Forbes ocenil malé a stredné podniky, ktoré rastú nielen rýchlo, ale najmä zodpovedne. Slávnostnému galavečeru predchádzala konferencia, na ktorej rezonovali témy nedostatku ľudí aj prechodu z menšej firmy k väčšiemu podnikaniu. Prečítajte si najsilnejšie myšlienky z podujatia.
Viac o ocenených firmách si môžete prečítať v rebríčku Diamanty slovenského biznisu. Na zostavení rebríčka sa podieľala spoločnosť PwC ako odborný partner rebríčka, Enterprise Investors a VÚB banka.
„Časy, keď sme robili jednu prognózu za druhou a hádali sme sa pre desatinky sú dávno preč,“ povedal na úvod konferencie Miroslav Gavura, šéf oddelenia prognóz a modelov Národnej banky Slovenska (NBS) o tom, čo slovenskú ekonomiku čaká v najbližšom období.
„Budúci rok by mohla ekonomika rásť dvojnásobne viac ako tento. Očakávame, že sa zvýši dopyt po našich (slovenských, pozn. ed.) výrobkoch. A po výraznejšom prepade by sa finančná situácia mala zlepšiť natoľko, aby sa zvýšil spotrebiteľský apetít. Očakávame totiž, že domácnosti si doplnia úspory, z ktorých v poslednom období žili,“ dodal Gavura z NBS.
Kompenzácie už netreba
Naša ekonomika však nebude fungovať a napredovať bez kvalitných ľudí, ktoré sú podľa Gavuru pre Slovensko najväčšou hodnotou. K tomuto názoru sa prikláňa aj Miroslav Kulla, predseda predstavenstva SPP. „Slovensko nemá surovinové bohatstvo ako napríklad arabské krajiny. Máme len ľudí a ak ich nebudeme mať, prichádzajúce krízy nezvládneme. Mali by sme si uvedomiť, že ľudia sú kľúčoví,“ upresnil.
Zľava: predseda predstavenstva SPP Miroslav Kulla, šéf oddelenia prognóz a modelov NBS Miroslav Gavura, bývalý minister hospodárstva SR Peter Dovhun a šéfredaktor Forbes Slovensko Juraj Porubský. Foto: Marek Mucha
Pozvanie do diskusie prijal aj Peter Dovhun, bývalý minister hospodárstva z vlády odborníkov v roku 2023. Ten otvoril aj ďalší problém, ktorý v poslednom čase rezonuje nielen v podnikateľskom prostredí:
„Lego kocky pre novú ministerku hospodárstva znejú – ak nedôjde k nečakane veľkému výkyvu na burzách, nevidíme dôvod na kompenzáciu cien pre malé a stredné podniky. Vo veľkých firmách bude potrebné odstupňovať výšky taríf pre jednotlivé veľkosti firiem.“
Ceny energií by sa podľa neho mali priblížiť trhovej realite aj pre domácnosti. „Dnes aj na budúci rok máme cenu elektrickej energie 61,20 eura za megawatthodinu. Na trhu sa pritom priemerná cena pohybuje okolo 150 eur pre rok 2024 a 130 eur pre rok 2025,“ vysvetlil Dovhun.
„Skôr či neskôr príde šok, ktorému by sme sa mali snažiť vyhnúť postupným približovaním ceny k situácii na trhu. A súčasne vytvoriť efektívnu záchrannú sieť pre skupiny, ktoré budú potrebovať ochranu pred navýšením ceny energií,“ uzavrel bývalý minister hospodárstva z úradníckej vlády.
Trh sa zreálňuje
A akú najväčšiu hodnotu môže priniesť nová vláda do podnikateľského prostredia? Podľa Andreja Viceníka, člena predstavenstva a riaditeľa úseku firemného bankovníctva VÚB, je to práve stabilita. „S ostatnými vecami sa už nejako banky aj podnikatelia vysporiadame,“ skonštatoval s tým, že z pohľadu bánk je sektor malých a stredných firiem stabilnejší a lepšie pripravený na krízu než pred desiatimi rokmi.
Viceprezident Enterprise Investors Martin Chocholáček je však pri otázke financovania rastovej fázy menších firiem skeptickejší. Upozorňuje, že z pohľadu investorov stredná Európa „zaspáva“ a nastáva „odliv lacného kapitálu“. Nedostatok alternatívneho financovania negatívne vplýva na plány a najmä expanziu.
Zľava: CEO Intrum Slovakia Martin Musi, viceprezident Enterprise Investors Martin Chocholáček, člen predstavenstva a riaditeľ úseku firemného bankovníctva VÚB Andrej Viceník a šéfredaktor Forbesu Juraj Porubský. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
„Kapitál sa stáva vzácnejším a fondy už nebudú kupovať čokoľvek na trhu a za hocijakú valuáciu. Trh sa znormalizuje, pretože doposiaľ bolo peňazí veľmi veľa – a to nebolo normálne,“ priblížil Chocholáček.
Podľa Martina Musila, CEO Intrum Slovakia, sú pesimistické aj slovenské firmy. „V odpovediach od našich klientov vidíme, že napriek klesajúcej krivke očakávajú, že inflácia potrvá ešte aspoň dva roky.“
Zdravé firmy v tom však podľa neho vidia aj príležitosť na ďalší rozvoj a zlepšenie vnútornej efektivity. Rozvíjať sa v krízach je kľúčové aj podľa Andreja Viceníka. „Inovovať môžeme neskôr, teraz chceme prežiť – tento prístup sa neopláca a väčšina firiem s takým nastavením neprežije. Treba nájsť spôsob, ako si pomôcť a tie peniaze na inovácie vyčleniť – lepší cash flow, nekupovať aktíva, ale služby, využívať vlastné peniaze… Bez aspoň elementárnych investícií a inovácií sa prežiť nedá,“ konštatuje Viceník.
Ako ustáť rast?
Rizikám, ktoré sa spájajú s rastom a inováciami, sa venovala aj tretia panelová diskusia na konferencii k Diamantom slovenského biznisu. „Na začiatku pomáhajú kamaráti a rodina, ale po náraste už firma nemôže fungovať len na slovných dohodách a vzťahoch,“ hovorí Pavol Pravda, partner PwC Slovensko.
„Mnohí noví zamestnanci sa cítia, že nezapadli medzi starých, chýbajú ,softové‘ riešenia. Zakladatelia sú zvyknutí, že mali všetko pod kontrolou a po raste firmy do strednej veľkosti sa im s tým ťažko lúči,“ vysvetľuje Pravda.
Pre zakladateľa je podľa Lilly Balla Bukóovej, konateľky a majiteľky ERFOLG, niekedy ťažké dôverovať svojim zamestnancom a delegovať na nich časť kompetencií. V jej prípade ju však k tomuto kroku prinútili okolnosti – z firmy sa na čas stiahla pre rodičovské povinnosti.
Mám ľudí, ktorí sú lepší ako ja. Môžem sa od nich učiť. Navzájom sa dopĺňame a rastieme.
Viktor Sučka, Swida Innovative
„Ešte stále jednou nohou riadime firmu živelne, ale pred rokom to bolo oboma nohami. Budujeme líniu seniorných manažérov, pozeráme sa na veci procesne,“ priznal aj Viktor Sučka, konateľ Swida Innovative.
Kde hľadať talent?
Malé a stredné firmy sú často ochotné investovať do zamestnancov, no nedostatok pracovnej sily je pre nich aktuálne jedným z najpálčivejších problémov. Záverečná panelová diskusia konferencie otvorila aj problematiku náboru zo zahraničia, resp. z tretích krajín.
„Ja sám pochádzam z Arménska a mám ukrajinský pas,“ povedal na úvod Artur Gevorkyan. No je priepasť medzi tým, akí dobrosrdeční a prijímajúci sú Slováci, a tým, aké sú tu zákony. Deväťdesiat dní človek, ktorý chce a potrebuje pracovať, čakať nebude,“ dodal zakladateľ líderskej spoločnosti v oblasti práškovej metalurgie Gevorkyan.
Zľava: predseda predstavenstva spoločnosti Gevorkyan Artur Gevorkyan, HR zástupkyňa EU Poultry Bibiána Klenová a šéfredaktorka Forbes.sk Lucia Okšová. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Priznal, že dokonca sám odrádza cudzincov od života na Slovensku. „Ani za desať rokov tu nedostanú občianstvo a nebudú si môcť kúpiť ani nehnuteľnosť na hypotéku. Hovorím im, aby radšej rovno išli do Nemecka alebo do Poľska,“ vysvetlil Gevorkyan.
S legislatívnymi prekážkami majú záujemcovia z tretích krajín problémy aj podľa Bibiany Klenovej, HR zástupkyne EU Poultry. Zdôraznila však, že ľudia z týchto krajín sú veľmi radi, že tu môžu byť. „Mnohí sú z podobných kultúr, vedia sa začleniť.“
Vždy som chcela dať príležitosť najmä ľudom zo Slovenska, lebo sú tu. No tých je stále menej a menej – obracať sa na tretie krajiny je nevyhnutné.
Bibiana Klenová, EU Poultry
„Najväčšia katastrofa pre Slovensko je, že do zahraničia odchádzajú ľudia, ktorí chcú robiť a učiť sa. A rodičia ich v tom ešte podporujú a vravia im, aby sa nevrátili. Čo tu bude o dvadsať rokov? Musíte vracať Slovákov do krajiny, volať späť ľudí, ktorí niečo vedia,“ apeluje Klenová.
Ďakujeme partnerom podujatia:
