V čase, keď sa Európska únia háda o najlepší plán boja proti ekonomickej koronakríze, prezentuje americký miliardár koncept „večných“ dlhopisov.
Miliardár George Soros je známy ako veľký fanúšik Európskej únie a súčasne aj ako popredný pesimista. Jeho najnovšia idea, teda správna finančná odpoveď na hrozby, ktoré stoja pred ekonomickou celistvosťou Európskej únie, a riešenie ekonomických nákladov pandémie, znie – „večný dlh“.
Presnejšie večné dlhopisy, známe tiež ako „consol“. Skratka pôvodne znamená „konsolidované anuity“. Ide o finančný nástroj, ktorý sa v Spojenom kráľovstve a v USA používal najmä v minulých storočiach, napríklad ako spôsob splácania dlhu britského impéria za prvú svetovú vojnu.
Kto dáva najviac na filantropiu?
Medzi známymi miliardármi sú aj Soros a Gates
Štvorpercentné „consoly“ vydalo Spojené kráľovstvo v roku 1927, keď bol ministrom financií zhodou okolností neskorší ministerský predseda Winston Churchill. Úplne posledné splátky dlhu prebehli len nedávno, v roku 2015.
V ešte dávnejšom období sa používali aj ako spôsob prefinancovania napoleonských vojen. Dodnes sa vo finančnom svete „balíčkujú“ v podobe biliónových pôžičiek, ktorých istina sa nespláca, ako hovorí Soros, „uhrádzajú sa iba ročné platby.“
Sorosov PR tím, v snahe vzbudiť záujem o tento typ cenných papierov, nedávno rozoslal viacerým médiám „rozhovor“, v ktorom jeho PR špecialisti „kládli otázky“ – namiesto novinárov. (Časť „rozhovoru“ zverejnil napríklad holandský „De Telegraaf“). V texte Soros varuje pred hrozbou, ktorú koronavírus predstavuje pre „prežitie našej civilizácie“.
Consoly sa zjavne spájajú s dejinnými okamihmi, počas ktorých ide o prežitie. Porážka Napoleona dala Británii silu a bohatstvo v nasledujúcich desaťročiach. Žiaľ, dnes takýto scenár pred Európskou úniou podľa Sorosa nestojí.
Trošková či Soros alebo komunálne voľby.
Čo Slováci googlili v poslednom roku
Práve Európska únia je podľa neho mimoriadne zraniteľná, keďže je založená na menej mocensky silných konceptoch ako sú „vláda zákona“ a „kolesá spravodlivosti“, o ktorých sám Soros hovorí, že „sa točia pomaly“. A dodáva, že „koronavírus sa šíri veľmi rýchlo a správa sa nevyspytateľne.“
Čo je menej nevyspytateľné, sú náklady na boj s dôsledkami pandémie, ktoré Európska komisia „nacenila“ v stredu. Teda trištvrte bilióna eur v stimuloch, ktoré oznámila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen so slovami „naša ochota konať musí zodpovedať výzvam, ktorá pred nami stoja.“
Soros a európske zabúdanie
Amerických čitateľov často prekvapí, prečo sa finančník, ktorý si získal globálne opovrhnutie ako špekulant, čo v roku 1992 „rozbil Bank of England“, lebo nakrátko obchodoval s britskou librou v momentoch, keď Veľká Británia opúšťala Európsky výmenný mechanizmus, má taký záujem na kontinuite v Európe.
Vo februári 2019 napísal Soros komentár do denníka Guardian, v ktorom tvrdil, že „Európa kráča ako námesačník do zabudnutia a jej občania sa musia zobudiť skôr, ako bude neskoro.“ Ak sa tak nestane, dodal, „čaká Európsku úniu osud Sovietskeho zväzu v roku 1991. Ani naši lídri ani naši občania, zdá sa, nerozumejú, že zažívame revolučný moment, že spektrum možného vývoja je veľmi široké a že výsledok je veľmi neistý,“ napísal.
V posledných rokov kariéry sa 89-ročný miliardár takmer neoddeliteľne venuje tomu, čo označuje za „najväčší projekt môjho života“. V prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2019 sľúbil miliardu dolárov na sieť univerzít, ktorá má bojovať proti nacionalizmu, pridal kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého označil za „podvodníka“ a „ultimátneho narcisa“. Priznal tiež porážku v bitke o udržanie Spojeného kráľovstva v Európskej únii, do ktorej investoval na strane protibrexitovej kampane 500-tisíc dolárov.
Vo svojom najnovšom „rozhovore“ sa Soros, zdá sa, posunul z Londýna do Ríma. Vyhlásil, že v prípade Brexitu „nie je dôvod plakať nad rozliatym mliekom“ a dodal, že je „mimoriadne znepokojený“ úlohou, ako zabrániť ostatným krajinám, aby si zobrali príklad zo Spojeného kráľovstva a odišli z Európskej únie.
Položil si otázku, „čo by z Európskej únie zostalo bez Talianska“ a pripomenul, že „Taliansko bolo kedysi najviac proeurópskou krajinou, Taliani verili Európe viac ako svojej vlastnej vláde a mali na to dobré dôvody“. Tým zrejme narážal na kolegu miliardára Silvia Berlusconiho, bývalého štvornásobného talianskeho premiéra, ktorého v roku 2015 odsúdili za podplácanie.
Soros sa v posledných rokoch vyprofiloval ako „miliardársky expert“ na problémy Európy. Jeho schopnosť prichádzať s riešeniami je však menej presvedčivá. Miliardári často riešia bežné problémy miliardárskymi prostriedkami a miliardárskymi vysoko pákovými investíciami.
Na konci svojho dosť „hrkútavého“ rozhovoru sa Sorosa jeho PR ľudia „pýtajú“: „Zniete dosť pesimisticky“ Soros „odpovedá“: „Vôbec nie.“ A celý kontinent čitateľov si so zatajeným dychom môže prečítať, ako si Soros na záver privlastní nápad, ktorý je tu už viac ako sto rokov: „Kým dokážem prichádzať s nápadmi, ako sú večné dlhopisy, nevzdávam sa nádeje.“
David Dawkins je redaktor Forbes.com so sídlom v Londýne.
