Mesačne opustí priestory Gašparíka takmer 450 ton mäsa a mäsových výrobkov. V predaji sú najmä na západnom Slovensku, no trnavská mäsovýroba teraz expanduje aj na východ. Jej filozofia je jednoduchá. Nehanbiť sa za seba.
Keď Róbert Gašparík zakladal v roku 1995 vlastnú mäsovýrobu, dal si priam nedosiahnuteľný záväzok.
„Chcel som, že keď raz niekto povie, že ide ku Gašparíkovi, aby každý vedel, že si ide kúpiť mäso,“ spomína trnavský mäsiar.
Prvé výrobky tomu však nezodpovedali. Nakúpil zostatkové mäso z okolitých mäsiarstiev a urobil z neho klobásy.
Žiadne certifikáty či prísne kritériá, dôležité bolo začať a za jazdy to vylepšovať.
Postupne sa dostával k lepším zdrojom, lepším technológiám aj lepším zamestnancom. O 30 rokov neskôr zamestnáva okolo 270 ľudí, predáva výrobky za viac ako 22 miliónov eur ročne a má mnohé ocenenia, certifikáty aj označenia značky kvality.
Ak si dnes kúpite od Gašparíka klobásy, párky alebo držkovú polievku, všetko bude z rúk ľudí, ktorí si každý deň pri vstupe do práce čítajú citát Henryho Forda napísaný na stene: „Kvalita znamená robiť to dobre aj vtedy, keď sa nikto nepozerá.“
Róbert Gašparík si remeslo mäsiara zažil snáď z každej strany. Vyštudoval to, dlhé roky bol zamestnaný ako mäsiar a dostal sa aj do pozície zamestnávateľa.
Pritom pôvodne podnikať ani neplánoval.
„Bol som klasický zamestnanec, ale kamarát zobral predajňu v Križovanoch nad Dudváhom a spýtal sa ma, či by som tam išiel robiť. Lenže po roku mi povedal, že to nefunguje dobre a nepáči sa mu to, tak či to nechcem zobrať. Súhlasil som a začal som sa s tým bavkať,“ spomína Gašparík.
Z jedného malého mäsiarstva boli zrazu dve, potom tri, štyri a pribudla aj výroba. Otvoril ju v priestoroch bývalého obchodu v trnavskej mestskej časti Kopánka, lenže za pár rokov sa jeho podnikanie rozrástlo do takých rozmerov, že malá predajňa už nestačila. Vtedy urobil netradičný krok.
V mäsovýrobe Gašparík údia na bukovej drevnej štiepke. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Kým obvykle využívajú podnikatelia garáž alebo domáce priestory pri rozbehu svojho biznisu, pre Róberta Gašparíka bolo spojenie súkromného a pracovného priestoru až krok číslo dva. Z Kopánky sa rozhodol presťahovať výrobu k sebe domov.
„Nepáči sa mi spájanie práce a súkromia. Nechcel som si ťahať prácu domov, lebo by som pri udiarňach aj spával. Chcel som to mať pekne oddelené a ideálne čo najďalej od domu, lenže nakoniec sme k rodinnému domu urobili prístavbu,“ opisuje Gašparík.
„Bolo to presne tak, ako som predpokladal. Počas údenia som spával na schodoch pri vstupe do výroby a čakal som, kedy sa klobásy dorobia,“ dodáva.
Po Kopánke a prístavbe rodinného domu prišlo ďalšie sťahovanie, keď mu zavolal predseda družstevníkov v Bielom kostole, že majú plné mrazničky mäsa a potrebujú sa toho zbaviť. „Všetko som to rozpredal v miestnych mäsiarstvach a nakoniec kúpil aj kaštieľ,“ hovorí Gašparík.
Následný scenár bol už overený. Zväčšili výrobu, zlepšili technológie a rozšírili produktové portfólio. Zopakovali si ho aj pri ďalšom sťahovaní, keď sa s výrobou dostali už na štvrté miesto. Napokon sa im stalo takmer osudným.
„Výroba nám narástla natoľko, že sme ju využívali na 110 percent. Časom to začalo byť natoľko technicky nevhodné, že keby sme sa opäť nepresťahovali do nových priestorov, tak by sme navždy skončili,“ naznačuje Róbert Gašparík okamih, v ktorom si po viac ako 20 rokoch musel prvýkrát zobrať úver. Dovtedy si vystačil s vlastnými zdrojmi.
„Nikdy som nemal úver a rozvoj som financoval výhradne z tržieb. Keď sme však pred štyrmi rokmi stavali piatu výrobu a už omnoho väčšiu a modernejšiu, tak sme si ho prvýkrát zobrali. Bola chyba, že som to nespravil skôr, lebo sme mohli byť už oveľa ďalej, ale všetko chce svoj čas. Chcel som mať najskôr vytvorenú dostatočnú rezervu a mať istotu, že keby sa čokoľvek stalo, vedeli by sme to vykryť z vlastných zdrojov. Nakoniec nás úver výrazne nakopol,“ porovnáva Gašparík.
V súčasnosti je mäsovýroba Gašparík už na piatom mieste. Na okraji Trnavy plánuje urobiť prístavbu. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Síce drahší, ale…
Gašparík má dnes okolo 30 vlastných predajní na západnom Slovensku a k množstvu z nich sa dostal netradičným spôsobom. Predajňu si nenašiel on, ale predajňa si našla jeho.
„Keď na Slovensko začali prichádzať zahraničné reťazce, mnohí malí mäsiari a predajne sa začali báť, že ich pohltia. Postupne za mnou chodili majitelia mäsiarstiev a preberal som ich prevádzky. Vzal som prvé dve a zrazu za mnou začali chodiť ďalší, či nechcem prevziať aj tie ich,“ opisuje Gašparík.
Ruka v ruke s rozširovaním sa do nových kútov Slovenska prichádzali aj nové príležitosti. Mohli ťažiť z toho, že vlastné predajne môžu zásobovať vlastným tovarom. Šunku zrazu nepredávali len v podobe šunky samotnej, ale dokázali ju využiť aj pri výrobe bagiet, chlebíčkov, parížskeho šalátu a v ďalších produktoch. Výrazne sa tým zvýšila výťažnosť jednotlivých produktov, pretože zisk z kilogramu šunky je iný v pôvodnom stave ako pri použití v parížskom šaláte.
Podobným spôsobom začali pristupovať aj k ostatným surovinám. Bravčové plece vedia predať v surovom stave a vedia z neho spraviť aj guláš. Údené plece ponúkajú samostatne a používajú ho aj pri výrobe fazuľovej polievky.
Napokon, výrobky nepredávajú len ako hotové mäsové produkty, používajú ich aj v sieti vlastných jedální a v reštaurácii na námestí uprostred Trnavy. Vytvorili preto viaceré samostatné firmy, aby bolo jasné, aká je finančná situácia jednotlivých aktivít.
„Máme vytvorenú firmu zvlášť pre mäsovýrobu a zvlášť pre predajnú sieť. Fakturujeme si ako cudziemu zákazníkovi,“ približuje Gašparík. Najúspešnejšia zo šestice firiem je mäsovýroba, ktorá v roku 2023 dosiahla tržby 22 miliónov eur, nasledujú predajne s takmer 11,7 miliónmi eur.
Zdroj: Finstat.sk
V predajniach ponúkajú najmä vlastné výrobky, s ktorými už roky zbierajú ocenenia. Napríklad kačacia paštéta sa v roku 2017 stala najlepším exponátom veľtrhu Danubius Gastro, o rok neskôr si na rovnakom mieste odniesli ocenenia nakladané mäso vo vlastnej šťave a tlačenka. Rok 2022 patril Gašpárkom so syrom a v roku 2024 získali spišské párky prvé miesto na medzinárodnej vedeckej konferencii Hygiena Alimentorum.
„Síce sme drahší, ale produkty vyrábame z mäsa. Separát sme do výrobkov nedávali nikdy. Nakoniec to ľudia pochopili a naučili sa, že aj keď stoja naše produkty viac, sú kvalitnejšie,“ priznáva Gašparík.
Mesačne vyprodukujú do 450 ton mäsa a mäsových výrobkov. Tohtoročný október bol pre nich najsilnejším mesiacom v histórii a vyrovnal sa objemom z minuloročných Vianoc. Do tabuliek si zapísali 220 ton mäsových výrobkov, 150 ton surového mäsa, 40 ton konzerv, 30 ton ostatného sortimentu a desať ton šalátov.
Trnavský mäsiar si zakladá na obalovom dizajne. Predaj jedného produktu stúpol po redizajne o viac ako tisíc percent. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Detské párky nie sú z detí
O atraktivite produktov nerozhoduje len ich zloženie a celková kvalita, ale aj obaly. Róbert Gašparík preto prikladá značnú dôležitosť obalovému dizajnu. Myslí si, že produkt môže byť akokoľvek kvalitný a dobrý, ale keď zákazníka vizuálne neupúta, tak si ho nekúpi a neochutná.
„Keď si niekto nekúpi náš produkt, nemôže ho, pochopiteľne, ani ochutnať. Najnáročnejšie je preto dostať produkt na stôl zákazníka. Veríme, že keď ho ochutná, vráti sa k nemu,“ tvrdí Gašparík.
Občas dokonca stačí zmeniť názov produktu a predaje vyletia do nebies. Príkladom sú detské párky, ktoré pred pár rokmi premenovali na Gašpárky.
Gašparík vyrába bratislavské, spišské, trnavské, teľacie aj paprikové párky. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
„Raz sme sa zamysleli, že keď teľacie párky vyrábame z teľaciny, tak detské párky by sme mali vyrábať z detí. Ale to je nezmysel, preto sme ich premenovali na Gašpárky. Predaje okamžite vystrelili o viac ako tisíc percent,“ spomína Gašparík.
Trnavský mäsiar myslí popri podnikaní aj na sociálny rozmer a spoločnosť, v ktorej žije. Popri výrobe kvalitných a bezpečných potravín sa zameriavame aj na pomoc ľuďom, ktorí sa bez nej nezaobídu.
„Snažíme sa podporovať seniorov v sociálnych zariadeniach, mladých športovcov, základné a materské školy, nadácie Úsmev ako dar a Iskierka či rôzne benefičné podujatia. Niekoho materiálne, niekoho finančne a niekomu pomôžeme kúpiť si nové dresy alebo zdravotnícky materiál,“ uzatvára Gašparík.
