na plný úväzok. A rozhodne sa nenudí. Všetko okolo svojho biznisu si rieši sama – od zháňania látok cez navrhovanie a výrobu modelov až po marketing a komunikáciu so zákazníkmi.
„Keďže som v tíme sama, časovo mi to akurát vychádza tak, že všetko pekne pomaly stíham. Bavia ma všetky úlohy, ktoré v rámci Marny mám, či už je to fotenie, úprava fotiek, riešenie objednávok, šitie, prototypovanie, nákup látok, sociálne siete alebo komunikácia. Páči sa mi, že je to pestré,“ vysvetľuje Viktória.
Cesta k značke
Viktória Komárňanská vyštudovala Dizajn v Bratislave na Slovenskej technickej univerzite (STU). Ako uviedla pre Forbes Slovensko, venovať sa oblečeniu túžila dávno, cesta k profesii jej snov sa však trochu kľukatila.
„Keď som ukončila gymnázium, podala som si prihlášku na Vysokú školu výtvarných umení – na odevný dizajn. V to ráno, keď sa konali talentovky, som uprosila rodičov, aby som tam nemusela ísť. Nevedela som vtedy nič – kresliť modely, šiť, nepoznala som dobre látky a materiály. Uvedomila som si, že STU bude pre mňa lepšia voľba, dala som si rok pauzu a pripravovala sa na skúšky,“ hovorí Viktória.
Toto rozhodnutie vôbec neľutuje. Na STU sa veľa naučila z oblastí ako produktový či obalový dizajn, absolvovala aj mnohé technické a strojárske predmety. Mala možnosť pracovať s kožou, s drevom, vyskúšať si rôzne technológie ako 3D tlač, laserovanie, modelovanie z hliny, prácu so sadrou, fotografiu či kreslenie. Všetky tieto vedomosti neskôr pri tvorení produktov a značky zužitkovala.
Nositeľná zodpovednosť
Ako vysvetľuje Viktória, úplné začiatky značky siahajú do zimného semestra tretieho ročníka na univerzite.
„Prihlásila som sa na predmet grafický dizajn. Semestrálnym zadaním bolo buď pretvoriť takzvanú corporate identity už existujúcej značky, alebo sme si mohli vymyslieť aj niečo úplne nové. Ja som v tej dobe mala pár mesiacov šijací stroj, skúšala som vyrábať aj rôzne doplnky z odrezkov z kože, ktoré by inak skončili v koši. Rozhodla som sa teda, že si skúsim vytvoriť identitu vlastnej značky,“ spomína Viktória.
Meno značky predstavuje strednú časť jej priezviska. Vytvorila logo, návrh webu, produktové fotografie, obaly aj visačky. Prvé produkty vlastnej značky potom vytvorila počas nasledujúceho semestra ako bakalársku prácu.
„Projekt niesol názov Nositeľná zodpovednosť. Skúmala som dopad módneho priemyslu na našu planétu, na spoločnosť a nás ako spotrebiteľov,“ hovorí Viktória.
Krutá pravda
„Dozvedela som sa mnohé fakty o problematike fast fashion, o tom, aký je módny priemysel špinavý, v akých podmienkach a kým je takéto lacné oblečenie šité. Zarážajúce boli pre mňa informácie aj o tom, koľko kilogramov funkčného oblečenia sme ročne schopní vyhodiť len preto, lebo máme pocit, že už nie je trendové,“ opisuje svoje zhrozenie.
Odevov sa na svete vyrába naozaj neúnosné množstvo. Ako vysvetľuje Viktória, dnes už nevychádzajú módne kolekcie len v intervale jar/leto a jeseň/zima, ale počas roka vzniká niekoľko desiatok malých kolekcií, ktoré lákajú spotrebiteľov, aby nakupovali čo najviac.
Pri tvorbe využíva aj odrezky z kože. Foto: archív Marna, Peter Lančarič„Oblečenie je lacné a zákazníci majú pocit, že si môžu kúpiť veľa za málo peňazí. Vyradené oblečenie neskôr končí v krajinách tretieho sveta na obrovských skládkach odpadu alebo v spaľovniach. Znečisťuje našu planétu“.
Na mieru pre mestskú ženu
V rámci svojej bakalárskej práce teda vytvorila špeciálnu kolekciu na mieru pre ženy, ktoré v rámci mestskej migrácie so sebou prenášajú veľké množstvo vecí.
„Skúmala som konkrétne predstaviteľky svojej cieľovej skupiny, robila s nimi rozhovory, posielali mi fotografie outfitov počas niekoľkých dní. Riešili sme, aké materiály preferujú, aké značky majú rady, aké tašky používajú, čo všetko pri sebe cez deň nosia a ako vyzerá ich bežný deň,“ hovorí módna dizajnérka.
Ako dodáva, počas tohto pozorovania zistila, že zatiaľ čo mnohým mužom stačí peňaženka, kľúče a mobil do vrecka, žena pri sebe nosí prenosný kozmetický salón, vreckovky, diáre, slnečné okuliare, deodorant, voňavku, hrebeň, gumičky do vlasov…
„Predstaviteľky mojej cieľovej skupiny nosili ešte aj štetce, ceruzky, perá, farby, skicáre, nabíjačky, notebooky a fotoaparáty,“ dodáva.
Processed with Rookie Cam
Strihy oblečenia sú navrhnuté tak, aby vznikalo čo najmenej odpadu. Foto: archív Marna, Peter Lančarič
Vo svojej kolekcii využívala prírodné materiály ako hovädziu useň a nefarbenú 100-percentnú prírodnú vlnenú plsť. Pre tieto ženy navrhla a ušila batoh na tie najťažšie veci, pevnú tašku na rameno z plste s koženým posuvným uškom a s vyberateľnými vreckami – organizérom na drobnosti, ale i ďalšie ťažké veci a prípadné nákupy.
A nakoniec pridala aj malú crossbody kabelku, ktorá sa dala vďaka jednoduchému potiahnutiu uška nosiť aj ako ľadvinka okolo pása.
Upcycling ako mantra
Nadšenie pre módny dizajn ju neopúšťalo ani počas magisterského štúdia. Tentokrát si ako tému semestrálnej práce vybrala si upcycling, ktorému sa venuje dodnes.
„Upcycling je proces transformácie odpadových materiálov, zbytočných alebo nežiaducich produktov na nové materiály alebo produkty lepšej kvality s vyššou úžitkovou hodnotou. Navrhla som kolekciu oblečenia a doplnkov Nanovo, ktoré boli vyrobené z odpadových materiálov. Využívala som látky zakúpené v secondhandoch,“ hovorí Viktória.
Zvyšky látky často skončia ako praktické gumičky do vlasov „scrunchies“. Foto: archív Marna, Peter LančaričA upcycling je niečo, čo značku Marna charakterizuje dodnes. Tým, že v bytovom textile v secondhandoch sú vačšinou látky, ktoré už predtým svoju funkciu mali, napríklad závesy, obrusy, plachty a podobne, Viktória musí pri tvorbe modelov pracovať s rozmermi a tvarmi, ktoré jej konkrétna látka ponúka.
„Je to trošku zložitejšie ako prísť do obchodu, dať si odstrihnúť 20 metrov látky a potom z nej tvoriť. Vždy sa snažím byť zero waste, teda vyrábať veci bezodpadovo. Samozrejme, nejde to úplne na 100 percent, pretože aj jeden centimeter odstrihnutej nitky je odpad.“
Ako sa teda šije, keď chce dosiahnuť, aby pri práci vznikalo čo najmenej odpadu?
„Moje strihy sú jednoduché, čo mi umožňuje vyhnúť sa rôznym oblým tvarom, pri ktorých vzniká veľa odstrižkov. Dĺžky jednotlivých kúskov prispôsobujem tomu, koľko mi ešte z danej látky ostáva. Nedáva mi zmysel zbytočne odstrihnúť trojcentimetrový pásik, len aby boli všetky sukne rovnakej dĺžky. Vďaka tomu potom vznikajú jedinečné kúsky. Navyše, látky v secondhandoch sa nedajú skoro nikdy zohnať dve rovnaké,“ opisuje mladá podnikateľka.
Ako dodáva, jej obľúbeným produktom sú aj gumičky do vlasov „scrunchies“, vďaka ktorým zúžitkovala už nejednu látku.
Náušnice z kožených odrezkov aj merch pre Grape
Okrem oblečenia vyrába aj upcyklované náušnice z odrezkov usne alebo tašky z odpadových bannerov. „Vyrábam ich aj na objednávku pre podujatia či firmy. Napríklad v roku 2019 som pre festival Grape ušila udržateľný merch a využili sme ich staré bannery z predchádzajúcich ročníkov,“ dodáva Viktória.
Pri tvorbe sa riadi tým, že čím viac vyradených látok využije, tým menej ich skončí na skládke odpadu alebo v spaľovni.
„Ak si niekto kúpi upcyklovaný kúsok, povedzme napríklad šaty, nebude ich už musieť hľadať v konvenčnom obchode s fast fashion a tým pádom sa u nich zníži dopyt na výrobu nových vecí. Látka, ktorá už raz vyrobená bola, stála našu planétu veľa zdrojov. Bola by škoda ju nevyužiť,“ prízvukuje Viktória.
A aké má vízie do budúcnosti? „Mojím cieľom je ďalej zachraňovať látky a odpadové materiály. Ideálne tak dlho, ako budem môcť a kým ma to uživí. Rada by som sa z mojej práce naďalej tešila ako doteraz – to si na Marne aj najviac vážim, že je to práca, ktorá mi robí radosť.“
