Immocap minulý týždeň informoval o novinkách projektu nového Istropolisu. CEO spoločnosti Martin Šramko pre Forbes prezradil ďalšie detaily o projekte, ale aj to, ktorá časť developmentu je najbližšia jednému z najbohatších Slovákov Petrovi Lukešovi.
Ambiciózny projekt nového Istropolisu vyrastie na bratislavskom Trnavskom mýte. V rámci prvej fázy sa postavia tri budovy a projekt sa bude finalizovať v roku 2031.
Prvé budovy by mali v rámci developmentu stáť už v roku 2027. Súčasťou komplexu bude deväť budov. Dominantou výstavby bude kultúrno-spoločenská hala, ale aj rezidenčno-administratívne budovy.
Má ísť o multifunkčný priestor, ktorý sa dá prispôsobiť rôznym typom kultúrnych eventov, ako sú koncerty, kultúrne podujatia, kongresy, konferencie, ale aj pracovné večierky. Na dizajne haly spolupracovalo štúdio Charkoalblue. Samotný interiér ponúkne 3 000 miest na státie a 1 800 miest na sedenie.
Martin Šramko. Foto: Marek Mucha
Šramko pre Forbes prezradil, že najnákladnejšou časťou developmentu bude práve spomínaná hala. „Ide o atypický priestor, ktorý sa nestavia každý deň. Bude na ňu vynaložený najvyšší rozpočet, aby bola zhotovená kvalitne, s dobrou akustikou, flexibilitou a dispozíciou,“ priblížil CEO Immocapu.
Nový Istropolis
- Veľkosť pozemku je 4,3 hektára.
- Komplex pozostáva z deviatich budov, jednej kultúrno-spoločenskej haly, troch kancelárskych budov a piatich rezidenčných budov.
- Priestor ponúkne dve námestia: centrálne a urbánne námestie.
- V rámci projektu budú vytvorené parky a fontány.
- Zeleň zahŕňa 150 stromov.
- Rozloha je 133-tisíc metrov štvorcových nadzemnej plochy.
Lukešova srdcovka
Za spoločnosťou Immocap stojí aj Peter Lukeš, ktorý sa pravidelne umiestňuje v rebríčku Forbesu Najbohatší Slováci. Podľa minuloročného zoznamu disponuje Lukeš majetkom 170 miliónov eur a umiestnil sa na 26. miesto rebríčka.
Podľa CEO Immocapu Martina Šramka nastavuje Lukeš ako zakladateľ spoločnosti aj celkovú víziu firmy a aktívne sa zapájal aj do kreovania projektu Istropolisu. „Jeho srdcovkou je určite spomínaná kultúrno-spoločenská sála, keďže má blízko k umeniu a kultúrnemu dianiu,“ podotkol CEO
Súčasťou projektu majú byť rôzne typy verejných priestorov. V lokalite tak pribudnú dve námestia – centrálne a urbánne, fontány, 150 stromov, cyklotrasy a pod projektom vznikne viac ako dvetisíc parkovacích miest.
Grafika: Forbes Slovensko
Kancelárska časť
Komplex nového Istropolisu sa bude skladať z administratívnej a rezidenčnej časti. V rámci projektu vyrastú tri kancelárske budovy a najvyššia z nich, umiestnená smerom ku Kukučínovej ulici, ponesie názov Istropolis tower.
Kancelárska časť by sa mala skladať zo 70-tisíc metrov štvorcových hrubej podlažnej plochy kancelárií, z čo ho bude 60-tisíc metrov štvorcových prenajímateľnej plochy.
Do administratívnej časti by sa malo zmestiť 5 500 metrov štvorcových obchodov, teda retailových prevádzok. V kanceláriách bude podľa odhadu developera pracovať päťtisíc zamestnancov firiem. Jedným z nájomcov je spoločnosť Dell.
Nový Istropolis. Foto: archív Immocap
Päť rezidenčných domov, 600 bytov aj prémiové bývanie
Kľúčovou časťou projektu je aj rezidenčná výstavba. Päť „bytoviek“ by malo ponúknuť približne 600 bytov a súčasťou každej rezidenčnej budovy je aj kočikáreň či priestor na uloženie bicyklov. „Vždy sa snažíme osloviť čo najširšiu skupinu ľudí,“ vysvetľuje CEO na margo rezidenčného aspektu projektu.
Podľa Šramka je pre Immocap kľúčový práve aspekt rodinného bývania. „Na vyšších podlažiach sú byty vždy trochu väčšie, prémiovejšie a s lepšími výhľadmi. Snažíme sa to však nakomponovať, aby si každý našiel to svoje, podľa svojho rozpočtu,“ opísal Šramko.
Pôvodné prvky Domu odborov
Nový komplex už podľa názvu nahradí pôvodné kongresové a kancelárske priestory Domu odborov Istropolis. Stavba si prešla finálnym búracím procesom v roku 2022 a otvorila sa polemika o zakomponovaní architektonických a umeleckých prvkov pôvodnej budovy do nového developmentu.
Šramko priznal, že z Domu odborov sa zachránilo šesť objektov, z toho tri interiérové a tri exteriérové. Medzi interiérové diela patrí vitráž od Milana Dobeša, keramický reliéf od Juraja Martha a ďalší keramický reliéf Zverokruh od Imricha Vaneka. Medzi exteriérové objekty spadá fontána Pavla Mikšíka, vlajkosláva a päť stĺpov verejného osvetlenia od Jozefa Vacháleka.
Interiér nového Istropolisu.. Foto: archív Immocap
Na stole bola aj otázka, čo sa stane s mramorovým obkladom, ktorý bol súčasťou pôvodnej budovy Domu odborov. Ešte minulý rok Šramko pre Forbes v rozhovore priznal, že obklad bol uskladnený a hľadalo sa jeho využitie v budúcom projekte. Zaujímalo nás, kam sa posunuli práve úvahy o využití obkladu.
„Do projektu nového Istropolisu bude zakomponovaný aj mramorový obklad a stále hľadáme jeho využitie. Je to materiál, ktorý bol na fasáde 45 rokov a dá sa rôzne využiť,“ poznamenal k téme pre Forbes Šramko.
