Eduarda Kučeru mrzelo, že sa v Česku takmer nepracovalo s bohatým archívom miestnej kinematografie. A tak spolu s manželkou Miladou inicioval a zafinancoval reštauračné práce, vďaka ktorým sa už vylepšenej podoby dočkali skoro tri desiatky filmov.
Spoluzakladateľ antivírusovej spoločnosti Avast a desiaty najbohatší Čech má české filmy rád. Pred štyrmi rokmi dokonca podporil jeden z tých najambicióznejších – Pomaľované vtáča od Václava Marhoula. A už pár rokov sa venuje aj reštaurovaniu českých klasík.
„Prvým impulzom bolo, že som niekde narazil na zoznam dvoch stoviek významných českých filmov. A zistil som, že často existujú iba v zlej podobe. Napríklad Hlídač číslo 47, verzia z roku 1937, to je úžasný film a jeho akustická časť je strašná,“ spomína Eduard Kučera.
Bolo to také strašné v televízii, a tak som sa začal pýtať, ako sa to robí, kto to robí, kto to platí…
Nadšený nebol ani z kvality reštaurátorskej starostlivosti, ktorú už nejaké filmy dostali. Napríklad Adela ešte nevečerala. „To bolo také strašné v televízii, a tak som sa začal pýtať, ako sa to robí, kto to robí, kto to platí,“ opisuje.
Spontánny nápad sa ujal
Prekážalo mu, že práca na filme prebehla v Maďarsku, namiesto toho, aby sa zapojilo vyhlásené české postprodukčné štúdio Universal Production Partners (UPP). A tak sa rozhodol do situácie zapojiť.
Problém bol totiž aj v tom, že filmové klasiky považovalo za vlastné niekoľko zainteresovaných strán. „Tak som ich presvedčil, že filmy nie sú ich, ale sú moje aj vaše, rovnako ako ktoréhokoľvek iného občana. A že by sme s nimi mali niečo robiť a venovať sa tomu častejšie ako tempom jeden film ročne,“ spomína.
Teraz spolu s manželkou financuje reštaurovanie desiatich filmov za rok. To prebieha v spojení s Národným filmovým archívom a štúdiom UPP. Celkom už sa takto modernizovali skoro tri desiatky.
Presnú čiastku Kučera povedať nechce, len neurčito poznamená: „Rozhodne to nie je môj najväčší charitatívny príspevok. Je to stála čiastka.“ Podľa odhadov vyjde reštaurovanie jednej snímky zhruba na milión korún (takmer 42-tisíc eur).
Úspech aj na veľkom plátne
Najviac je výsledok tejto práce vidieť na karlovarskom filmovom festivale, kde majú reštaurované filmy obnovenú premiéru vo Veľkej sále. Tento rok sa tejto slávy dočká snímka Každý den odvahu, filmový debut Evalda Schorma z roku 1964 s Jánom Kačerom a Janou Brejchovou.
Samotné reštaurovanie môže prebehnúť relatívne hladko, ale občas ide aj o napínavú a takmer detektívnu prácu. Známy je napríklad príbeh psychologickej drámy Extase z roku 1932, ktorej reštaurovaná verzia sa s úspechom uviedla pred štyrmi rokmi na festivale v Benátkach.
Predchádzalo tomu dlhé zháňanie originálneho materiálu po všetkých kútoch sveta, pretože prvý manžel hviezdy filmu Hedy Lamarr, viedenský obchodník so zbraňami Friedrich Mandl, sa v žiarliveckej posadnutosti snažil skúpiť všetky kópie snímky, kde jeho žena vystupovala nahá.
„Našťastie sa mu to nepodarilo,“ konštatoval Kučera, a tak mohli prebehnúť reštauračné práce. Jej cieľom je priblížiť film čo najviac podobe, v ktorej ho mohli diváci sledovať pri premiére. „Po rešerši prichádza čas na oskenovanie a prezerá sa, či tam sú nejaké chyby, alebo nie. Napríklad vlas na kamere,“ vysvetľuje Kučera.
Následne prebieha vyčistenie kópie, na zvukovej stope sa pracuje v štúdiu Soundsquare. Do celého procesu mávajú tendenciu zasahovať autori či ich potomkovia.
„Tu a tam dôjde k nejakému konfliktu, keď si stále žijúci umelec spomenie, že sa to urobilo zle, a myslí si, že by sme to pri digitalizácii mohli zlepšiť. Ale to nejde,“ opisuje Kučera a s nadsadením dodá: „Najľahšie to je, keď sú autori bezpečne mŕtvi.“
Čoraz menej dobrých filmov
Sám si praje zreštaurovať ďalšie skutočne historické kúsky, ako je spomínaný Hlídač č. 47 alebo komédia s Vlastou Burianom. „Ale chceme to mať vyrovnané aj s ďalšími obdobiami. Máme v pláne sa sústrediť napríklad na Juraja Herza alebo komédie zo sedemdesiatych rokov,“ prezrádza.
Práve toto obdobie sa páči aj jemu samému. „Vtedy bolo z 50 filmov dvadsať dobrých. Dnes ich má premiéru tridsať za jediný rok, ale dobrý nie je skoro žiadny,“ povzdychne si. „Staré filmy nie sú ako staré víno, to môže byť zlé. Ale filmy sú preverené časom!“
Aj keď má k českej tvorbe blízko, o čom svedčí aj veľkorysá finančná podpora Pomaľovaného vtáčaťa, ako obľúbenú klasiku spomenie americké westerny zo 60. a 70. rokov. Prehľad si však drží aj o súčasnej tvorbe, vyzerá napríklad júlovú premiéru blockbusteru Oppenheimer.
A sníva o tom, že vznikne platforma, na ktorej budú slovenské zreštaurované klasiky k dispozícii zadarmo a všetkým. „Hovoril som, že pokojne zaplatím aj infraštruktúru, ale zatiaľ je to na bode mrazu.“
Možno sa to podarí v budúcnosti, keď bude aj vďaka manželom Kučerovcom zbierka reštaurovaných filmov ešte o poznanie bohatšia.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Ondřej Novotný.
