Svetová inovačná osobnosť v bankovníctve je zo Slovenska. Daniel Minárik z Tatra banky hovorí o vytvorení inovačnej kultúry. Panuje podľa neho mylný názor, že inovačný tím musí prichádzať so všetkými nápadmi. „Mal by byť skôr ,umožňovateľom‘ pre kolegov v organizácii,“ uvádza.
Daniel Minárik uspel v medzinárodnej konkurencii mnohých inovačných manažérov. Časopis The Banker ocenil najmä jeho koncepčný prístup k inováciám v Tatra banke. Pozornosť si zaslúžili napríklad interné platformy, ktorými banka motivuje zamestnancov k nápadom a k ich zdieľaniu.
Pri výhľade do budúcnosti uvidíme podľa neho v bankovníctve ďalšie vylepšenia užívateľského zážitku. Minárik sa však vyhýba zbytočnému nálepkovaniu umelou inteligenciou. „Vnímam pretlak komunikácie týchto tém a používanie rôznych buzzwordov, nie je to vždy užitočné,“ hovorí.
Slovensko má podľa neho ešte stále miesto na inovačnej mape sveta. „Máme momentum, ale v porovnaní so svetom začíname zaostávať. Iné štáty vedome a systematicky podporujú inovácie a organizácie, ktoré ich doručujú,“ zdôrazňuje.
V prvom momente som bol mierne zaskočený. V konkurencii bánk a kolegov z celého sveta som to nečakal.
Pri strategických témach, akými sú inovácie, je občas náročné nastaviť si vnútorný kompas a zvalidovať, či smer, ktorým kráčame, je správny. Aj z toho dôvodu sa prihlasujeme do súťaží, kde máme možnosť získať kvalitnú spätnú väzbu a zistiť, ako si stojíme v svetovej konkurencii. Rovnako sme teda pristúpili aj k tejto iniciatíve.
V rámci hodnotenia sa okrem zrealizovaných aktivít porota pozerala aj na strategické iniciatívy, napríklad na inovačnú stratégiu alebo stratégiu umelej inteligencie. Veľkú časť tiež tvoril prístup k budovaniu inovačnej kultúry a ekosystému.
Je to súbor mnohých faktorov, ale veľmi zavážil dlhodobý systematický prístup k inováciám a naša schopnosť prispôsobiť sa budúcim potrebám trhu.
Ako inovovať banku
Aká je teda inovačná stratégia banky?
V jednoduchosti sa snažíme reflektovať prirodzený cyklus, ktorým prechádza každá organizácia. S rastúcou veľkosťou sa vo všeobecnosti znižuje rýchlosť a flexibilita prinášania zmien, obzvlášť v regulovanom prostredí, akým je bankovníctvo.
Vonkajšia potreba a rýchlosť inovácií pritom neustále rastú. Úlohou inovačnej stratégie je preto zabezpečiť, aby sme vedeli držať krok s dobou, vedeli skúmať nové trendy a čo najefektívnejšie ich prinášať do organizácie. Našou víziou je vytvoriť „vek nových priekopníkov”.
Je nejaký grif na to, ako rýchlo inovovať?
Veľmi často panuje mylný názor, že inovačný tím je ten, ktorý príde so všetkými nápadmi. Opak je však pravdou – inovačný tím by mal byť skôr ,umožňovateľom‘ pre kolegov v organizácii.
Na nájdenie dobrého nápadu ich potrebujeme veľa a na to, aby sme inováciu zrealizovali, potrebujeme talentovaných ľudí. Prakticky sme v rámci banky zaviedli transparentné hodnotenie inovačných nápadov, kde každý môže zdieľať svoje nápady prostredníctvom internej aplikácie. Naštartovali sme tiež pravidelné aktivity ako Innovation Challenge, Innovation Morning Coffee alebo Hands on Technology.
Technologické inovácie sú už z pohľadu klienta vnímané ako štandard alebo hygienický faktor.
„Európa je na tom veľmi dobre a mnoho inovácií, napríklad mobilná aplikácia, bezkontaktné platby alebo otvorenie účtu bez nutnosti návštevy pobočky, nie sú všade vo svete samozrejmosťou,“ opisuje Minárik. Foto: Marek Mucha
Akým smerom sa bude podľa vás bankovníctvo modernizovať v najbližších rokoch? Budeme vidieť ďalšie zlepšovanie klientskeho zážitku?
Nedá sa generalizovať a určiť len jeden smer, ktorým sa budú inovácie globálne uberať. Treba si uvedomiť regionálne špecifiká. Keď si vezmeme Latinskú Ameriku, tak pred desiatimi rokmi tam nemalo bankový účet približne 250 miliónov ľudí. Výzvou trhu teda nebolo zlepšenie klientskej skúsenosti, ale samotné zvýšenie dostupnosti bankových služieb.
Neskôr tam vznikol fintech NuBank, ktorý za štyri roky získal viac ako 100 miliónov klientov. V porovnaní s európskymi digitálnymi bankami má pritom NuBank len zlomok služieb, ale na tamojšom trhu ide o veľký skok.
Opačná situácia je v Severnej Amerike, ktorá bola svetovým priekopníkom v bankovníctve. Ešte stále tu preto niekde fungujú platby šekom alebo staršie technológie postavené pred dobou internetu. To spomaľuje tradičné banky v inováciách, a preto sú na vzostupne fintechy, napríklad Klarna alebo Stripe.
Európa je na tom veľmi dobre a mnoho z inovácií, napríklad mobilná aplikácia, bezkontaktné platby alebo otvorenie účtu bez nutnosti návštevy pobočky, nie sú všade samozrejmosťou. Aj preto je tu kľúčovým zameraním neustále zlepšovanie klientskej skúsenosti.
Umelú inteligenciu využívajú banky už dlhšiu dobu
Aké nové inovácie uvidíme v bankovníctve v najbližšej dobe?
Inovácie v bankovníctve boli a sú veľmi úzko naviazané na technológie. Napríklad naša prvá aplikácia internet bankingu z roku 1998 bola spustená, keď sa začalo rozvíjať internetové pokrytie Slovenska. Mobilná aplikácia prišla s rozmachom smartfónov. Z pohľadu klienta sú tieto inovácie spojené s výraznou technologickou zmenou.
V súčasnosti sú už technologické inovácie z pohľadu klienta vnímané ako štandard alebo hygienický faktor. Aj preto sa inovácie viac posúvajú do roviny zlepšovania klientskej skúsenosti, čo nemusí nevyhnutne znamenať implementáciu novej technológie, ale môže ísť o zjednodušenie procesov, prehľadnejšiu navigáciu v aplikácii alebo personalizované odporúčania. Inovácia teda nemusí byť nevyhnutne postavená na novej technológii. Ide často o zmenu vnútorných procesov s cieľom zvýšenia kvality.
Ak by som mal vyzdvihnúť dve technológie, ktoré budú významné, tak to bude určite umelá inteligencia a digitálne aktíva.
Momentálne sa často hovorí o umelej inteligencii. Ako ovplyvňuje bankový sektor?
Áno, umelá inteligencia je momentálne na vrchole popularity. Je dôležité si uvedomiť, že v bankovom sektore aj v iných odvetviach sa technológia umelej inteligencie používa už dekády. Či už ide o hlasovú, alebo tvárovú biometriu, bezpečnosť, chatboty alebo personalizáciu odporúčaní a služieb pre klienta.
Umelá inteligencia bola najmä doménou back officu a expertných tímov, napríklad dátových vedcov, ktorých máme v banke od roku 2018. S nástupom popularity riešení ako ChatGPT sa však táto téma dostala do väčšieho povedomia bežnej populácie, na čo potrebujeme reagovať. Je to podobná paralela ako s už spomínaným internetom či rozmachom osobných počítačov.
Daniel Minárik sa stal Inovačným riaditeľom roka v globálnom hodnotení časopisu The Banker. Foto: Marek Mucha.
Strach a neistota prichádzajú s každou novou technológiou. Ak by sme išli do minulosti poľnohospodárskeho sektora, tak podobné obavy boli aj pri mechanizácii, keď sa roľníci obávali, že ich nahradia stroje. Spôsob práce sa, samozrejme, zmenil, ale počet ľudí v sektore rástol.
Mnoho z týchto obáv vychádza z mylného predpokladu, že množstvo práce, ktorú je potrebné vykonať, sa nemení. Ekonomika rastie, zvyšuje sa populácia, otvárajú sa nové trhy. Ten, kto bude schopný využiť príležitosť umelej inteligencie, sa nemusí obávať. Mnoho štúdií potvrdzuje, že umelá inteligencia vytvorí nové pracovné pozície a schopnosť neustále sa vzdelávať bude čoraz dôležitejšia.
Dá sa povedať, že banky sa menia na technologické firmy? Budú v nich skôr IT špecialisti ako bankári?
Osobne si myslím, že každá firma musí byť dnes technologická, týka sa to teda aj bankovníctva, v ktorom podiel IT expertov neustále rastie. Nepredpokladám, že sa tento trend spomalí. Práve naopak, na obzore je množstvo nových regulácií a technológií, ktoré budú vytvárať ďalší tlak na už v súčasnosti poddimenzovaný pracovný trh.
Okrem toho sa hranice v expertízach už niekoľko rokov stierajú a IT špecialisti sa viac zoznamujú s tým, ako funguje bankovníctvo a naopak „bankári” viac s technologickým svetom.
To, že sme ako krajina front runner vo viacerých veciach, nás prirodzene chráni pred hráčmi zo zahraničia.
Noví konkurenti tradičných bánk
Ako dnes vyzerá vzťah bánk a fintech sektora? Ten bol v minulosti považovaný za hrozbu, neskôr tu bola snaha o vzájomnú symbiózu.
Fintech sa dostal viac do povedomia po finančnej kríze v roku 2008 ako alternatíva vtedy nespoľahlivých bánk. Mnoho bánk preto v tomto období zvolilo stratégiu zameranú na spoluprácu s fintechmi v snahe obmedziť riziko straty klientov a trhového podielu, čo v niektorých prípadoch mohlo znamenať aj odovzdanie ich kľúčových kompetencií.
Dnes je tento vzťah stabilizovaný a aj v rámci inovácií sa snažíme byť vo svetovom ekosystéme aktívni, navzájom sa inšpirovať a spolupracovať tam, kde to má zmysel pre obe strany. Viac sa však pozeráme na to, ktoré kompetencie považujeme za strategicky dôležité, ktoré si chceme držať pod vlastnou strechou a kde nám viac dáva zmysel spojiť sa.
Rovnako pozorujeme, že mnoho bánk sa naučilo stavať vlastné fintechy zabalením ich vnútorných kompetencií, čím si vedia otvoriť nové príležitosti a trhy. V rámci inovačnej stratégie je preto jedným z našich pilierov práve „venture building”.
Je možné, že do bankového trhu vstúpia noví hráči z iných odvetví, napríklad telekomunikační operátori?
Bankový trh v Európe je relatívne nasýtený. V Estónsku má až 99 percent dospelej populácie bankový účet, u nás je to približne 85 percent. Lokálne teda vstup nových hráčov nedáva veľmi zmysel, okrem spomínaného nasýtenia aj z pohľadu regulácie a fragmentácie.
V iných častiach sveta sa to ale deje. Napríklad Afrika preskočila v bankovníctve viacero vývojových stupňov. Tamojší klienti preto nepoznajú debetné ani kreditné platobné karty a množstvo platieb a prevodov sa deje prostredníctvom SMS správ. Aj preto sú v Afrike nositeľom zmien a inovácií práve telekomunikační operátori.
K zaujímavým spôsobom spolupráce však dochádza aj v iných častiach sveta. Napríklad v juhovýchodnej Ázii pozorujeme partnerstvá medzi bankami a telekomunikačnými operátormi pri tvorbe nových digitálnych bánk alebo vstup služieb ako Grab, čo je tamojší názov služby Uber, do bankového sektora.
V Európe teda novú konkurenciu neočakávate? Čo banky ako Revolut alebo N26?
Konkurenciu, samozrejme, sledujeme na lokálnej aj európskej úrovni.
Viaceré banky vrátene dvoch vyššie zmienených ponúkajú bonus za otvorenie účtu. Nemôže to zamiešať kartami?
Áno, obe banky tento bonus ponúkajú, no agresívna akvizičná kampaň sa podľa mňa neopláca. Na Slovensku zatiaľ nemajú veľký podiel na trhu. Je tomu tak aj preto, že digitálna skúsenosť s lokálnymi bankami je dobrá. To, že sme ako krajina front runner vo viacerých veciach, nás prirodzene chráni pred hráčmi zo zahraničia. Na iných trhoch, napríklad v Rumunsku, kde tradičné banky naskočili na vlnu digitalizácie neskôr, má Revolut trhový podiel 20 percent.
Ako sa pozeráte na inovácie prichádzajúce z krypto sveta? Považujete ich za inšpiratívne?
Sledujeme tu vývoj, no tiež ho musíme dať do kontextu. V Európe máme okamžité platby, rýchlosť platieb tu teda nie slabým miestom. Na druhej strane, v Ázii si niektoré banky a centrálne banky postavili spoločnú blockchainovú sieť, aby ňou dokázali lepšie spracovať cezhraničné platby. Funguje to tam efektívne. Technológia blockchainu je teda určite zaujímavá, no okrem rýchlosti sú pri transakcii dôležité aj iné parametre, napríklad bezpečnosť.
Digitálne aktíva máme na radare už niekoľko rokov, nielen v súvislosti s kryptomenami a technológiou blockchain, ale aj z pohľadu tém ako digitálne euro alebo tokenizácia aktív. Veľký posun nastal tento rok schválením regulácie MiCA, ktorá určuje a harmonizuje pravidlá v oblasti digitálnych aktív naprieč Európskou úniou. Toto vytvára mnoho príležitostí pre banky, ktoré, samozrejme, aj my dôkladne analyzujeme.
Slovensko malo nálepku „sandbox country“, no začíname zaostávať.
„Slovensko malo nálepku ,sandbox country‘. Nielen banky, ale aj telekomunikační operátori či obchodníci tu testovali nové technológie a inovácie. Ešte stále máme momentum, ale v porovnaní so svetom začíname zaostávať,“ hovorí Daniel Minárik z Tatra banky. Foto: Marek Mucha
Slovensko je kolískou pre mnohé inovácie
Ako pristupuje k inováciám Tatra banky koncern Raiffeisen? Zdieľate nápady v rámci skupiny?
Na úrovni skupiny sa snažíme o koordináciu aktivít, na ktorých v rámci skupiny pracujeme. Keďže každý trh, na ktorom operujeme ako skupina, je mierne odlišný, nie všetko je použiteľné aj v inej krajine, a preto máme v určitej miere autonómiu.
Z pohľadu inovačného procesu je pre nás dôležitá aj škálovateľnosť, takže už vo fáze nápadu sa zamýšľame nad možnými synergiami a širším použitím. Výborným príkladom je detská aplikácia TABI, kde vnímame možnosti využitia v iných krajinách skupiny alebo napríklad aj v oblasti implementácie umelej inteligencie.
Slovensko bolo v minulosti považované za testovací trh. Vďaka tomu sme mali viac inovácií ako iné krajiny. Platí to ešte stále?
Áno, Slovensko malo nálepku „sandbox country” a nielen banky, ale aj telekomunikační operátori či obchodníci tu testovali nové technológie a inovácie pred tým, ako ich začali škálovať. Ide napríklad o bezkontaktné platby, internetové pokrytie alebo doručovanie potravín. Ešte stále máme momentum, ale v porovnaní so svetom začíname zaostávať.
Iné štáty vedome a systematicky podporujú inovácie a organizácie, ktoré ich doručujú. Napríklad Singapur s rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko podporí v tomto roku finančný sektor sumou dve miliardy singapurských dolárov, ktoré sú určené na rozvoj inovácií, primárne v oblasti umelej inteligencie. Aj týmito systematickým krokmi sa krajina pozicionuje ako svetový líder v mnohých oblastiach a výsledky je vidieť už po pár rokoch.
Rýchly rast je dôsledkom spojenia záujmov bánk, štátu a regulátora, ktorí spoločne ťahajú za jeden povraz, snažia sa budovať znalostnú ekonomiku a svetové finančné centrum. Momentálne v Singapure pôsobí viac ako 1 600 fintechových spoločností, v roku 2015 ich boli desiatky. Slovensko výrazne zaostáva, aj keď regionálne na to má predpoklady.
Inovácie ako nástroj konkurenčného súboja
Banky používajú digitalizáciu ako tému v marketingovej komunikácií. Ako sa pozeráte na tento súboj o digitálne prvenstvo?
Pred desiatimi rokmi sme začali komunikovať inovácie z dôvodu ich unikátnosti. Dnes je už situácia iná, technologické inovácie sa stali hygienickým minimom a my sa zameriavame na to, ako nimi vieme zlepšiť skúsenosť našich klientov. Aj ja vnímam pretlak komunikácie týchto tém a používanie rôznych buzzwordov, nie je to vždy užitočné. Snažíme sa preto komunikovať veľmi zodpovedne, napríklad nechceme dávať nálepku AI na všetko, lebo je to aktuálne moderné.
Stal sa teda z digitalizácie hlavný prúd?
Myslím si, že áno. Žiaľ, môže to mať aj negatívny dopad v prípadoch, keď sa komunikovaná senzácia líši od reality. Na konci vám vizitku vystavia zákazníci – teda, koľko nových klientov k vám príde a ako sú s vami spokojní.
Je nejaká novinka, na ktorú ste obzvlášť hrdý?
Nie je to technologická novinka alebo inovácia, ale práve ľudia, s ktorými môžeme spoločne posúvať hranice bankovníctva.
Ako dlho ste v Tatra banke a odkedy sú pre vás inovácie prioritou?
Do banky som nastupoval pre siedmimi rokmi na pozíciu Chief Data Officer. Mojou hlavnou úlohou bolo splnenie požiadaviek dátovej regulácie BCBS239 a vytvorenie dátovej stratégie, v rámci ktorej sme vytvorili tím dátových vedcov, ktorý sa začal systematicky zaoberať témou umelej inteligencie. Dáta a inovácie mali k sebe vždy blízko, a preto bolo prirodzené rozšíriť pôsobnosť v roku 2021 o túto oblasť.
Momentálne vediem odbor inovácií, pokročilej analytiky a dátového manažmentu a okrem témy inovácií zastrešujeme aj oblasť umelej inteligencie, digitálnych aktív alebo niektorých dátových regulácii.
Považujete sa viac za IT špecialistu alebo bankára?
Ani jedného z nich (smiech). Skôr som generalista. Snažím sa neustále udržiavať si nadhľad z pohľadu rôznych sektorov, ale aj expertíz.
