Postaraj sa o všetkých – tieto silné slová si odniesol Marián Šufliarsky po náhlej smrti svojho otca. Ešte vysokoškolák sa zo dňa na deň musel rozhodnúť, či prevezme kormidlo v rodinnom biznise, sieti supermarketov CBA a realitnej odnoži M-Market, alebo sa stiahne, ako mu odporúčalo okolie, a nechá vedenie na skúsených manažérov.
Aj roky po tom, čo sa situácii postavil čelom (a väčšinu vrcholového manažmentu vymenil), počúval, že je „len dedič“, „neskúsený mladík“ či „playboy“. Tabuľa v jeho kancelárii, kde má načrtnutú víziu pre svoje firmy a plánované výnosy, však hovorí o perfekcionistovi, ktorý biznisu rozumie a je pripravený urobiť všetko pre to, aby ho zveľadil.
Počas fotenia na titulnú stranu magazínu (skôr neochotne) pózuje, ale skutočnú iskru v očiach má zakaždým, keď cvakanie fotoaparátu ustane a rozhovorí sa o ďalších plánoch v realitách aj v novovytváranom investičnom fonde, kde združuje svoje superšportiaky. Práve tie budia najviac pozornosti – a áno, aj pri fotení sa okolo nás zakrátko zhromaždí hlúčik nadšencov.
Tú najťažšiu prácu však vidno najmenej: rozhodovanie, ako firmu očistiť od maloobchodného biznisu, ako konať s ohľadom na tisícky zamestnancov a ako rozumne preinvestovať zisk.
Druhá generácia to nemá ľahké. Niekto si môže myslieť, že deti zakladateľov majú vyšliapané chodníčky, ale často začínajú na mínus treťom podlaží a od okolia dostávajú pohľady, ktoré hovoria: „No tak sa ukáž!“
Majú ambíciu vystúpiť z tieňa rodičov, ale nadviazať na ich prácu, previesť firmy postavené na tradíciách transformáciami, ktoré im umožnia fungovať dlhodobo a udržateľne, ale aj držať tempo s meniacimi sa potrebami zákazníkov. Potrebujú „nakúpiť“ na svoju stranu zamestnancov, ktorí boli lojálni voči ich rodičom, a presvedčiť ich o zmysle zmeny.
Pokiaľ je to možné, pomôže, keď prechod majetku z rúk jednej generácie do druhej prebehne plánovane, ako aj v prípade Mateja Krajčíka, ktorý vlani prevzal od otca Emila vedenie siete 101 Drogéria, najväčšej siete drogérií v krajine s tuzemským vlastníctvom a s tržbami 83,5 milióna eur.
Bývalý reprezentant Slovenska a hráč Slavie Praha hovorí, ako musel počas desiatich rokov zaúčania sa nechať „ego doma“, namiesto futbalového dresu si obliecť montérky a ísť „makať“ aj do skladu.
Keď sa ho pýtame, ktorá vlastnosť zo športovej kariéry mu v rodinnom biznise pomáha najviac, jednoznačne poukáže na zodpovednosť.
„Každý deň musím ísť naplno a podať výkon. Je to zodpovednosť za seba, za spoločnosť a svoju prácu. Každý deň idem vpred – bez ohľadu na to, či som chorý, zdravý alebo sa deje niečo iné.“
V júnovom vydaní Forbesu nájdete náš rebríček Top 50 rodinných firiem Slovenska. Prevažná väčšina z nich postupne prechádza generačnou výmenou alebo sa na tento krok v budúcnosti chystá.
Matador vedie od minulého roka už tretia generácia v poradí v osobe automobilového pretekára Štefana Rosinu mladšieho.
Predsedníčkou Predstavenstva I. D. C. Holdingu, pod ktorý patrí značka pečiva Sedita aj gumárne Vegum, je od tohto roka Paulína Jakubec.
Aj dvojku nášho rebríčka Niké už po vlaňajšom úmrtí otca vedie Roman Berger. Hoci už firmu desať rokov riadil, ale ako vo veľkom rozhovore na nasledujúcich stranách zaspomínal, pri práci mu chýba otcova oponentúra, niekto, kto mu nastaví zrkadlo a ponúkne inú perspektívu.
Je iba málo oblastí podnikania, kde by miera zodpovednosti bola vyššia ako v rodinných firmách: za zamestnancov, ktorí sú často rodinnými priateľmi; za rodinné meno, ktoré je so spoločnosťami späté; aj za zodpovednosť voči rodičom, zakladateľom, ktorí vkladajú deťom do rúk svoje životné dielo.
Mnohí predstavitelia rodinných firiem denne žijú výrok Abrahama Lincolna: „Budúcej zodpovednosti sa dnes nevyhnete.“ Potešujúcou správou je, že čoraz viac predstaviteľov ďalších generácií je ochotných vyjsť tejto zodpovednosti naproti.