Nikoho asi príliš neprekvapí, že Slovensko bolo dlhé roky na chvoste európskych štatistík z hľadiska úrovne triedenia a recyklácie odpadov. Podľa odhadov sa aktuálne na Slovensku zrecykluje asi tretina zo všetkého odpadu. Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) Natur-Pack ale hovorí, že slovenské čísla sa, našťastie, každoročne zlepšujú.
OZV Natur-Pack je jednou z deviatich organizácií, ktoré na Slovensku fungujú v súlade so zákonom o odpadoch. Zároveň patrí k najväčším z nich. Spolupracuje s viac ako 7500 výrobcami, a tým pádom aj producentmi odpadu. Okrem zabezpečenia triedenia a recyklácie odpadov je Natur-Pack aktívna aj v oblasti vzdelávania verejnosti o problematike odpadov.
Marek Brinzík z OZV Natur-Pack. Foto: Archív M. B.
Aj keď sa štatistiky v oblasti triedenia odpadu stále zlepšujú a aj medzi bežným obyvateľstvom na Slovensku rastie povedomie o potrebe triediť a znižovať množstvo vyprodukovaného odpadu, recyklácia ešte stále nie je na dostatočnej úrovni. A faktom je aj to, že sa vzhľadom na naše členstvo v EÚ musíme v tejto oblasti naďalej zlepšovať.
Na vysokej založila firmu, ktorá vyrába nábytok z odpadu
Ako vysvetľuje, všetky OZV „majú obrovskú zodpovednosť v oblasti nakladania s triedenými zložkami komunálneho odpadu a s ich recykláciou“. Natur-Pack napríklad zabezpečuje systém triedeného zberu vybraných zložiek komunálnych odpadov (plasty, sklo, papier, nápojové kartóny, kovy, drevo) vo viac ako 1170 slovenských samosprávach vrátane štyroch najväčších miest – Bratislavy, Košíc, Prešova a Žiliny.
Prostredníctvom OZV sa zároveň uplatňuje princíp takzvanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Znamená to, že celý triedený zber vybraných zložiek komunálnych odpadov v plnej miere financuje priemysel.
Kde sa recykluje najviac?
Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoduchá, ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať, upozorňuje Brinzík. Aj keď každá OZV disponuje pomerne podrobnou štatistikou za každú svoju obec, jednoznačne určiť, ktorá municipalita je najlepšia, nie je ľahké. Natur-Pack takéto vyhodnotenie pripravuje na základe váhového posúdenia viacerých kritérií.
Aj v Prešove nakúpite bez obalu.
Majiteľky obchodu organizujú aj workshopy a prednášky
„V médiách sa už objavili informácie, kde sa do úvahy brala hodnota vytriedeného odpadu na obyvateľa. Tento ukazovateľ však nemusí byť ako jediný objektívny. Často v ňom totiž na prvých priečkach končia samosprávy, ktoré sú atraktívnymi centrami turistického ruchu. Všetky štatistické ukazovatele sa odvíjajú od počtu obyvateľov v danej obci. Veľká návštevnosť turistov množstvo vyzbieraných odpadov zvyšuje,“ upozorňuje Brinzík.
Skúsenosti ukazujú, že ak sa už niekto rozhodne doma triediť odpad, postupne začne rozmýšľať aj o tom, ako vlastnú produkciu odpadu zredukovať. Foto. Pexels
Pri obciach do 500 obyvateľov sa v roku 2018 vyzbieralo na obyvateľa najviac triedeného odpadu v obci Čičmany, v mestečkách do 10-tisíc obyvateľov v Modre a spomedzi veľkých miest nad 60-tisíc obyvateľov je lídrom Bratislava.
Brinzík ale upozorňuje, že množstvo vyzbieraného odpadu je len jeden aspekt, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku kvalite triedenia. A práve na tú každá OZV zo zákona o odpadoch dozerá. Natur-Pack preto vyvinul vlastnú metodiku na analyzovanie už vytriedeného odpadu a vlani uskutočnil 64 analýz odpadu v desiatkach samospráv po celom Slovensku.
Prvé výsledky analýz už zverejnili formou videoreportáží s názvom „Vedia Prešovčania triediť papier?“ a „Vedia Bratislavčania triediť papier?“. Z nich napríklad vyplýva aj to, že jedna nesprávna vec (napríklad plastové vedierko z farby či lepidla) vyhodená do kontajnera určeného pre papier, môže znehodnotiť úsilie stoviek ľudí, ktorí správne separujú odpad do nádob na to určených.
Dlhá cesta pred nami
Slovensko má podľa Brinzíka v oblasti triedenia odpadu určite čo dobiehať. Pozitívom ale je, že triedený zber už dnes funguje na celom Slovensku a „prakticky by nemala existovať jediná obec, kde systém triedeného zberu nie je funkčný. Nemôžem hovoriť za ostatné OZV, ale prinajmenšom v našich viac ako 1170 partnerských obciach triedi odpad každá jedna samospráva,“ hovorí Brinzík.
Bežne sa však môžeme stretnúť so skeptickým pohľadom ľudí, ktorí neveria, že vytriedený odpad sa aj reálne zrecykluje. Brinzík týmto pochybnostiam rozumie, tvrdí však, že napríklad recyklácia skla, papiera či kovov už dlhodobo funguje dobre. „Náročná je recyklácia niektorých druhov plastov. Iné odpady, ako napríklad PET fľaše, obaly od kozmetiky z HDPE materiálu a podobne, sa recyklujú bez problémov.“
Pozitívom zároveň je, že Európska únia, ktorej je Slovensko členom od roku 2004, krajine v tejto oblasti nedovolí zaostávať a úroveň recyklácie musí v najbližších rokoch výrazne narásť. „Mimoriadne prísne opatrenia sa týkajú práve plastov, ktoré budeme musieť nielen viac recyklovať, ale obmedzenia už sú a ďalšie pribudnú v oblasti problémových výrobkov, akými sú plastové tašky, jednorázový riad, slamky a podobne,“ hovorí Brinzík.
Recyklovateľnosť plastov je ďalší faktor, ktorý sa dostáva do popredia a zároveň vytvára priestor pre dizajnérov obalov a výrobcov produktov, ktoré sa do nich balia. Opatrenia EÚ ich totiž donútia ekologizovať celý proces balenia, pripomína odborník.
Začnite od seba a naučte sa, čo kam patrí
Dá sa odhadnúť, koľko ľudí, respektíve domácností na Slovensku triedi odpad? Podľa Brinzíka je to ťažká otázka a neexistuje na ňu presná odpoveď. „Dá sa povedať, že ide o individuálny prejav každého z nás. Aj v Bratislave nájdeme ulicu, kde časť stojísk na kontajnery vyzerá fantasticky, avšak o pár desiatok či stoviek metrov ďalej to vyzerá takmer beznádejne…“ Dodáva ale, že Natur-Pack sa angažuje aj na školách a každoročne absolvujú ich ekovýchovu desiatky tisíc detí. Na stretnutiach sa žiakov a študentov vždy pýtajú, či aj u nich doma triedia odpad. Na základe skúseností z týchto aktivít Brinzík odhaduje, že reálne triedi odpady na Slovensku približne 70-80 percent občanov.
Ak je v nádobe na triedený zber dosiahnutá hodnota znečistenia viac ako 50 percent, náklady na spracovanie takto silne znečisteného a prakticky nepoužiteľného odpadu znáša obec, čo sa časom môže, alebo malo by sa negatívne prejaviť aj na našich peňaženkách.
Vyznať sa v tom, ktorý odpad patrí do ktorej nádoby, nie je niekedy ľahké. Situáciu navyše komplikuje aj to, že na Slovensku neexistuje jednotný systém triedeného zberu. Každý, kto chce začať triediť odpad, by sa preto najskôr mal oboznámiť s pravidlami zberu vo svojej samospráve. Všetky základné informácie o tom, čo kam patrí, nájdete podľa Brinzíka napríklad na nálepkách nádob na triedený zber či na vývesných plochách. Systém zberu zároveň musí byť zverejnený aj na každej webovej stránke obce.
Príklad? Do skleneného odpadu napríklad nepatrí autosklo, ktoré obsahuje rôzne chemické prímesi nevhodné pre proces recyklácie s ostatným skleneným odpadom. Do skleneného odpadu nepatria ani žiarovky. Tie sa odovzdávajú na špeciálnych odberných miestach, napríklad u samotných predajcov svietidiel. Do nádob na papier a lepenku zase nepatria použité detské plienky, vlhčené utierky, či použité hygienické vreckovky.
„Ak už vieme, čo kam patrí, stačí tieto pravidlá dodržiavať. V praxi je však toto jeden z problémov, prečo sa kontajnery zapĺňajú rýchlejšie, než by sa mali. Nevhodné druhy odpadov bežne predstavujú 15 – 20 percent obsahu nádob na triedený zber, v niektorých analýzach OZV Natur-Pack sa však čísla priblížili až k 50 percentám,“ opisuje expert. A to je problém. „Ak je v nádobe na triedený zber dosiahnutá hodnota znečistenia viac ako 50 percent, náklady na spracovanie takto silne znečisteného a prakticky nepoužiteľného odpadu znáša obec, čo sa časom môže, alebo malo by sa negatívne prejaviť aj na našich peňaženkách,“ hovorí Brinzík.
Ďalším celoslovenským problémom je podľa neho aj to, že obaly sa vhadzujú do nádob nestlačené. PET fľaše, nápojové kartóny a papierové krabice sa veľmi často vyskytujú v nádobách na triedený zber bez ich predchádzajúceho stlačenia. To predražuje celý systém triedeného zberu. „Už iba takým jednoduchým úkonom, akým je stláčanie odpadov, dokážeme ušetriť 40 – 50 percent obsahu nádob alebo vriec na triedený zber.“
Zo skúseností Natur-Pack tiež vyplýva, že ak sa už niekto triedením odpadu vo svojej domácnosti zaoberá, skôr či neskôr ho to privedie k tomu, aby uvažoval aj o predchádzaní vzniku odpadov. Ako podotýka Brinzík, tu si to však vyžaduje trochu viac pozornosti a ochoty budovať aj nové návyky. „Aktuálne mimoriadne populárna téma zero waste je signálom, že verejnosť je už na tieto témy pripravená,“ uzatvára Brinzík.
Hlavné foto: Archív Marek Brizník, OZV Natur-Pack
