Milan Dubec je pripravený expandovať a myslí si, že trh je pripravený tiež. Žilinský veľkopodnikateľ klope so svojím realitným impériom na brány Bratislavy. A popritom stíha nabádať Slovákov, aby investovali.
„Napokon vyhrávajú tí, ktorí budujú dlhodobo a s dostatočnou víziou,“ opisuje svoju filozofiu sériový podnikateľ Milan Dubec. Vie, o čom hovorí. Na začiatku stál pri zrode najväčšieho slovenského internetového portálu Azet.sk a online zoznamky Pokec. V roku 2010 predal majoritný podiel švajčiarsko-nemeckému vydavateľstvu Ringier Axel Springer a postupne podeň posunul celú skupinu, pričom medzi rokmi 2014 až 2019 aj šéfoval slovenskej pobočke.
Dubec má blízko ako k digitálu, tak aj k médiám: okrem toho, že si ponechal minoritný podiel v Ringieri, ktorý prevádzkuje napríklad spravodajský portál Aktuality, prikúpil koncom roka 2023 do svojho portfólia aj drobný podiel vo vydavateľstve Petit Press, ktoré vydáva napríklad denník SME, Korzár či regionálne noviny MY.
Nebol by to však Dubec, ak by nehľadal ďalší priestor na expanziu. Na pozadí pandémie postupne presunul pozornosť k realitným projektom. Ako zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Reinoo investoval do rezidenčných a administratívnych projektov v Žiline, Púchove a najnovšie aj v Bratislave. S celkovou hodnotou portfólia presahujúcou 160 miliónov eur plánuje expanziu aj za hranice Slovenska, pričom už teraz skúma možnosti na americkom trhu.
Upozorňuje, že jeho úspechy nevznikli cez noc. „Nie som zástanca rýchlych riešení. Dlhodobé budovanie je kľúčom k stabilite a rastu,“ hovorí s odkazom na podnikateľské princípy, ktoré sa uňho formovali už počas študentských čias pri hraní počítačových stratégií, keď začal ako 16-ročný podnikať. Toto uvažovanie sa odráža aj o tri dekády neskôr v jeho prístupe k realitám – rozhoduje sa precízne a prehodnocuje každý krok, pričom sa nebojí prijať aj riziko, ak o ňom vopred vie.
Okrem realít sa venuje aj podpore mladých podnikateľov prostredníctvom novovznikajúcej investičnej platformy Dubec Ventures. Plán je jasný: ak bude do čoho, je pripravený preinvestovať milión eur ročne. Jedným dychom však dodáva, že úspešný startup potrebuje viac ako len dobrý nápad. „Najdôležitejšia je energia zakladateľa a jeho schopnosť presvedčiť ma, že projekt má zmysel. Ak chce niekto budovať čosi veľké, musí byť pripravený na tvrdú prácu,“ tvrdí Dubec, ktorého medzičasom poznajú Slováci aj ako jedného z porotcov „markizáckej“ televíznej šou Jama Levova.
Sám berie tieto slová vážne. Nedávno sa nadchol pre finančné vzdelávanie Slovákov a tomuto novému cieľu venuje takmer polovicu svojho času. Prostredníctvom podcastov a online obsahu nabáda ľudí k lepšiemu pochopeniu základných finančných princípov a vystríha ich pred podvodnými schémami, ktoré na nich v online priestore číhajú.
„Finančná gramotnosť je na Slovensku stále na nízkej úrovni. Ľudia nerozumejú, ako fungujú inflácia alebo zložený úrok. Ak to nezmeníme, bude pre nich stále ťažšie budovať hodnotu a zabezpečiť si budúcnosť,“ varuje Dubec, ktorý svojou osvetou už stúpil „na otlaky“ aj niekoľkým podvodníkom.
Keď sme s vami naposledy robili rozhovor, boli ste osobnosťou roka podľa Forbesu ako predstaviteľ podnikateľov, ktorí rozbehli pomoc Ukrajine. Čo sa u vás za posledné dva roky dialo?
Už v roku 2022 som si zaumienil, že chcem viac cestovať. Napríklad spomínaný rozhovor som v tom čase robil z Bali.
Stali ste sa digitálnym nomádom?
Áno, toho sa s manželkou stále držíme. Veľkú časť roka trávime v USA, potom cestujeme kade-tade po svete a následne sme aj v Európe a na Slovensku. Keďže som stále výkonným riaditeľom vo viacerých firmách, najťažšie je skĺbiť to, aby som bol blízko, aj keď nie som fyzicky na Slovensku. To je veľká výzva.
Sú problémom rozdielne časové zóny?
Ľudia, ktorí sú na Slovensku, vstanú do plnohodnotného pracovného dňa. Keď sa nachádzam v Spojených štátoch, oni už majú za sebou polovicu pracovného dňa. Keď sme boli v Ázii, tak to bolo opačne.
Akým spôsobom sa dá podobný štýl života skĺbiť s rodinou a výchovou detí?
Prvý rok sme mali v rámci výchovy len čistý „home schooling“, čo bolo celkom náročné. Druhý rok sme deti už zahrnuli do kolektívu a dosť im to pomohlo, výrazne si zlepšili angličtinu. Knižky teraz čítajú v slovenčine aj angličtine a filmy pozerajú už len v angličtine.
Spomínali ste, že napriek cestovaniu ste stále aktívny v biznise. Predpokladáme, že časťou kompetencií vo firmách ste museli poveriť kolegov. Ktoré pozície v rámci spoločnosti sú kľúčové, bez ktorých by biznis ďalej nenapredoval?
Poviem vám ich, a potom mi ich pôjde niekto „hajrovať“. (smiech)
No skúste.
V Reinoo (realitná časť podnikania, pozn. red.) je už primerane veľký tím ľudí, s ktorým robím dlhodobo, či už ide o projektových riaditeľov Romana Petra a Tomáša Surovčáka, alebo finančného riaditeľa Patrika Palečeka a ďalších. Kolegovia riadia výstavbu, projekciu, operatívu. Tak ako v minulosti, aj dnes je mojou hlavnou kompetenciou vyhľadávanie a rozhodovanie o príležitostiach a o tom, či vstúpiť alebo nevstúpiť do konkrétneho projektu. Tiež je pre mňa dôležitá architektúra a fungovanie projektov v prostredí, kde ich staviame.
Nechávate si pod sebou tie dôležité rozhodnutia.
Áno, a ako majiteľ môžem robiť aj riskantnejšie rozhodnutia. Keď v roku 2020 začala pandémia, tak sme riešili dva scenáre: na jednej strane sme sa rozprávali, ako zredukovať náklady, no zároveň sme uvažovali, či by sme aj napriek nepredvídateľnej situácii nemohli postaviť stopäťdesiat bytov v ďalšej etape projektu Zelené Vlčince v Žiline.
Čo prevážilo?
Pri druhom scenári sme museli počítať s tým, že predaju sa nemusí dariť. Plán B bol prenájom bytov. Vypočítali sme si, či by sme ekonomicky uniesli nájomný model, či z nich dokážeme zaplatiť úver na výstavbu projektu. Vyšlo nám, že áno, tak sme si povedali: poďme do toho, zvládneme to kombináciou vlastnej hotovosti a bankového financovania.
A výsledok?
Na začiatku roku 2020 sme si zazmluvnili lepšie ceny výstavby ako dva roky predtým. Všetci po nás išli s cenami o 20 percent hore a my sme išli o päť percent dole. Toto je len jeden príklad toho, čo som si ako majiteľ firmy mohol dovoliť: prijať informované riziko.
Ktorá odnož vášho biznisu tvorí najväčšiu časť EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi)? Sú to práve nehnuteľnosti?
Momentálne generujeme 90 percent EBITDA v nehnuteľnostiach, cez ich výstavbu a prenájom, a 10 percent ziskov pochádza z digitálu.
S akou veľkou hotovosťou ste sa pustili do realitného biznisu?
Na začiatku to bolo osem miliónov. Postupne sme pridávali equitu, ale aj sme veľa refinancovali. Aktuálne máme zdravú páku: 30 percent (dlhového financovania na páku, pozn. red.) na celom portfóliu.
Realitný prístav
Realitný biznis zastrešujete pod firmou Reinoo. Čo bolo pre túto realitnú odnož vášho biznisu kľúčovým míľnikom?
Nedávno som nahrával jeden podcast, kde som si uvedomil, že len za prvé roky v realitách som urobil dosť veľa akvizícií. Zo začiatku som predal podiel v Azete a na účte mi zostala veľká hotovosť (podľa historických odhadov Forbesu mohla hodnota firmy v čase predaja dosahovať 40 miliónov eur, Dubec v rozhovore z roku 2016 toto číslo nekomentoval pre podpísané dohody o mlčanlivosti, pozn. red.).
S vtedajším vydavateľstvom Ringier Axel Springer som sa v tom čase dohodol, že všetky nové investície do online budeme robiť spoločne pod Azetom. Vedel som, že máme dosť peňazí, ktoré mi žerie inflácia, a tak sme začali vyhľadávať rôzne príležitosti na investovanie. Chvíľu sme sa hľadali, v tom čase sme riešili rôzne akvizície od investícií do skalpelov až do projektu, v ktorom sa z odpadu vyrábal stavebný materiál.
Vtedy som si povedal, že nemôžem mať takýto veľký počet aktivít.
V tom čase sa objavila oportunistická investícia predaja dvoch budov v Žiline. Mali problém s financovaním, čo som využil a investoval som do nehnuteľností osem miliónov eur – mal to byť pre mňa pasívny príjem. Kúpil som dve administratívne budovy s klientmi.
Keďže som kupoval nehnuteľnosti a nie firmu, ktorá ich vlastní, tak zákon umožňuje nájomcovi pri zmene majiteľa nehnuteľnosti vypovedať nájomnú zmluvu na dobu určitú. Jedna z tých dvoch nehnuteľností mi tak zostala prázdna. V tom momente som si povedal: oukej, môj model pasívneho príjmu mi práve prestal fungovať.
Ako ste to vyriešili?
Budova mala šesť podlaží, a tak som prenajal trikrát dve podlažia trom rôznym klientom. Zároveň bolo treba urobiť „refit out“ interiéru, teda celý ho vybúrať a postaviť na mieru pre klientov. Zamestnal som prvých ľudí, ktorí sa tomu venovali, a zároveň som získal kontakty na trhu.
Keď sme dokončili obsadzovanie, pochopil som jednu vec. Dnes síce máme najlepšie budovy v meste, no ak nepostavím naozaj áčkové priestory, tak časom mi niekto zoberie klientov a budem sa trápiť len s menšími firmami. Toto som nechcel. Vždy som chcel v oblasti, kde podnikám, pôsobiť na vrchole. Byť najlepší na trhu.
Hovoríte o komplexe budov v Žiline.
Áno, tak vzniklo Nordcity Žilina.
Čo znamená dosť veľký počet akvizícií? Dá sa to kvantifikovať?
V priebehu prvých štyroch rokov sme sa len v Žiline pozerali asi na sedemdesiat objektov a pozemkov, z toho sme postupne nakúpili dvanásť pozemkov a budov. Ďalšie z tých, ktoré sme v týchto rokoch nekúpili, sme kúpili o niekoľko rokov neskôr – keď predávajúci pochopili, že im dávame dobrú ponuku –, práve aj územie Nordcity Žilina, pozemky Zelené Vlčince alebo Rezidencie Bôrik.
Akú trhovú hodnotu má samotné Reinoo?
Pod správou máme aktíva okolo 160 miliónov eur. Stále budujeme, takže budeme ďalej rásť. Ak by sme sa rozprávali o dva roky, bolo by to viac.
Aká je odhadovaná celková hodnota (gross development value) projektov vo vašom portfóliu?
Za posledných päť rokov je to 175 miliónov eur, z toho je už časť odpredaná – predali sme sedemsto bytov a dva kancelárske projekty. V roadmape na nasledujúcich päť rokov máme projekty v hodnote 300 miliónov eur a vyhľadávam ďalšie príležitosti.
Ste jediným akcionárom Reinoo?
V spoločnosti Reinoo mám 95-percentný podiel ja a päťpercentný podiel má moja manželka.
V rámci projektu Nordcity pracujete na tretej budove s názvom Obchodná II. Aká bude investícia do výstavby tohto developmentu?
Približne 31 miliónov eur.
Reinoo predalo koncom roka 2023 budovu Nordcity Poštová realitnému fondu Erste Realitná renta. Ďalším „dealom“ bol predaj dvoch administratívnych budov Okresnému súdu Žilina. Ako prebiehal samotný obchod so súdom?
Tri roky pred tým, ako sme im to predali, nás oslovili, či nevieme o budovách, ktoré by sa hodili práve pre okresný súd. V tom čase som povedal, že neviem, ale neďaleko bola na predaj budova univerzity, hoci tá im bola napokon malá. O rok sa nás opäť pýtali, či o niečom nevieme, a nevedeli sme.
Keď sa to zopakovalo, práve sa nám vyprázdnili dve budovy, keďže sme premiestnili našich klientov do Nordcity Obchodná. Tak sme ich ponúkli rezortu spravodlivosti. Bolo to celkom zaujímavé, pretože sa to predávalo v priebehu výmeny štyroch ministrov, takže som uveril, že sa to predalo, až keď sa tak stalo.
Podľa Centrálneho registra zmlúv bola cena za predaj budov Okresnému súdu Žilina takmer 14,5 milióna eur. Aká bola cena za predaj Nordcity Poštová?
Na to, že hovoríme o regióne, išlo o veľmi dobrý obchod. Cena bola podobná, ako keby sme predávali v Bratislave. Určite pomohlo aj to, že sme išli do náročných certifikácií a vysokej kvality realizácie.
Išlo o vyššiu cenovku, ako pri spomínanom obchode za vyše 14 miliónov?
Násobne vyššiu. Nordcity Poštová má plochu 12,6-tisíca metrov štvorcových a ide o modernú áčkovú administratívnu budovu.
Nomád – developer
Kam pôjdu peniaze z predaja Poštovej?
Povedal som si, že je čas diverzifikovať, aby sme neboli len v Žiline. Hlavným účelom predaja je diverzifikácia mimo Slovenska, inak by sa neoplatilo predávať ani jeden z týchto projektov.
Kde to bude? Spojené štáty?
Pozerám sa do Česka a USA.
foto Pasha Borsai
O čo konkrétne pôjde? Zase o reality?
V USA sú príležitosti v rôznych štátoch a rôznych mestách; oficiálne majú viac ako 330 miliónov obyvateľov a keď pripočítame neoficiálnych obyvateľov, tak sú Spojené štáty takmer tak obývané ako Európska únia. Každý štát má odlišný trh, každé mesto je iné, no obrovskou výhodou je spoločný jazyk a príbuzná legislatíva.
Ak budete expandovať do Spojených štátov, pôjde o rezidenčné projekty?
Jednoznačne rezidenčné, pôjde o typ nájomného bývania. Vlastníte celý objekt a prenajímate jednotlivé jednotky.
Máte už konkrétny plán, kedy by ste mohli začať s realizáciou?
Momentálne sa neponáhľam. Trh sledujem a investujem tam, kde rozumiem podmienkam. Zistil som, že miestny development je v USA omnoho náročnejší než na Slovensku. Banky tam poskytujú len 50 percent financovania, ďalších 30 percent si musíte požičať od súkromných investorov za vysoký úrok a zvyšok investujete sami. K tomu sa pridávajú náklady na pozemky a roky čakania na povolenia, preto chcem uzavrieť partnerstvo so skúseným miestnym developerom.
Hľadáte už partnera na americkom trhu? Prípadne máte niekoho vyhliadnutého?
Mám už dobrú sieť kontaktov, no záleží od konkrétneho štátu.
Zatiaľ ste s real estate v Púchove a Žiline. V rámci Slovenska sa nechystáte expandovať?
Máme podpísaný prvý joint venture v Bratislave.
O aký projekt a v akej lokalite pôjde?
Ide o menší rezidenčný projekt s približne sto bytmi. Nachádza sa v mestskej časti Nové Mesto, nie úplne v centre, ale stále v širšom centre Bratislavy. Projekt bude mať šesť až sedem poschodí a na prízemí bude priestor pre retail.
Koľko ste do tohto projektu investovali?
Máme partnera, ktorý do projektu vložil pozemok, my financujeme projektovú prípravu a ďalšie súvisiace náklady. Celkovo plánujeme do tohto projektu investovať ešte pred začiatkom výstavby niekoľko miliónov eur.
Je tento projekt začiatkom vašej expanzie do Bratislavy?
Nazval by som to skôr pilotným projektom. Je to síce len sto bytov, ale už teraz hľadáme ďalšie príležitosti. Disponujeme dostatkom kapitálu z predchádzajúcich transakcií a v rámci nášho klubu investorov máme skupinu šiestich až siedmich partnerov vrátane môjho bývalého spoločníka z Azetu a niektorých slovenských podnikateľov. Spoločne sme už investovali nižšie desiatky miliónov eur.
Čo znamená dostatok kapitálu? Koľko ste ochotní preinvestovať na bratislavskom realitnom trhu?
Dnes je to najmä o príležitostiach. Keď nájdete dobrú investíciu, kapitálu ponúka trh dostatok. Dôležité je byť dôveryhodným partnerom.
Kto patrí do vášho klubu investorov?
Dlhodobo spolupracujem s Marekom Vaclavíkom z Azetu. Sú to aj ďalší spoluinvestori, aktuálne máme sedem partnerov, ktorí s nami investujú na projektovej báze.
Nebojíte sa v Bratislave konkurencie zo strany veľkých developerov?
Nebojím sa toho, že by bol v Bratislave prebytok nových bytov. Vidím tu viacero faktorov, ktoré vytvárajú neustály dopyt po bývaní. Urbanizácia pokračuje, ľudia sa sťahujú do väčších miest a rastúcich regiónov. Rozvodovosť stúpla z 15 percent na 50 percent, čo znamená, že viac bytov obýva len jeden človek. Navyše mladšia generácia odkladá zakladanie rodín, čo zvyšuje potrebu bytov na obyvateľa. K tomu treba pripočítať aj utečencov z Ukrajiny, ktorí sa usadili na Slovensku, v Česku a Poľsku. Ak tu zostanú, prispejú k HDP, ale zároveň budú potrebovať bývanie.
Ďalším problémom je rýchlosť schvaľovania povolení a výstavby, čo znamená, že na uspokojenie dopytu po bývaní budeme potrebovať desať až pätnásť rokov. A hoci populácia postupne starne a klesá, mladší ľudia nechcú bývať v starých panelákoch, ktoré nevyhovujú moderným štandardom, preto očakávam, že dopyt po novostavbách sa bude ďalej zvyšovať.
Slovensko má pritom jednu z najnižších dostupností bývania v EÚ. Kde vidíte príčinu?
Problém nie je cena bytov, ale nízke príjmy. Náklady na výstavbu sú u nás porovnateľné s Nemeckom, pretože rovnaké materiály a technológie stoja rovnako. Ako by som teda ja ako developer mohol stavať výrazne lacnejšie? Jediným riešením na zlepšenie dostupnosti bývania je zvyšovanie miezd alebo zníženie DPH. V budúcnosti očakávam kontinuálny rast cien nehnuteľností v dôsledku inflácie, ktorú zažívajú developeri a premietame ju logicky do cien nových bytov. To ťahá hore aj hodnotu starších bytov.
Nerozmýšľali ste nad nájomným bývaním aj na Slovensku?
Áno, ale problém nájomného bývania na Slovensku spočíva v tom, že inštitúcia, ktorá by ho chcela poskytovať, čelí konkurencii zo strany súkromných investorov. Tí môžu získať hypotekárny úver s úrokom okolo štyroch percent, zatiaľ čo inštitucionálny investor má úroky na úrovni šiestich percent.
To vytvára výrazný rozdiel: súkromní investori prenajímajú nehnuteľnosti s výnosom päť-šesť percent, zatiaľ čo inštitucionálne firmy by na dosiahnutie rovnakého zisku potrebovali nájomné vo výške osem – desať percent.
Táto situácia je priaznivá pre nájomníkov, pretože súkromní investori dokážu ponúknuť byty za dostupnejších podmienok. Navyše títo investori často osobne spravujú svoje nehnuteľnosti, čo ešte viac znižuje náklady. Naopak, inštitucionálne firmy musia zohľadniť dodatočné prevádzkové výdavky, ktoré si vyžadujú čas a peniaze.
Čiže by ste do toho ako developer skôr nešli?
Nájomné bývanie na Slovensku zatiaľ nie je našou prioritou, ale ako som spomínal, zvažujeme možnosti v zahraničí, najmä v USA. Tam sú nájomné výnosy na úrovni desať percent z hodnoty nehnuteľnosti, čo robí tento segment oveľa atraktívnejším. Plánujeme sa zamerať na takzvané multifamily projekty, kde v jednej budove môže bývať niekoľko desiatok až stoviek rodín.
Niektorí developeri experimentujú s družstevným bývaním. Nezvažujete túto možnosť?
Družstevné bývanie sme analyzovali a máme k nemu rozpracovanú štúdiu. Je to zaujímavý spôsob predaja a počítame s ním v pripravovaných projektoch. Skúsenosti z Bratislavy však ukazujú, že jeho štart je pomalší, ako som čakal.
Vypláca sa vám predaj bytov v rámci rezidenčných projektov?
Áno, ale rezidenčný development má dlhý cyklus. Jeden projekt trvá zhruba päť až sedem rokov od prípravy po dokončenie a predaj. Náš plán je ročne dokončiť stopäťdesiat bytov. To je základná zložka nášho biznisu, ktorá nám umožňuje stabilný rast a efektívne plánovanie.
Na akú sumu sa chcete pri bytoch dostať za rok, aby to pre vás bolo optimálne?
Momentálne dokončujeme približne stopäťdesiat bytov ročne, toľko bytov predávame posledné roky v Žiline a Púchove za jeden rok. Ak by sme mali viac projektov súčasne, tento počet by mohol ešte narásť. Tento rok je pre nás zatiaľ najúspešnejší v histórii, čo sa týka predaja.
Čo to pre vás znamená z hľadiska tržieb? S akými výsledkami ste ukončili vlaňajšok?
Za minulý rok sme mali konsolidované tržby 30 miliónov z nájmov a predaja bytov a konsolidovanú EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi, pozn. red.) 10,6 milióna. Z digitálneho portfólia je EBITDA pripadajúca na výšku podielov skupiny ďalší milión eur.
Ktorý rok bol pre vás najnáročnejší?
Rok 2023. Boli sme stále profitabilní a dokázali by sme fungovať aj pri nižšom predaji, ale vzhľadom na naše ambiciózne plány a očakávania to nebolo ideálne.
Kde pálite najviac hotovosti?
V startupoch. To ste chceli počuť?
Vy sám rád hovoríte, že startupy sa nepodporujú, ale investuje sa do nich, pretože čakáte finančnú návratnosť…
Máte ma celkom načítaného. (smiech)
Preto je logická otázka, či sa oplatí na Slovensku do startupov investovať.
Kedysi vychádzal Magazín Internet a raz vyšiel s titulkom „Spaľovači peňazí“. To bolo v roku 1998 a vtedy som si povedal, že ja nikdy nebudem spaľovač peňazí. Určite sa do startupov oplatí investovať, ale ide o veľmi rizikový šport.
Veľká časť startupov, možno 90 percent, zomrie do dvoch rokov. Keď si však zoberieme zvyšných desať percent, časť z nich vyletí hore, časť z nich sa uživí a ďalšia zase zomrie v dlhšom horizonte. Je to proces, pri ktorom sa ako startupista veľa naučíte.
Keď ako investor investujete do startupov, tak jeden alebo dva vám musia zarobiť na zvyšných päťdesiat, ktoré vám nevyšli. Tak sa to aspoň hovorí medzi investormi. Moja štatistika ako startupistu je radikálne lepšia. Zo startupov, ktoré som založil, väčšina prežila a urobila veľmi pekné čísla.
Ako si zadeľujete čas v rámci svojho portfólia? Čomu venujete najväčšiu pozornosť?
Aktuálne sa snažím venovať 40 až 50 percent času finančnému vzdelávaniu Slovákov, a to aj prostredníctvom podcastov a online obsahu. Ďalších 50 percent venujem realitným projektom. Zvyšok času ide na investície. O investície sa mi starajú dvaja kolegovia – či už o tie z Jamy Levovej, alebo keď nájdeme niečo zaujímavé na trhu. Mesiac dozadu sme podpisovali jeden slovenský startup, to už mimo Jamy Levovej.
Čo je to za projekt?
Auttia – je to digitalizácia pre autoškoly a ich študentov. Ide najmä o pohodlnú rezerváciu jázd medzi študentmi a inštruktormi, čo sa doteraz robilo po starom telefonátmi a zapisovaním. Auttia doniesla mobilnú aplikáciu. Autoškoly, kde sme nasadili aplikáciu ako prvým, zaznamenali väčší počet záujemcov o kurzy.
Ide o mladý akčný tím chalanov z Prešova, ktorí ma kontaktovali sami. Dokonca pracovali a investovali rýchlejšie, ako sme stíhali podpísať zmluvy. Stalo sa, že nám volali, či im už nemôžeme poslať dopredu nejaké peniaze, pretože oni už developujú to, na čom sme sa dohodli počas rokovania. Celý systém dokázali vyvinúť a financovať len z pôžičiek, teda ešte skôr, ako došlo k finálnej investícii.
Koľko ste do nich investovali?
Spolu 150-tisíc eur.
Čo pribudlo do vášho podnikateľského portfólia za posledné obdobie, ak vynecháme celý segment real estate?
Tým, že som sa pustil do Jamy Levovej, vytvoril som firmu, ktorá zastrešuje všetky nové nerealitné investície – Dubec Ventures. Okrem investícií z Jamy Levovej tam patrí Auttia, Elv.Ai a regionálne médiá. Najmä v čase budúcich AI generovaných správ bude priestor práve pre originálne regionálne spravodajstvo.
Ďalších 300-tisíc eur som investoval do spoločnosti Impact Ventrues s nadáciou Pontis a investičným fondom CB Espri. Dokopy sme tam vyzbierali tri milióny eur. V Impact Ventures som 25-percentným spoločníkom. Investujeme do podnikov, ktoré prinášajú inovácie so spoločenským dopadom. Máme tam už štyri investície a hľadáme ďalšie.
Spomínané CB Espri je spájané skôr s európskymi financiami a štátnymi peniazmi. Je na mieste prepájanie súkromného kapitálu s podobnými zdrojmi?
Páčilo sa mi na tom, že sú to investície so spoločenským dopadom. Aj cez moju nadáciu podporujem aktivity so spoločenským významom. Sú tam dohodnuté už štyri investície, ale zatiaľ ich nemôžem konkretizovať.
Naznačili ste, že startupy sú často oblasťou, v ktorej sa pália peniaze. Do akého segmentu pri začínajúcich projektoch a startupoch by ste nikdy neinvestovali?
Moje základné pravidlo znie: neinvestujem do oblastí, ktorým nerozumiem. Toho sa držím v hlavnom podnikaní, no sú aj výnimky. Teraz sme investovali napríklad do spoločnosti, ktorá robí vývoj v oblasti zdravotníctva, a tam naozaj nie som doma.
Jama Levova je náročnejšia. Ide o firmy z rôznych oblastí. Podnikateľské princípy v nich stále platia, ale dal som si pravidlo, že pôjdem do všetkého, čo bude mať dobrý tím a dobrý projekt, s výnimkou toho, že určite nepôjdem do žiadneho food trucku. A teraz už máme aj ten – Rolltown. (smiech)
Takže výnimka z pravidla.
Jama Levova pre mňa nie je nevyhnutne len o zisku, ale aj o podpore životaschopných podnikateľov, no musím mať pocit, že na konci bude aj zisk. Pri startupoch je extrémne dôležitý samotný zakladateľ a energia, ktorá z neho ide. Ak by malo byť jedno pravidlo, do čoho neinvestujem, tak do zakladateľa, ktorý ma nepresvedčí o svojich schopnostiach.
Osobne preferujem online trhoviská, pretože tým rozumiem. Keď si vezmete prierez online projektov, čo som v živote vytvoril, tak je to určitá forma podobných internetových trhovísk. Marketplaces sú modernou verziou pôvodnej inzercie v tlačených novinách.
Napríklad aj taký Pokec bol svojím spôsobom zoznamovací „marketplace“ – zanikli tlačené zoznamovacie inzeráty a máme tu online zoznamky. Následne sme spustili ďalšie – Nehnuteľnosti, Autobazar, Bistro…
Keď hovoríte o podobných online platformách, sú ešte škálovateľné? Dá sa z nich v súčasnosti urobiť firma, ktorá vie zarobiť stovky miliónov, ako je to pri startupoch?
Marketplaces sú jednou z najziskovejších oblastí – nehnuteľnosti, autá, nákupné platformy. Buď môžete zásadnou technologickou inováciou narušiť pozíciu aktuálneho lídra, alebo si vyberiete inú oblasť života, kde ešte marketplace nie je. Prípadne si vyberiete niche – napríklad sashe.sk (portál na predaj „handmade“ produktov, pozn. red.), čo je skvelý príklad niche marketplace.
Strategické hry: Neriešiť pätnásťminútové ciele
V minulosti ste povedali, že hranie strategických počítačových hier vám pomohlo pri podnikaní. Aké konkrétne vlastnosti potrebné pre biznis vedia „nakopnúť“ klasiky ako Warcraft, SimCity či Transport Tycoon?
Keď sme hrávali strategické hry, napríklad Red Alert, tak boli dva druhy hráčov.
Tí, ktorí útočili, a tí, ktorí budovali…
Áno. Ja som bol vždy ten, ktorý budoval. Hru som vždy naťahoval aj na dve hodiny. Tí, ktorí šli na deštrukčný režim, vyhrávali na začiatku, no tí, ktorí budovali a vytvorili si impérium s vytváraním zdrojov, zásobovaním, obranou, vyhrali celú hru. V princípe to je veľmi podobné podnikaniu a investovaniu.
Sú ľudia, ktorí chcú rýchlo zarobiť, a tak im to buď vyjde, alebo rýchlo zhoria. Napokon však vyhrávajú tí, ktorí budujú dlhodobo a s dostatočnou víziou. Presne toto ma naučili strategické hry: budovať dlhodobo a s víziou a neriešiť 15-minútové ciele.
Ako hodnotíte svoje pôsobenie v televíznej súťaži Jama Levova? Koľko investícií sa reálne zrealizovalo po vypnutí kamier?
Do Jamy Levovej som šiel, pretože som cítil, že je to skvelý priestor na popularizáciu podnikania a inšpirovanie ľudí. Mojou hlavnou úlohou je ukázať, že premýšľať podnikateľsky má zmysel. Z prvého ročníka sme dohodli dve investície a aktuálne z druhého ročníka ešte doťahujeme tri ďalšie.
Samozrejme, to, čo diváci vidia na obrazovke, je predbežná dohoda. Počas natáčania podnikatelia stále hľadajú investorov. Stalo sa mi, že kým sme sa dohodli, títo ľudia našli nového investora a prišli s inou ponukou. Prípadne sa pri due dilligence objavia veci, ktoré nestihli byť povedané v televízii. Na druhej strane relácia Jama Levová pomáha podnikateľom aj tým, že ich firmy extrémne zviditeľní.
Koľko ste v rámci startupov preinvestovali?
Za rok 2024 cez milión eur, ale nie všetko išlo do projektov z Jamy Levovej.
A koľko ste už dokopy preinvestovali do startupov?
Spolu 1,4 milióna eur.
Povedzte, aký veľký kapitál budete mať „na hranie“ v rámci Dubec Ventures?
Ak bude do čoho, tak jeden milión ročne.
A aký veľký je váš podiel vo firmách, do ktorých investujete?
To závisí od konkrétneho prípadu. V niektorých firmách mám jednotky percent, v iných desiatky percent, záleží na type investície a podmienkach dohody.
Startupom môže komplikovať situáciu, ak má anjelský investor veľký podiel vo firme. Ako to riešite vy?
V prípade startupu Elv.ai som ako angel investor s väčším podielom, ale to je preto, že som bol pri zrode danej myšlienky. Ak by prišli s novým investorom, ktorý by chcel investovať, nemám problém ustúpiť. Pre mňa je dôležité vyššie dobro a rozvoj firmy. Každý racionálny angel investor pochopí, že so vstupom ďalších kvalitných investorov sa jeho investícia zhodnotí lepšie, a preto ich do projektu pustí.
Čo potrebujete počuť od mladých podnikateľov, aby vás presvedčili o svojom potenciáli?
Je to individuálne, ale niektoré veci ma dokážu vytočiť.
foto Pasha Borsai
Ktoré?
Napríklad keď niekto prezentuje lenivosť ako work-life balans. Chápem, že rôzne fázy života vyžadujú rôzne prístupy, ale pre mňa znamená work-life balans najskôr desať – pätnásť rokov intenzívnej práce, aby som si neskôr mohol dovoliť kvalitný životný štýl. Ak však niekto chce pracovať len šesť hodín denne, štyri dni v týždni, popritom organizovať teambuildingy a workshopy, to nie je zakladateľ, akého hľadám.
Od mladého človeka, ktorý má 22 rokov, očakávam, že využije svoju energiu a mladosť na budovanie hodnoty. Čím viac vybuduje na začiatku, tým jednoduchšie to bude mať neskôr. Mladí by si mali už v 25 rokoch klásť otázku, ako zabezpečiť svoju budúcnosť, a nie riešiť work-life balans.
Naučím vás rozumieť peniazom!
Ako hodnotíte finančnú gramotnosť Slovákov?
Na veľmi nízkej úrovni. Väčšina ľudí nerozumie základným konceptom, ako je zložený úrok, ktorý funguje nielen v aktívach, ale aj v znalostiach, skúsenostiach a vo vzťahoch. Ak sa naučíte stavať na tom, čo ste vybudovali, dokážete zvyšovať hodnotu dlhodobo a exponenciálne.
Ľudia často nechápu infláciu a jej dopad. Vidia ju len v cene potravín, ale nevnímajú rast cien nehnuteľností, akcií či nákladov na zamestnancov. Ak niekto investuje do dlhopisu s trojpercentným ročným výnosom, pričom inflácia aktív je šesť percent, reálne stráca hodnotu svojich peňazí. Podobný problém vidíme v dôchodkových fondoch. Keby ľudia zostali v akciových fondoch namiesto dlhopisových, mali by dnes päťnásobok svojich úspor.
Finančné povedomie je kriticky dôležité. Aj jednoduché rozhodnutia, ako prestať platiť za Netflix, môžu mať významný vplyv. Nie preto, že ušetríte tých pár eur, ale preto, že získate dve hodiny denne, ktoré môžete investovať do vzdelania, podnikania alebo iných aktivít, ktoré vám môžu priniesť oveľa vyššiu hodnotu. Tieto dve hodiny navyše môžu byť kľúčom k vášmu rastu.
Koľko percent času vám zaberá nahrávanie podcastov a podobné vzdelávacie projekty?
Aktuálne asi 40 percent času. Mimochodom, je to 40 percent z dvanástich hodín denne, šesť dní v týždni. Inou optikou je to práca na plný úväzok.
Ste však investor a očakávate návratnosť pri mnohých projektoch. Akú návratnosť čakáte pri týchto aktivitách, ktorým venujete 40 percent svojho času?
Napríklad takú, že keď pôjdem po ulici, budem stretávať ľudí, ktorí sa usmievajú, lebo vedia, že sa o seba dokážu postarať a nemusia mať depresie z finančnej neistoty v budúcnosti.
V jednom zo svojich podcastov ste otvorili tému pyramídových firiem, ako je napríklad Eaconomy. To sú podniky, ktoré sľubujú rýchle zbohatnutie. Aký máte názor na tento typ biznisu?
Existuje segment podnikania, ktorý sa pohybuje na hranici medzi šedou a čiernou zónou. Takéto firmy cielia na ľudí, ktorí sú v zúfalej situácii, a snažia sa to využiť. Kasína, „pôžičkárne“ či predajcovia zázračného vzdelania a rád, ako rýchlo zbohatnúť – všetko patrí do tejto kategórie. Eaconomy je len jednou z mnohých takýchto firiem.
S týmto ste však otvorili Pandorinu skrinku. Ako reagovali ľudia, ktorým ste mohli zasiahnuť do biznisu?
Zdá sa, že som niektorým stúpil na otlak. Pokúšali sa mi blokovať účty na sociálnych sieťach a „odporúčali“ mi, aby som sa radšej venoval niečomu inému.
Dostali ste aj vyhrážky?
Priame vyhrážky nie, skôr odporúčania, nech sa venujem niečomu inému, alebo výčitky. Napríklad mi písali, že teraz pre mňa mamičky nedostanú späť svoje peniaze. Ale keď tvrdia, že ich systém signálov, ako obchodovať na burze, funguje, tak by s tým nemali mať problém. To len ukazuje, že ide o klasickú pyramídovú schému.
Ako taká schéma funguje?
Najprv vás prostredníctvom sociálnych médií influencerky presvedčia, že vďaka pár hodinám obchodovania na mobile viete zarobiť tisíce mesačne alebo aj denne. Musíte zaplatiť mesačné školné 150 eur, kde vám vysvetlia, ako obchodovať menové páry. Odporučia vám registráciu u neregulovaného brokera, kde obchodujete extrémne rizikové CFD s pákou 1:1 500. Vysvetlia vám, že vy kupujete alebo predávate nejaký menový pár. V skutočnosti ľudia uzatvárajú len zmluvu na zmenu.
Napríklad ja kupujem zlato pri kurze 2,6-tisíca dolárov za uncu. Zaplatíte taký poplatok, že ste už na cene 2,6-tisíca, a čakáte, či zlato narastie o dva doláre za uncu, a vtedy predávate. Finta je, že túto cenu určuje broker a nie trh. Keď broker povie, že cena je o dva doláre nižšia, tak ste v mínuse a prichádzate o vklad. A vy sledujete graf, ako to ide hore a dole, a dúfate, že ste sa trafili do toho, kam to pôjde. Keď na „tradingu“ strácate, povedia vám, aby ste priniesli ďalších troch ľudí a peniaze sa vám tak vrátia z provízií z predaja tohto kurzu. Ale provízie od brokera vám už nedajú.
Všetky pyramídy časom padajú, videli sme to už mnohokrát. Treba si uvedomiť, že každý, kto vám sľubuje rýchle zbohatnutie, klame. Ak by niekto dokázal zo sedem eur spraviť tritisíc za mesiac, tak by už dávno obchodoval pre najväčšie finančné inštitúcie na svete. Namiesto toho investujte čas a energiu do seba – naučte sa niečo nové, budujte svoje schopnosti. To je tá skutočná investícia, ktorá má hodnotu.
Je ešte stále populárne robiť takéto podvody?
Nonstop. Týchto „traderov“ je veľa. Sú tu call centrá, ktoré od ľudí vyťahujú peniaze na investovanie do krypta, umelej inteligencie, volajú vám neznámi ľudia a sľubujú, že vám zhodnotia financie. A ľudia im naivne posielajú stovky až desaťtisíce eur. Ak by vám niekto na ulici povedal „Dajte mi sto eur, ja vám ich zhodnotím“, bežali by ste od neho preč. Ale cez telefón, keď to znie presvedčivo, je to iné. Takýchto call centier je len v Bratislave niekoľko.
Ale späť k online obchodovaniu menových párov. Psychológ v mojom podcaste toto obchodovanie prirovnal k závislosti od hazardu. Keď pri tradingu zarobíte, telo si zapamätá ten pocit radosti. Keď prerobíte, túžite zažiť tú výhru znova, preto do toho ľudia dávajú ďalšie peniaze, podobne ako pri hazardných hrách. Pritom 95 percent ľudí, ktorí to hádžu na takýto trading, príde v dlhodobom horizonte o celý vklad.
Ako sa tieto podvody líšia od klasických kasín?
Kasíno je regulovaný biznis. Časť peňazí ide majiteľovi, časť štátu. Pri týchto „tradingových“ schémach idú peniaze na ostrovné účty brokerov. Tí si ich rozdeľujú s influencermi, ktorých jedinou úlohou je zverejniť „screenshoty“ s textom: „Pozrite sa, koľko som zarobil.“ Vy si poviete, že to nemôže byť reálne, ale čo keby? Čo keby z vašej 300-eurovej materskej mohlo byť 1 500 eur? Ľudia sa nechajú zlákať touto vidinou. A tí, ktorí tieto služby predávajú, ich nevarujú, že majú obrovskú šancu prísť o všetky peniaze. Prípadne ak o ne prišli, tak im hovoria, že majú byť trpezliví a ďalej to skúšať.
Je to výsada Slovenska, alebo sa takéto schémy dejú aj inde vo svete?
Takéto štruktúry fungujú najlepšie v krajinách, kde je ekonomický nedostatok. Tam, kde ľudia najviac zarábajú, ich nájdete menej často. Na Západe sa toho ľudia boja, pretože tam za takéto praktiky hrozia pokuty alebo aj väzenie. Predstavte si našich influencerov, aké by to bolo, keby sa to u nás prísne regulovalo. Pokiaľ vás zaregistrujú na takejto neregulovanej platforme, kde prídete o peniaze, tak by niesli zodpovednosť za vaše straty a museli by ich nahradiť.
V mediálnom biznise aktuálne cielite skôr na regionálne médiá. Aký je rozdiel medzi vaším pôsobením v celoslovenských médiách a v týchto regionálnych?
Základný rozdiel je v tom, že keď som bol v Ringieri, reálne som osobne budoval a riadil firmu. Dnes som už iba pasívny investor. V Ringieri mám 13 percent, v Petit Presse 1,5 percenta a v regionálnych médiách 60 percent. Verím, že regionálne médiá majú budúcnosť, a preto do nich investujem.
Ak by vám niekto na ulici povedal: Dajte mi sto eur, ja vám ich zhodnotím, bežali by ste od neho preč. Ale cez telefón, keď to znie presvedčivo, je to iné.
Sú vaše regionálne médiá už finančne sebestačné?
Ak by sme neinvestovali do rozšírenia do ďalších regiónov, tak niektoré kraje by dokázali byť ziskové. Mojím cieľom však je posunúť firmu na úroveň, kde by dokázala generovať obrat okolo 2,5 až 3 milióny eur ročne, a to kombináciou inzercie a predplatného.
Penta so svojím vydavateľstvom News and Media Holding nedávno prikúpila Nový Čas, ktorý počas vášho pôsobenia v Ringieri ešte patril pod túto spoločnosť. Ako hodnotíte tento obchod?
Nerád hodnotím kroky iných hráčov na trhu.
Aký ste vy mediálny investor?
Mojím nastavením je nezasahovať do obsahu médií. Ak začnete zasahovať do mediálnej slobody, odrazí sa to na kvalite obsahu.
V rámci Žilináka ste sa nedostali do konfliktu záujmov, keďže v tomto regióne realizujete developerské projekty?
Práve preto sa do mediálneho obsahu nestarám.
Ako to bolo v Ringieri? Snažil sa vás niekto ovplyvňovať?
Kým som bol vo výkonnej funkcii, stávalo sa to častejšie. Postupne však ľudia pochopili, že so mnou tieto veci nevyriešia, takže maximálne môžu vyjadriť svoj názor. Ako majiteľ média máte zodpovednosť v prípade, že vznikne podozrenie na neetické správanie redakcie alebo šéfredaktora. Ak však pracujú čestne a obsah má pozitívnu odozvu, úlohou majiteľa je stáť za rozhodnutiami šéfredaktora.
Okrem médií máte podiel aj v Elv.ai, startupe, ktorý sa zameriava na moderovanie nenávistného obsahu na internete a dezinformácií. Ako vnímate dôležitosť tejto témy v mediálnom biznise?
Diskusie pod článkami sú súčasťou obsahu a je potrebné ich moderovať. Tento startup umožňuje robiť to systematicky, nonstop a s nižšími nákladmi, ako keby to riešila redakcia. Slušné diskusie sú dôležité nielen pre obraz médií, ale aj inštitúcií, firiem či influencerov, ktorí chcú mať pod svojím obsahom kultivované komentáre. To je zas dôležité pre reklamných partnerov.
A čo hovoríte na názor, že moderovanie diskusií je zásahom do slobody slova?
Pokiaľ je diskusia slušná a vecná, nič sa nemaže. Ale ak niekto robí neplechu, nemá v diskusii čo hľadať. Videli sme prípady, keď sa v diskusiách objavovali vyhrážky smrťou – to už nie je otázka slobody slova, ale bezpečnosti. Vulgarizmy sú pritom ešte ten menší problém.
Čo si myslíte o tom, že Mark Zuckerberg vyhlásil, že Facebook už nebude overovať fakty po vzore Muskovej X?
Príchod neregulovaného rozhlasu v minulosti umožnil masovú propagandu, ktorá pomohla k vzostupu Adolfa Hitlera. Dnes sociálne médiá vytvárajú podobne neregulovaný priestor, kde sa šíri nenávisť a dezinformácie. Čaká nás nepekná skúsenosť, ktorá nás naučí, že určitá forma regulácie je nevyhnutná, ako aj v tradičných médiách.
V tradičných médiách je nemysliteľné, aby dostala priestor len jedna strana bez možnosti vyjadrenia protistrany. Naopak, sociálne médiá vás zatvoria do informačnej bubliny, kde dostávate len jednostranný pohľad, ktorý podporuje vaše existujúce presvedčenia. Algoritmus sa rozhodol, že vám viac vyhovuje jeden konkrétny názor a obmedzí vám zobrazovanie opačného názoru.
Toto rozhodnutie Facebooku a X nie je len o tom, že nebudú overovať fakty. Je to o vytváraní ekosystému, kde sa ľudia ocitnú v izolovaných názorových komunitách, čo má negatívne dopady na spoločnosť. Toto je úplný opak slobody slova – sociálne médiá vytvorili priestor, kde si môžete povedať, čo chcete, no váš názor druhej strane nezobrazíme, lebo naň nereaguje dobre a nechce ho počuť.
Zjednoduším to: ak niekto chce len informácie o tom, že Zem je plochá, tak časom má celý Facebook plný informácií o plochej Zemi. Vy môžete slobodne dávať dôkazy o tom, že Zem je guľatá, no sociálna sieť mu ich nezobrazí. To je tá hlavná zložka cenzúry: „Píš si, čo chceš, my to len nevytlačíme.“
Dubcove reality
Milan Dubec odštartoval realitné biznis aktivity v roku 2011, keď založil Reinoo. Spočiatku sa zameral na Žilinu, postupne prekročil hranice regiónu a dnes sa rozhliada nielen po hlavnom meste, ale aj po USA.
Výber hotových projektov
Celkovo do hotových projektov Reinoo zainvestovalo 140 miliónov eur.
Nordcity Poštová a Obchodná I
Rozloha:
Poštová: kancelárie 10 440 m², retail 2 260 m², iné 4 506 m²
Obchodná I: 12 385 m², retail 1 084 m², iné 4 951 m²
Začiatok a koniec výstavby: Poštová 2017 do 2019, Obchodná I 2021 a 2023
Lokalita: Žilina
Jeden z najdôležitejších a kľúčových projektov z portfólia developera. Ide o kancelársky projekt v Žiline Nord City. Komplex sa skladá z budovy Nordcity Poštová a Obchodná. Prvú z menovaných Reinoo predalo realitnému fondu Erste Realitná renta za milióny eur. Súčasťou žilinskej biznis IT zóny je aj parkovací dom s rozlohou parkovacej plochy 14 550 metrov štvorcových, ktorý vyrástol v kancelárskej štvrti na prelome rokov 2022 a 2023.
Reinoo
Pod Zábrehom I a II
Rozloha:
Pod Zábrehom I: bytová časť 7 632 m², iné 8 858 m²
Pod Zábrehom II: bytová časť 9 840 m², retail 383 m², iné 4 300 m²
Začiatok a koniec výstavby: Pod Zábrehom I od 2016 do 2020, Pod Zábrehom II od 2021 do 2024
Lokalita: Púchov
Projekt mimo žilinského regiónu. Prvá časť výstavby vyrástla na okraji mesta Púchov medzi rokmi 2016 a 2020 a ponúkla 108 bytov. Nadväzujúci projekt Pod Zábrehom II ponúka expanziu novovznikajúcej púchovskej štvrte a 129 bytov.
Reinoo
Banka
Rozloha: kancelárie1 850 m², retail 191 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2014 a 2017
Lokalita: Žilina
Ide o jednu z architektonických ikon Žiliny, ktorú postavili v roku 1912. Po vyše sto rokoch v roku 2015 prešla pod záštitou Reinoo rekonštrukciou. Stavba slúži okrem iného aj na prenájom administratívnych priestorov.
Reinoo
Hollého 6
Rozloha: kancelárie 1 903 m², iné 1 235 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2019 a 2021
Lokalita: Žilina
Kancelárska budova z katalógu Reinoo nahradila schátranú asanovanú budovu v centre Žiliny. Kancelársku stavbu skolaudovali v roku 2021 a pod strechou ponúka 1 900 metrov štvorcových prenajímateľnej kancelárskej plochy. Budova v britskom tehlovom štýle disponuje piatimi poschodiami a zelenou strechou.
Reinoo
Rezidenčný projekt Zelené Vlčince
Rozloha: celkovábytová plocha všetkých etáp 36 553 m²
Začiatok a koniec výstavby: I. a III. etapa od 2019 do 2024, IV etapa od 2024 do 2026
Lokalita: Žilina
Rezidenčný projekt je situovaný do žilinskej mestskej štvrte Vlčince. Výstavba novej bytovej štvrte je rozdelená na štyri fázy, dokončené sú aktuálne prvé tri a vo výstavbe je finálna etapa. Bytové domy spolu ponúknu 512 bytov.
Výber plánovaných projektov
Celkovo chcú do plánovaných projektov zainvestovať ďalších 235 miliónov eur.
Nordcity Obchodná II
Rozloha: kancelárie 14 142 m², retail 1 206 m², iné 4 970 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2025 a 2027
Lokalita: Žilina
Ide o duchovnú „dvojičku“ Obchodnej s číslovkou II. Bude súčasťou administratívnej IT zóny Nordcity.
Reinoo
Rezidencie Bôrik
Rozloha: byty 7 965 m², retail 1 000 m², iné 6 343 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2025 a 2027/2028
Lokalita: Žilina
Projekt prémiových apartmánov má nahradiť pôvodnú schátralú budovu Výskumného ústavu racionalizácie ložísk. Výstavba je situovaná v strede Žiliny a má kombinovať bytový a obchodný segment. Ponúkne 121 bytov.
Reinoo
Studničky
Rozloha: byty 7 000 m², retail 1 200 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2025 a 2027/2028
Lokalita: Žilina
Projekt je situovaný v centre Žiliny na Predmestskej ulici a development je aktuálne v príprave. Má ísť o rezidenčný projekt ponúkajúci vyše stovku bytov.
Reinoo
Pri Lesoparku
Rozloha: byty 5 286 m², iné 4 836 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2026 a 2027
Lokalita: Žilina
Rezidenčný projekt situovaný v Žiline ponúka 60 bytov. Plánovaná výstavba je medzi rokmi 2026 a 2027.
Rezidencie Solinky
Rozloha: byty 25 197 m², retail 2 180 m², iné 15 306 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2026 a 2028
Lokalita: Žilina
Rezidenčný development vyrastie v Žiline a plánuje ponúknuť 285 bytov. Samotná výstavba bytoviek by mala začať na budúci rok a potrvá približne dva roky.
Pod Zábrehom III
Rozloha: byty 54 500 m², retail 4 900 m², iné 35 000 m²
Začiatok a koniec výstavby: 2025 a 2028 až 2035
Lokalita: Žilina
Ide o tretie rozšírenie púchovského rezidenčného projektu. Ambiciózny development má ponúknuť spolu 650 bytov.
Reinoo
Self-made MD
Veterán online zoznamiek, mediálny guru a aktuálne aj šéf developerskej firmy, ktorá má v pláne expandovať nielen mimo žilinského regiónu, ale aj za hranice Slovenska. Biznismen, srdcom a dušou, aj digitálny nomád Milan Dubec si prešiel bohatou kariérnou centrifúgou, má na konte niekoľko zdarných dealov a v neposlednom rade sa objavil už po tretí raz na obálke Forbes Slovensko.
1997 Prvá online Zoznamka
Šestnásťročný Dubec založil prvý slovenský portál určený na zoznamovanie Zoznamka.sk.
1999 Rok Pokecu
Web Zoznamka.sk sa pretransformovala na Pokec, ktorý vytvoril jednu z najväčších online komunít slovenského internetu.
2000 Azet prichádza
Projekt Azet mal pod svojimi krídlami Pokec, ale neskôr aj ďalšie funkcie ako mailová služba a online mapy.
2005 Nový hráč medzi spravodajskými webmi
Dubec založil spravodajský portál Aktuality, ktorý sa o päť rokov neskôr stal súčasťou vtedajšieho vydavateľstva Ringier Axel Springer.
2010 Predaj
Zakladateľ Azetu predal väčšinový podiel vydavateľstvu Ringier Axel Springer.
2011 Developerské začiatky
Milan Dubec sa rozhliada po nových projektoch a zakladá developerskú firmu Reinoo.
2013 Smer gastro
Podnikateľ založil online donášku jedla Bistro.sk, ktorá patrila pod krídla Azetu.
2014 Mediálny hráč
Dubec sa stal CEO vo vydavateľstve Ringier Axel Springer, ktorý má v portfóliu nielen Aktuality, ale v tom období aj denník Nový Čas. Vo vydavateľstve zostal vo funkcii do roku 2019. Aktuálne je Dubec členom dozornej rady Ringieru a 13-percentným podielnikom spoločnosti.
2015 V hľadáčiku online inzercia
Dubec založil spoločnosť United Classfieds, ktorá sa stala agregátorom realitných a auto-moto portálov.
2021 Regionálna sieť
Dubec investuje do regionálnych médií. Začal v Žiline portálom Žilinak.sk a v hľadáčiku mal aj ďalšie krajské mestá. Postupne sa jeho mediálna iniciatíva rozšírila do siete regionálnych spravodajských webov.
2022 Osobnosť roka
Milan Dubec získal ocenenie magazínu Forbes Osobnosť roka 2022 ako predstaviteľ celého podnikateľského sektora, ktorý sa zmobilizoval na pomoc Ukrajine.
2023 Elfovia proti trollom
Dubec investuje do startupu Elv.AI, ktorý sa špecializuje na moderáciu problematického obsahu na sociálnych sieťach. Dubec kúpil 1,5-percentný podiel vo vydavateľstve petit Press, ktoré má v portfóliu denník Sme, ale aj regionálne mutácie MY.
2025 Tretia obálka
Dubec sa stal po tretí raz obálkovou tvárou Forbes Slovensko a v profilovom rozhovore prezradil viac o plánovanej expanzii v developerskom segmente.
