„Veľa sa straší tým, aký vplyv majú technológie, ale je tu veľký nepomer medzi tým, čo sa hovorí a tým, čo nám zatiaľ potvrdili výskumy. Nemáme veľa relevantných štúdií, na ktoré by sme sa vedeli úplne spoľahnúť,“ hovorí psychologička a neurovedkyňa Jana Bašnáková pre podcast Nevyhorení.
V pokračovaní nášho rozhovoru o vývoji mozgu sa venujeme dospievaniu a ďalším významným obdobiam v našom živote. Hovoríme o tínedžerskom období, mladej dospelosti, starnutí, ale aj o tom, ako rodičovstvo ovplyvňuje náš mozog a chemické procesy v tele.
Prinášame niekoľko zaujímavých myšlienok z podcastu:
Skoré dozrievanie
„Cesta dozrievania mozgu je naprogramovaná geneticky, ale do veľkej miery na ňu vplýva prostredie. Obdobie puberty je preto také dlhé, aby nám postupne dozreli všetky špecifické rozumové funkcie. Ak ale deti vyrastajú vo veľmi stresujúcom prostredí, dospievanie sa urýchli,“ vysvetľuje Jana Bašnáková.
Obrazne povedane, mozog si vtedy „povie“, že sa nachádza v príliš nehostinnom prostredí, a preto nemá čas na budovanie spojení a niekoľkoročné dozrievanie. „Musí to urobiť rýchlo, pretože potrebuje byť do nejakej miery funkčný,“ dodáva.
Dospievame skôr
Tínedžeri sú podľa odborníčky na jednej strane veľmi šikovní – dokážu abstraktne rozmýšľať, vedia „multitaskovať“, robiť naozaj zložité úlohy v škole, zapáliť sa pre niečo a ísť si za tým, na druhej strane je všadeprítomný ich obraz ako tých, s ktorými sa nedá vydržať. Čím je to spôsobené?
„Čas puberty sa vo všeobecnosti posúva dopredu. Všetky hormonálne zmeny teda prichádzajú do detského mozgu, ktorý nie je schopný uregulovať ich tak, ako keby bol vo vývine ďalej,“ vysvetľuje Bašnáková.
Aj preto sú podľa odborníčky adolescenti veľmi responzívni na odmenu a majú odlišné vnímanie rizika, pretože mozgová kôra, ktorá by ho vedela utlmiť, ešte nie je dostatočne vyvinutá. „Sú jednoducho motivovaní hľadať nové skúsenosti a je to pre nich veľmi odmeňujúce,“ vysvetľuje.
Chcú byť v spojení
Čo je teda dôležité pri kontakte s dospievajúcimi? „Pomáha, keď nikdy nezastavíme komunikáciu, ale sme tu pre nich. Bez ohľadu na nálady, trieskanie dverami, ticho,“ hovorí psychologička a dodáva, že aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, aj z výskumov vyplýva, že adolescenti chcú stále zdieľať so svojimi rodičmi a byť s nimi v spojení.
Veľa sa straší tým, aký vplyv majú technológie, ale je tu veľký nepomer medzi tým, čo sa hovorí a tým, čo nám zatiaľ potvrdili výskumy.
jana bašnáková
Ak sa teda rodičia v ťažkej chvíli neuzavrú, čo sa deje napríklad, keď sú nadmerne prísni alebo im dávajú veľmi najavo, že im nedôverujú,“ dodáva.
Ako nás mení rodičovstvo
Je tiež zaujímavé, že veľké zmeny v mozgu sa nedejú len počas prvých rokov života a dospievania, ale aj v období, v ktorom sa stávame rodičmi. „Mozog tehotnej ženy aj ženy, ktorá už porodila, sa štrukturálne mení – určité časti sa špecializujú na novú rolu. Napríklad, aby dokázala oveľa silnejšie vnímať prejavy dieťaťa,“ vysvetľuje odborníčka.
Zaujímavosťou je, že určité zmeny prebiehajú aj u otcov. „Mužom, ktorí sa starajú o svoje dieťa, klesá hladina testosterónu a zvyšuje sa im hladina oxytocínu. Presne to potrebujú, aby dokázali byť v spojení s druhým človekom. Umožňuje im to starať sa o dieťa a nalaďovať sa na jeho potreby,“ dodáva.
Vplyv technológií
V podcaste sme hovorili aj o tom, ako vplývajú technológie na mozog detí. Neurovedkyňa sa snaží v tejto oblasti rodičov upokojiť. „Veľa sa straší tým, aký vplyv majú technológie, ale je tu veľký nepomer medzi tým, čo sa hovorí a tým, čo nám zatiaľ potvrdili výskumy. Nemáme veľa relevantných štúdií, na ktoré by sme sa vedeli úplne spoľahnúť,“ hovorí.
Zatiaľ podľa nej nemáme veľa relevantných štúdií, na ktoré by sme sa vedeli úplne spoľahnúť a často nevieme povedať, čo je príčina a čo následok. „Ukazuje sa tiež, že negatívne dôsledky sú často spôsobené ani nie technológiami samotnými, ale tým, že nám berú čas na aktivity, ktoré by deti mali stráviť skúmaním prostredia a interakciami s inými,“ dodáva.
Vypočujte si celý podcast
Celý rozhovor si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy a tipy na témy či hostí môžete posielať na [email protected]
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je Digitálna očista od SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk či osvety na sociálnych sieťach.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber noviniek tu.
