V práci sú v podstate nonstop, starostlivosť o psov totiž nepozná časové hranice. Vravia však, že žijú svoj laponský sen. „K životu nám nechýbajú značkové materiálne veci, drahé autá alebo domy. Hodnoty nášho života sú ukryté v našom životnom štýle, ktorý sa nám podarilo premeniť na realitu,“ opisujú Marcel Skyba a jeho priateľka Emma Selin Bilgin.
Mladý pár sa spontánne vybral so svojimi piatimi psami autom do ďalekého Laponska. Rozhodli sa pre život, ktorý ich vždy lákal, bol pre nich výzvou a zároveň koníčkom. „Každý deň začíname prácou, ktorá nás baví, napĺňa, robíme ju s radosťou a nie z donútenia,“ dodávajú.
Marcel s Emmou pre Forbes prezradili, ako vyzerá ich život a práca so psami v Laponsku, ako zvládajú starostlivosť o toľkých štvornohých miláčikov aj to, či je vo Fínsku naozaj tak draho a šťastne, ako sa hovorí.
„K presvedčeniu urobiť zmenu prispela aj mentalita niektorých ľudí na Slovensku a niektoré nezmyselné zákony, ktoré u nás platia. O viacerých rozhodujú úradníci v oblekoch, ktorí k prírode nemajú najmenší vzťah a ani jej nerozumejú. Týka sa to aj venčenia psov. Človek, ktorý býva priamo v TANAP-e, už nemá ani šancu poriadne vyvenčiť svojich štvornohých miláčikov,“ dodáva.
Ako ste cestu autom s vašimi psami do Laponska zvládli? Bolo to náročné?
Museli sme si vybaviť nejaké povolenia, naši psi potrebovali medzinárodné pasy, základné vakcinácie, niekoľko vyšetrení a odčervenie 24 hodín pred vstupom na územie Fínska. Nebolo to vôbec zložité a o všetko sa postarala naša veterinárka.
Veľa ľudí nás pred cestou strašilo a odrádzalo, že to bude komplikované a k povoleniu na cestu budeme potrebovať ďalšie potvrdenia. Jediné, čo sme potrebovali, bolo odôvodnenie našej cesty na sever Fínska a tým bola naša práca so psami, takže všetko bolo v poriadku.
Foto: archív Marcela Skybu a Emmy Selin Bilgin
Ako dlho ste cestovali?
Cestovali sme približne štyri dni pick-upom, ktorý bol zároveň naším obytným autom. Bola to cesta bez stresu, robievali sme si pravidelné prestávky na venčenie psov, najedli sme sa, prespali a ďalší deň sme pokračovali. Jediné, čo sme museli splniť v rámci cesty so psami, bolo zakúpenie kajuty na trajekte.
Pri hľadaní práce ste využili služby nejakej pracovnej agentúry alebo ste sa spoľahli sami na seba?
Ešte pred cestou sme rozposlali približne 250 e-mailov do rôznych táborov v celej Škandinávii. Dostali sme desať odpovedí a ponúk na prácu. Vybrali sme si najlepšiu, ktorá spĺňala všetky naše požiadavky a predstavy nielen pre nás dvoch, ale aj pre našich psov. Kenely sú v podstate pracovné tábory pre psov a zamestnancov, ktorí s nimi v táboroch pracujú, bývajú s nimi a trénujú ich.
Niektoré firmy často profitujú na ľuďoch a psoch prostredníctvom nevýhodných zmlúv, takže si treba dávať pozor hneď na začiatku. Preštudovať si, čo podpisujete a aké podmienky sú v zmluve zahrnuté. Aj v tejto severskej krajine je veľmi ťažké nájsť pracovné miesto vo firme, ktorá si vašu prácu skutočne váži, na prvom mieste u majiteľov zostáva starostlivosť a láska o psov a, samozrejme, slušne finančne ohodnotená práca.
24 hodín denne v práci
Žijete v spoločnosti pôvodných obyvateľov?
S domácim obyvateľstvom sme v kontakte minimálne. Žijeme a pracujeme v podstate na samote v našom pracovnom tábore, ďaleko od civilizácie. Nie sú tu žiadne ulice, námestia alebo obchody. Je nás tu spolu šesť zamestnancov a okrem nás Slovákov tu máme ešte kolegu z Anglicka, jednu Nemku a dvoch Francúzov. Takže len občas niekoho stretneme v autách na ceste a zamávame si na pozdrav.
Môžeme však povedať aj z rozprávania iných ľudí, že platí príslovie chladná krajina, chladní ľudia. Zvyčajne neprejavujú žiadne emócie, matka nedrží dieťa za ruku a manželia neprejavujú na verejnosti ani tie najmenšie city vzájomnej náklonnosti alebo lásky.
Čo je náplňou vášho bežného pracovného dňa na farme v Laponsku?
My si užívame prácu 24 hodín denne. Pracujeme so psami, ktoré milujeme, takže vôbec nerozdeľujeme pracovný a voľný čas. Psom ponúkame kompletný servis. Čistíme klietky, staráme sa o šteniatka, riešime zdravotné problémy alebo ošetrovanie rán v prípade, že sa niekedy medzi sebou pobijú a zrania. To všetko je súčasťou našej práce a museli sme sa to naučiť.
Foto: archív Marcela Skybu a Emmy Selin Bilgin
Každý tábor pracuje iným štýlom a tempom. V našom sme si zvykli na osvedčený spôsob práce, ktorý funguje štýlom, že všetci sa staráme o všetko. Nemáme rozdelené konkrétne pracovné pozície. O stotridsať psov sa staráme s láskou všetci spolu.
Počas hlavnej sezóny vstávame pomerne skoro. Minimálne dve hodiny pred prvou jazdou musíme psov nakŕmiť, aby nebehali s plným žalúdkom. Keď prvá jazda s turistami začína o ôsmej hodine, už o šiestej ráno musia byť nakŕmení. Okrem toho dbáme na pitný režim psov a zároveň ich trénujeme. Na obed prichádza ďalšie kŕmenie a niekedy sú naplánované aj večerné jazdy.
Pes dokáže vycítiť všetko
Nie každý zvládne prácu s toľkými zvieratami. Vždy ich v takom veľkom počte dokážete zvládnuť a usmerniť?
Veľa ľudí sa nás pýta, či všetkých psov poznáme po mene. Tu však ide hlavne o to, aby sme spoznali ich psychiku, mentalitu a celkovo ich myslenie. Každý jeden pes je iný a je dôležité, aby sme to vedeli rozlíšiť a správne ich zapojili do aktivít. Jedine tak sa dočkáme očakávaného výsledku.
Určite to nie je práca pre ľudí, ktorí si povedia, že ich to láka a chceli by si to vyskúšať na pár dní. Je to práca, ktorú musíte milovať, rozumieť jej a hlavne mať pozitívny vzťah k zvieratám.
Psy sú známe tým, že dokážu vycítiť, či to s nimi myslíte naozaj vážne, alebo to na nich len hráte. Keď tejto práci obetujete celú svoju osobnosť, len vtedy si ich získate na sto percent a vybudujete si s nimi nielen pracovný, ale aj osobný vzťah.
Veľmi dôležitým faktorom je, aby sme s nimi nepracovali v strese alebo podráždene bez dostatočnej trpezlivosti. To je zlý prípad pre obe strany. Pri našej práci vždy platí, že koľko lásky im odovzdáme, toľko nám jej vrátia. Všetko dokážu vycítiť.
Vyskúšať si pobyt na niekoľko dní v pravej mrazivej zime a popri tom si ešte zajazdiť na saniach so psami je veľkým lákadlom. S akou klientelou sa stretávate?
O turistov, ktorí si chcú užiť jazdu na saniach so psím záprahom, sa stará vždy hotel. Hotel ponúkne svojim klientom rôzne atrakcie a zážitkové výlety. Napríklad jazdy na snežných skútroch, saniach, výlety so sobmi alebo sledovaním polárnej žiary. Našou úlohou je tento zážitok zrealizovať.
Foto: archív M. Skybu
Foto: archív M. Skybu
Foto: archív M. Skybu
Od manažéra potom dostaneme zoznam turistov a program, o ktorý majú záujem. Každý mesiac je program individuálny. Menia sa počty turistov, niekedy sa staráme o dospelých, inokedy aj o deti. Jeden mesiac vybavíme stošesťdesiat turistov, na ten ďalší možno tridsať. Počty nie sú pevne stanovené.
Neposlušní turisti
Na rôznych fotografiách vidieť v záprahoch na saniach rôzne druhy psov. Je to jedna rasa alebo viac plemien?
Je to dobrý postreh, pre našu prácu nepoužívame sibírskych huskyov. Je to plemeno Alaskan husky, čiže aljašský husky. Sú to šľachtené psy, ktoré majú schopnosť pracovať rovnakým štýlom, ale vôbec nemusia vyzerať rovnako. Jeden môže byť biely a malý a ďalší môže byť čierny obor.
Pod dozorom musíte mať nielen psov, ale aj turistov. Ako to dokážete zvládnuť, aby sa každý výlet skončil bez zbytočných problémov a výsledkom bol zážitok pre klienta a vaša spokojnosť?
Turisti sú poučení pred každou jazdou. Musia vedieť, aké pravidlá treba dodržiavať, čo si môžu dovoliť a čo nie.
Niektoré jazdy si môže šoférovať aj samotný turista, ktorý si na to trúfne a má odvahu. Pre neho sú určené menšie sane a zvyčajne päť psov. Pred jazdou dostane základné inštrukcie o spôsobe jazdy. Keď si turisti na takúto samostatnú jazdu netrúfajú, umiestnime ich do väčších saní, ktoré šoférujeme my.
Dostáva poriadne zabrať aj naša psychika. Ľudia nás často nepočúvajú alebo len jedným uchom dnu a druhým von. Pri jazde sa otáčajú, fotia, porušujú niektoré základné pravidlá. Je teda náročné všetko s úsmevom na tvárach zvládať, pretože náročná je sama o sebe už len jazda v mrazivom počasí a niekedy aj počas zlej viditeľnosti.
Stáva sa, že aj dospelý chlap sa niekedy v strede ničoho, v ďalekej opustenej prírode, rozplače a chce jazdu ukončiť. Musíme ho vedieť správnym spôsobom motivovať, aby našiel dôvod v ceste pokračovať a povzbudiť ho, že to dokáže a bude na seba hrdý. V týchto prípadoch sa z nás stávajú psychológovia v strede lesa, keď už nie je možné otočiť sa a vrátiť.
Žiadne výdavky, len splnený sen
Spomínali ste dôležitosť každého detailu v pracovnej zmluve, ktorú podpíšete. Ste so svojím finančným ohodnotením spokojní? Čo predstavuje v Laponsku vaše najväčšie výdavky?
Ako partneri spoločne žijeme a pracujeme, máme spoločný účet a sme veľmi spokojní. Pre nás nič lepšie neexistuje, ako keď vykonávate prácu, ktorá je zároveň koníčkom, uspokojuje vás a máte za ňu dobre zaplatené.
Finančné výdavky tu nemáme prakticky žiadne. Ako sme spomínali, ubytovanie pre nás a našich psov máme zadarmo, čo nie je tiež vždy v našom pracovnom zaradení samozrejmosťou. Jedinou investíciou je naše nové auto a stravovanie.
Robíme to, čo nás po všetkých stránkach napĺňa, sme tam, kde sme chceli byť a splnili sme si svoj cieľ. Často si človek neuvedomí, že zmeniť svoj nespokojný život môže hlavne on sám. Vy ste vždy najdôležitejšou osobou vo svojom živote a osud máte vo svojich rukách. Je to úplne jednoduché, len netreba na to zabúdať a nebáť sa zmeny.
Foto: archív Marcela Skybu a Emmy Selin Bilgin
Na návrat do príjemne vyhriatej kancelárie ste už asi úplne zabudli. Nemenili by ste?
Práca nás oboch napĺňa na sto percent. Milujeme prácu so psami. Aj samotné čistenie kotercov napríklad nie je práve najpríjemnejšou činnosťou, ale vždy to budeme robiť s láskou a určite s lepším pocitom, ako keby som mal v kancelárii, v ktorej som pracoval v oblasti informačných technológií, odpočítavať každú minútu pracovného času.
Keď sme sa my dvaja spoznali, tak sme okamžite vycítili, že sme naladení na rovnaký životný štýl. Takto pocitovo fungujeme ďalej, v napĺňaní ďalších cieľov a snov budeme pokračovať.
K životu nám nechýbajú značkové materiálne veci, drahé autá alebo domy. Hodnoty nášho života sú ukryté v našom životnom štýle, ktorý sa nám podarilo premeniť na realitu. To nás napĺňa a je naším hnacím motorom, keď sa ráno prebudíme. Každý deň začíname prácou, ktorá nás baví, napĺňa, robíme ju s radosťou a nie z donútenia. To je naša najväčšia výhra.
Veľa mladých ľudí študuje na vysokých školách len preto, aby mali titul. Aj napriek tomu, že študujú odbor, o ktorom už dopredu vedia, že ich nebude baviť. Pripadá mi to, ako keby žili život niekoho iného. My sme sa nebáli vykročiť do nového sveta a zarobené peniaze investujeme stále do splnenia našich ďalších snov.
Ľudia, ktorí majú rôzne ciele a sny, by mali počúvať predovšetkým sami seba a nemali by sa nechať odrádzať a ovplyvňovať inými.
Spomínali ste, že medzi vaše výdavky patrí aj stravovanie. V akých cenách sa pohybujú potraviny?
Myslím si, že veľa Slovákov pracujúcich v severských krajinách to o vysokých cenách potravín preháňa alebo zveličuje. V Laponsku sú potraviny nielen oveľa kvalitnejšie, ale aj lacnejšie ako na Slovensku. Jediné, čo nekupujeme, sú cigarety, alkohol a sladkosti. A to sú práve tie najdrahšie položky, o ktorých sa rozpráva.
Keď nakupujete s rozumom kvalitné základné potraviny ako mäso, mlieko, chlieb alebo ryby, mesačná investícia pre dvoch ľudí sa vyšplhá približne na úroveň do 500 eur. Vďaka tunajším potravinárskym zákonom platí, že čím vyšší obsah cukru vo výrobkoch, tým vyššia cena. Keď si odpočítate potraviny, bez ktorých sa dokážete zaobísť, zostávate stále na veľmi slušnej sume. Alkohol si v Laponsku v potravinách nekúpite, rovnako ani cigarety. Sú na to určené špeciálne obchody a všetko sa predáva zabalené.
Špeciality severskej kuchyne
Chutia vám domáce regionálne špeciality? Hovorí sa, že sobie a losie mäso je najväčším a najkvalitnejším zdrojom potravy v tomto regióne. Patrí medzi tie drahšie položky. Ako chutí?
Môžeme len potvrdiť, že sobie a losie mäso patrí k najchutnejším, aké sme doteraz mali možnosť ochutnať. Je vraj veľmi zdravé a prospešné pre telo.
Vyrábajú sa z neho rôzne produkty a nám zachutilo aj upravené v podobe mäsových guliek. Napriek tomu, že soby tu bežne chovajú niekoľko desaťročí a je to veľkou tradíciou, ktorú si medzi sebou odovzdávajú ďalšie generácie obyvateľov, patrí toto mäso medzi najdrahšie.
Nastavenie cenovej politiky týchto produktov si držia na rovnakej úrovni a aj v obchodoch patrí medzi najdrahšie produkty. Samozrejme, keď sa po niekoľkých mesiacoch začleníte medzi domácu lokálnu komunitu, objavíte domácich chovateľov, ktorí vám ochotne cenu mäsa upravia a nakupujete za lacnejšie.
Rovnako kvalitné sú aj ryby. Teraz sa pozeráme von oknom a vidíme štyri veľké jazerá, takže výber máme skutočne pestrý. Žijeme a pracujeme v krajine tisícich jazier a kvalita sa odráža od čistej prírody. Riečne ryby alebo ryby z okolitých jazier nie sú prikrmované žiadnou chémiou alebo liekmi. Rozdiel v kvalite v porovnaní s mrazenými rybami z obchodov je obrovský. Rovnako aj tunajší vzduch patrí k najčistejším na svete.
Nielen nízka teplota, ale aj nízka korupcia
Pre nepriaznivé poveternostné podmienky ukončili viaceré lyžiarske strediská dokonca aj v niektorých alpských regiónoch tohtoročnú lyžiarsku sezónu. Akú zimu ste si užili vy dvaja v Laponsku?
Sme tu prvý rok a užili sme si pravú mrazivú zimu s teplotou, ktorá klesla až na mínus päťdesiat stupňov Celzia. Niektorí ľudia alebo priatelia nám neverili a tvrdili, že v Laponsku nikdy také mínusové teploty nie sú. Treba však pripomenúť, že Laponsko nie je len Rovaniemi.
Ako sme sa dozvedeli od šéfa, my sa nachádzame v doline v laponskom najchladnejšom trojuholníku. Teplota môže byť rozdielna v tejto časti už aj na niekoľko metrov alebo kilometrov. Takže sme spokojní a myslím, že rovnako ako my si to užili aj naše psy, ktoré sú pre toto prostredie určené.
Foto: archív Marcela Skybu a Emmy Selin Bilgin
Z mrazivého počasia sme sa v podstate tešili a užili sme si to. Pri teplote mínus štyridsať stupňov ste vonku nevideli ani nohu, my sme sa naobliekali a išli sme sa na dve hodiny poprechádzať do lesa alebo k jazeru. Rovnako to platilo aj pri polárnej žiare. Našich kolegov to už vôbec nezaujíma, my dvaja vždy vybehneme von a vychutnávame si to. Jednoducho svoj život žijeme, nielen prežívame.
Fínsko sa siedmy rok po sebe stalo krajinou s najšťastnejším obyvateľstvom na svete. Slovensko je až na štyridsiatom piatom mieste. Sú Fíni naozaj šťastnými ľuďmi?
Fínsko má jednu z najnižších korupcií na svete a ľudí robí šťastnejšími možno aj oveľa lepšie nastavený systém v porovnaní s inými krajinami. V školách sa na vyučovacích hodinách rozprávajú na tému mentálneho zdravia, radia deťom, ako si nájsť koníček alebo akým spôsobom v budúcnosti obohatiť svoj život.
Ľudia majú voľnejšiu ruku pri výbere a plánovaní dovoleniek. Ženy zarábajú rovnako ako muži, nie sú tam žiadne priepasti vo finančnom ohodnotení a, ako nám prezradila naša šéfka, fínske zdravotníctvo patrí medzi najlepšie v Európe a je zadarmo.
Takže aj toto všetko vplýva na kvalitu života obyvateľov. Samozrejme, nemôžeme porovnávať život v hlavnom meste so životom ďaleko v horách mimo civilizácie, ako si ho užívame práve my dvaja. Nám tu nič nechýba.
Hurá za dobrodružstvom, ale pozor na zmluvu
Na čo si treba dávať najväčší pozor pri hľadaní zamestnania?
Sú pracovné farmy pre psov a ľudí, ktoré platia naozaj podpriemerne alebo preplácajú len stravu a ubytovanie. Najväčším extrémom v tomto smere je dobrovoľníctvo. To znamená, že vás príjmu ako dobrovoľníka a naopak vy im musíte uhrádzať a platiť rôzne poplatky. Veľmi dôležité je, aby ste mali všetky podmienky do detailov dopredu dohodnuté a vyjasnené, aby vás na mieste už nič neprekvapilo.
Keď sa na túto tému s niektorými ľuďmi z nášho prostredia rozprávame, tak sú šokovaní, akú pracovnú pozíciu za veľmi slušných podmienok a finančného ohodnotenia sa nám podarilo vybaviť. Zadarmo máme nielen ubytovanie pre nás v menšom drevenom zrube, ale aj pre naše psy, čo nebýva vôbec samozrejmosťou. Naša zmluva obsahuje konkrétny počet odpracovaných hodín podľa platnej fínskej legislatívy a zákonov. Takto ste chránení.
S budúcim zamestnávateľom sme ešte pred cestou veľmi intenzívne komunikovali prostredníctvom video hovorov a všetko sme si do detailov dohodli dopredu. To znamená, že na mieste nás už potom nič navyše neprekvapilo a všetko na čom sme sa dohodli bolo dodržané. Už pred cestou sme vedeli do čoho ideme a s čím musíme počítať.
Foto: archív Marcela Skybu a Emmy Selin Bilgin
Prečo sa dobrovoľníci nachádzajú v takej nevýhodnej pozícii a prečo by mali ľudia takúto formu práce v Laponsku odmietnuť?
V prípade, že sa zamestnáte ako dobrovoľník, nie ste chránený žiadnou pracovnou zmluvou alebo zákonom. Môže sa stať, že bežne budete pracovať od večera do rána a za prácu dostanete minimálnu mzdu. Samotní dobrovoľníci v podstate svojim záujmom o túto pozíciu znehodnocujú atmosféru pracovnej morálky a finančného ohodnotenia. Má to ešte jedno veľké negatívum aj pre samotné zvieratá. Pri psoch sa v priebehu niekoľkých týždňov vystrieda niekoľko rôznych ľudí, čím trpí aj psychika psov, ktorí si musia na nových ľudí neustále zvykať.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sú svojou životnou filozofiou rovnako nastavení ako vy dvaja a v budúcnosti by si chceli rovnaké dobrodružstvo vyskúšať?
Najdôležitejšou zásadou je, aby si našli zamestnávateľa, ktorý pre svoju prácu žije naplno. Miluje psov, prírodu a je pre neho úplnou samozrejmosťou, že aj zvieratá majú svoje limity, rovnako ako ľudia. Toto je asi najdôležitejšia vec, aby ste si otvorili cestu do zdravého pracovného prostredia, z ktorého cítiť pozitívne prepojenie medzi prírodou a zvieratami. Treba sa jednoducho pýtať a nebyť spokojný s jednoduchými odpoveďami. Keď pozorne počúvate a čítate aj medzi riadkami, tak to spoznáte a nedáte sa oklamať. Viem, že sú pracovné farmy, kde sa so psami zaobchádza dosť kruto a necitlivo. Podľa nás by tu mali platiť oveľa prísnejšie pravidlá. Trpia nielen zvieratá, ale odráža sa to zároveň aj na celkovej kvalite odvedenej práce.
