Vladimíra Meško Briestenská sa chcela vždy venovať diplomacii, no po troch rokoch práce v Bruseli zistila, že život v tejto bubline nie je pre ňu. Magisterku si preto dokončila už v oblasti ľudských práv, a dnes pomáha firmám s diverzitou a firemnou kultúrou. V našom regióne však klientov nemá, väčšina tunajších podnikov tieto témy rieši len kvôli „mediálnemu boomu“ či nariadeniam zo zahraničnej centrály. Zatiaľ teda robí len osvetu.
V súčasnosti má Meško Briestenská jedného veľkého klienta, venture fond Anthemis Group. Ten má vo svojom portfóliu približne 80 prevažne technologických startupov, s ktorými konzultantka spolupracuje.
„Mojou úlohou je radiť im, ako vytvoriť čo najlepšie podmienky pre rôznorodosť zamestnancov, no najmä nastaviť firemnú kultúru, aby k nej bola tolerantná. Cieľom je inkluzívna a autentická kultúra, v ktorej sa každý cíti sám sebou,“ vysvetľuje a dodáva, že diverzita nie je len o podiele žien v manažmente, ako je to u nás často vnímané.
Vladimíra Meško Briestenská (vpravo) s Head of Diversity of Spotify na evente, ktorý organizovala Timber Foundation. Foto: archív VMB
Vo svojej praxi už zažila aj firmy, ktoré boli rôznorodé, no práve kvôli tomu medzi sebou zamestnanci nevedeli komunikovať. „Takáto diverzita je v rámci vzťahov skôr blokom a keď s ňou správne nepracujete, je vám nanič,“ hovorí. Ako uchopiť rôznorodosť v praxi vysvetľuje na jednoduchom príklade.
Do vedenia pivovaru pretlačila viac žien. Ako namixovať ideálny tím?
„Sú ľudia, ktorí pri položení otázky potrebujú hneď vykríknuť odpoveď, niektorí však uvažujú potichu a potrebujú si svoje myšlienky najskôr utriediť. Ak si toho manažér nie je vedomý, skupina ľudí, ktorá takto pracuje často vypadáva z riešenia problému, čo môže byť na škodu,“ hovorí a dodáva, že tu stačí maličkosť – ak dá šéf po položení otázky všetkým pár minút na rozmyslenie a prípadne umožní kolegom svoje hlavné body spísať na papier.
Okrem školení lídrov a nastavovania firemnej kultúry pomáha Meško Briestenská vytvárať rovnaké príležitosti aj pri žiadaní o prácu. Spolupracuje najmä s personalistami. Konzultantka vysvetľuje, že každý človek má okolo 150 predsudkov, ktorých si nie je vedomý. Ak sa napríklad o pozíciu uchádza niekto, kto nám na ňu podvedome nesedí, môže sa stať, že mu kladieme kritickejšie otázky a musí nás oveľa intenzívnejšie presviedčať, že je správny kandidát. A často ho to oproti iným diskvalifikuje.
Kto je Vladimíra Meško Briestenská
Vyštudovala diplomaciu a žurnalistiku na Masarykovej univerzite v Brne, v Dánsku a štúdium dokončila v odbore ľudských práv a demokratizácie v Benátkach a vo Viedni. Je zakladateľkou Timber Foundation, ktorá pomáha biznisom nastaviť zdravú a inkluzívnu firemnú kultúru. Už počas vysokej školy pôsobila v európskych inštitúciách, Washingtone D.C. a ako rodová expertka v Kosove. Neskôr pracovala aj na Slovensku s Globsecom a inovačnými hubmi The Spot a Booster Labs. Je členkou rady niekoľkých medzinárodných charitatívnych organizácií a mentorkou mnohých sociálnych biznisov v Afrike.
Ako teda zmierniť vplyv predsudkov na konečné rozhodnutie? „Rôznorodí ľudia v HR tíme, viac kôl pohovoru s jeho jednotlivými členmi a dopredu daný rovnaký set otázok pri každom uchádzačovi,“ hovorí Meško Briestenská.
Samostatnou témou je podľa nej aj skladanie inzerátu. Sú totiž slová, na ktoré reagujú viac muži ako ženy a naopak. A keď si toho personalisti nie sú vedomí, túto skupinu neoslovia aj keby možno chceli.
Nepoľavujte zo svojich nárokov: Pracovisko má byť zdravé a vy spokojní
Expertka však tvrdí, že téma žien a ich podiel v manažmente je len malá časť celej problematiky. „Firmy za mnou chodia z rôznymi zadaniami, niektoré prídu s tým, že chcú len zvýšiť počet žien o 30%, no radšej mám komplexnejšie zadania.“
V rámci Anthemis Group pomáha nastaviť stratégiu diverzity a inklúzie úplne od základov jednak pre samotný fond, jednak aj pre jeho investičné globálne portfólio. Napríklad dostala za úlohu zistiť, čo všetko môžu spoločnosti zlepšiť v rámci prijímacieho pohovoru, aby boli otvorené čo najširšiemu spektru ľudí. A tak sa dostala aj k téme autizmu.
Cieľom je pre ňu vytvoriť vo firmách inkluzívnu a autenticku kultúru, v ktorej sa každý cíti sám sebou. Foto: archív VMB
„Týchto ľudí považujeme mnohokrát u nás za mentálne postihnutých, no nie je to tak, sú odlišní na spektre neurodiverzity a vynikajú napríklad na pracovných pozíciách testerov a aj preto ich niektoré technologické firmy vyhľadávajú,“ vysvetľuje.
Online dotazník na žiadanie o prácu v Anthemis Group však nebol prispôsobený na to, aby ho títo ľudia dokázali vyplniť, nedal sa totiž uložiť a nedalo sa k nemu vrátiť neskôr. „A toto je len jeden príklad. Aj takéto maličkosti, týkajúce sa dizajnu webu diskvalifikujú určité skupiny, ktoré môžu byť pre firmy obrovským prínosom,“ objasnila.
V rebríčku top kuchárov je len jedna žena. Pre rodinnú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi varí sama
A prečo je diverzita a inklúzia dôležitá? „Samozrejme mnohé firmy zaujíma najmä biznisový prínos. Je dokázané, že väčšia rôznorodosť zvyšuje konkurencieschopnosť firmy, inovačný potenciál a inklúzia zase produktivitu, spokojnosť zamestnancov a menšiu fluktuáciu. To sa nakoniec premieta aj do lepších čísel. Druhý rozmer je však sociálny,“ hovorí Meško Briestenská a dodáva, že všetci by mali mať férové príležitosti a možnosti.
V rámci Timber Foundation sa v našom regióne venuje najmä osvete v tejto problematike, klientov tu zatiaľ nemá. „Veľa firiem sa u nás v tejto problematike ešte neorientuje, často to majú len ako zadanie od vedenia zo zahraničia, a ak aj v takejto spoločnosti napríklad zvýšite podiel žien alebo ľudí inej sexuálnej orientácie či náboženstva, tak často po skúšobnej dobe odchádzajú, pretože tam nemajú vytvorené podmienky, aby mohli byť naozaj sami sebou,“ hovorí. Najviac klientov má konzultantka momentálne v Londýne a USA.
Vladimíra s autorom knihy Life Design Billom Burnettom na Stanforde. Foto: archív VMB
Okrem diverzity a inklúzie sa často venuje téme sebapoznávania a ‘life-designu‘. „Na mladých ľudí je u nás silný tlak, aby sa už v ranom veku zaškatuľkovali a orientovali sa už len na jednu sféru. Po rokoch však zisťujú, že to nie je to, čo naozaj chcú, sú vyhorení a nevedia ako ďalej,“ hovorí.
Meško Briestenská pracuje s tými, ktorí si niečím podobným prechádzajú a vytvára šablónu, podľa ktorej zisťujú viac o sebe, svojich silných a slabých stránkach a povahových črtách. Pomáha im v tom sériami cvičení, kedy napríklad objavujú záľuby z detstva, ktoré ich napĺňali, no z nejakého dôvodu išli do úzadia, či rozposielajú dotazníky svojim najbližším s otázkami o svojich kladoch a nedostatkoch.
Jej plánom je vytvoriť priestor pre ľudí, ktorí nevedia, čo chcú robiť, alebo by radi zmenili kariéru a pomôcť im navigovať túto cestu. „Máme tu množstvo inkubátorov pre startupy, no nič čo by sa podobalo na talentový a kariérny akcelerátor. Poznať nástroje a metodológie, ako môžeme svoju kariéru dizajnovať je veľmi oslobodzujúce,“ dodáva.
Hlavná foto: Vladimíra Meško Briestenská, archív
