Náš mozog sa vyvíja a ladí až do ranej dospelosti. Ako tento proces prebieha, čo všetko ovplyvňuje jeho vývoj a ako môžeme vďaka týmto vedomostiam lepšie pochopiť svoje deti? V 74. epizóde podcastu Nevyhorení hovoríme so psychologičkou a neurovedkyňou Janou Bašnákovou.
Prinášame niekoľko myšlienok z podcastu:
Mýty o mozgu
„Ľudia veria mnohým nepravdivým veciam o mozgu, napríklad tomu, že využívame len desať percent jeho kapacity,“ hovorí neurovedkyňa Bašnáková. Vysvetľuje, že mozog je metabolicky náročný orgán a keby ho malo telo udržiavať len kvôli desiatim percentám, tak by sa mu to neoplatilo.
Ďalším rozšíreným mýtom je podľa neurovedkyne to, že niektorí ľudia využívajú pravú a iní ľavú mozgovú hemisféru. Objasňuje však, že takmer na všetky činnosti potrebujeme obe hemisféry – časti mozgu spolupracujú a sú prepojené, preto funguje tak dobre.
„Mozog je naprogramovaný tak, aby sa jeho jednotlivé časti správne ‚poskladali‘, čiže bunky sa tam rodia a potom migrujú na to správne miesto, rôznym spôsobom sa zapájajú,“ hovorí Bašnáková.
Rytmus reči vnímame už pred narodením
Už pred narodením je mozog funkčný natoľko, že dokáže reagovať na okolie a napríklad v ôsmom mesiaci tehotenstva počuje aj zvuky. „Čiže dieťatko, keď sa narodí, je už zvyknuté na hlas svojej mamy alebo dokonca na rytmus svojej rodnej reči,“ vysvetľuje.
Zaujímavé je tiež to, že takmer všetky nervové bunky, ktoré máme v mozgu, sa vyvinú ešte pred narodením a neskôr nám ubúdajú. Deje sa to však v záujme zefektívnenia mozgu. Čo sa deje neskôr? „Naše nervové bunky sa medzi sebou zapájajú a tvorí sa zložitá štruktúra mozgu, aby jednotlivé časti mohli komunikovať,“ vysvetľuje Bašnáková.
Genetika a prostredie
Deje sa tak na základe dvoch hlavných kritérií. Tým prvým je genetika, no veľkú rolu zohráva aj to, čo dieťa zažíva – čo vidí, ohmatá, „ožužle“, naučí sa. „Sú to skúsenosti, ktoré formujú jeho mozog. Dá sa to predstaviť ako takú cestičku, po ktorej keď prejde raz, prebehne tam vzruch a pozapájajú sa určité neuróny. Postupne, ako to opakuje, sa cestička vychodí,“ vysvetľuje neurovedkyňa.
Tie oblasti, ktoré zapájame najviac, sa posilňujú. Ukazuje sa napríklad, že hudobníci majú často väčší tzv. auditory cortex, ktorý je zodpovedný za počúvanie. Športovci zase majú väčší mozoček, ktorý súvisí s koordináciou pohybov, balansom či vzpriameným postojom.
Rola dieťaťa
V podcaste ďalej hovoríme o emóciách a ich spracovávaní aj o rozdieloch medzi dospelým a detským mozgom. „Dieťa nie je malý dospelý, ale je to tvor, ktorý sa na mnohých úrovniach od nás odlišuje. Dieťa je egocentrické, dieťa je vždy impulzívne, dieťa nerozumie emóciám tak, ako im rozumieme my a nevie ich ovládať tak, ako ich vieme ovládať my,“ hovorí ďalej Bašnáková.
Dodáva, že trvá veľmi dlho, kým sa to dieťa naučí. Nemali by sme sa to však snažiť urýchliť. Najlepšie urobíme, ak budeme trpezliví, po malých krôčikoch budeme podporovať sebaregulačné schopnosti dieťaťa a veriť, že sa tam raz dostaneme.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy a tipy na témy či hostí môžete posielať na [email protected]
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk či osvety na sociálnych sieťach.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber noviniek tu.
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je Digitálna očista od SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.
