Markus Miele a Reinhard Zinkann spolu šéfujú jednej z najznámejších európskych rodinných firiem. Hoci v ich prípade treba pripomenúť, že v spoločnosti Miele zastupujú dve rodiny, ktoré tohto výrobcu luxusných kuchynských spotrebičov, práčok či vysávačov do domácností i pre priemysel ovládajú už 124 rokov. So zástupcami štvrtej generácie vo firme hovoríme o varení budúcnosti, (ne)užitočnosti konektivity zariadení aj o Stevovi Jobsovi.
Ich prastarí otcovia by sa možno čudovali, kam sa medzičasom firma dostala. Vlani prekonala obrat päť miliárd eur, zamestnáva vyše 23-tisíc ľudí a okrem Nemecka má závody v ďalších piatich krajinách. A možno nie: veď svojim nasledovníkom zakladatelia, ktorí firmu rozbehli v roku 1899 v Herzebrocku v Severnom Porýní-Vestfálsku (Miele doteraz sídli v neďalekom mestečku Gütersloh), odovzdali chuť inovovať, robiť veci „stále lepšie“.
To v dnešnej dobe znamená napríklad pripojiť rúry, varné dosky či práčky na internet – ale nerobiť to samoúčelne, ako Miele a Zinkann počas rozhovoru v bratislavskom zastúpení firmy zdôraznia viackrát. Počas neho sa do rozprávania zapojí aj Peter Virsik, senior viceprezident pre južnú a východnú Európu.
Začnime analógiou na známu vetu z tech sektora o dlhoočakávanej zmene, ktorá neprichádza: kde je moje lietajúce auto? Takže – kde je moja chladnička, ktorá automaticky objedná chýbajúce jedlo a ingrediencie?
Markus Miele: To je na začiatok skvelá otázka! (smiech) Samoobjednávajúca chladnička je v médiách možno už pätnásť rokov, ale nemyslím si, že by spotrebiteľom prinášala nejaké benefity. V skutočnosti ju nikto nechce, lebo vy chcete rozhodovať, čo budete jesť, a nechcete, aby chladnička objednávala stále to isté. Ide skôr o to, ako vytvoriť inteligentné zariadenia, ktoré vďaka konektivite, pripojeniu na internet, prinesú iné benefity.
Čo teda spotrebitelia na zariadeniach s konektivitou ocenia, aby nešlo len o samoúčelné pripojenie na internet?
Miele: Existuje množstvo užitočných benefitov. Napríklad sme priniesli „nástenku spotreby“, aplikáciu, v ktorej uvidíte trebárs spotrebu energie a vody vašej umývačky. Je to zaujímavé? Nepochybne. Ľudia zvyknú používať na umývanie programy, ktoré nie sú najefektívnejšie. Majú pocit, že čím dlhšie umývačka ide, tým je spotreba vyššia.
V skutočnosti je to naopak. My sme vymenili čas za energiu a aplikácia vám povie, že môžete ušetriť. Alebo si viete cez ňu nastaviť, aby sa vaše nachystané suroviny v rúre začali pripravovať tak, aby ste mali o siedmej navarenú večeru.
Máme napríklad funkcionalitu MealSync, kde kamera v rúre rozozná druh jedla a podľa toho nastaví správny program. Alebo máme vlastný prací prostriedok, ktorý vie aplikácia objednať, ak to, samozrejme, odobríte. To všetko sú funkcionality, ktoré máte len vtedy, keď máte zariadenie pripojené na internet.
Začiatky firmy Miele siahajú do roku 1899 a do Severného Porýnia-Vestfálska. Foto: archív Miele
Reinhard Zinkann: Keď sme rozmýšľali nad pracími práškami, zamýšľali sme sa aj nad tým, ako by sme obmedzili to, že ľudia ich zvyknú používať priveľa, v priemere až o tridsať percent. Prišli sme s riešením nášho vlastného tekutého prostriedku, ktorý inak nasadzuje enzýmy a bielidlá.
Peter Virsik: Naša práčka sa vás spýta, či máte bledú alebo tmavú bielizeň a aká je úroveň jej znečistenia. Sama zistí, koľko jej je a podľa toho zvolí množstvo nášho pracieho gélu a prací cyklus. Tým vám šetrnejšie operie veci, ale aj ušetrí energiu a peniaze.
Ako tieto programy zákazníci reálne využívajú?
Miele: Pýtame sa ich, či sa s nami chcú podeliť o údaje o používaní a deväťdesiat percent z nich hovorí áno. Takže máme veľa dát a zároveň sme dali sľub, že ich budeme využívať len na zlepšovanie našich produktov. Na základe toho vieme, ako máme ďalej smerovať využívanie konektivity zariadení.
Vyhľadávajú takéto technologické „vychytávky“ skôr mladší zákazníci?
Miele: Ani nie. Dnes už majú všetci smartfón a využívajú na ňom rôzne aplikácie. A nie sú to teda iba mladí ľudia. Ide skôr o to, čo im konektivita prinesie. Vlastne mám dobrý príklad ešte z roku 1994, keď sme priniesli predchodcu takýchto inteligentných zariadení. Bola to stupnica, na ktorej ste videli zostávajúci čas prania alebo sušenia. Mysleli sme si, že si toto zariadenie kúpia skôr mladší zákazníci, ale bolo to naopak. Práčky mali ľudia často v suteréne a práve starší oceňovali, že neprídu pre bielizeň príliš skoro, že nemusia zbytočne chodiť po schodoch.
Markus Miele
Pravnuk zakladateľa Carla Mieleho sa narodil v meste Gütersloh, kde firma doteraz sídli. V Karlsruhe študoval hospodárstvo, doktorát získal na Univerzite St. Gallen. Po skončení štúdia pracoval v inej nemeckej rodinnej firme, výrobcovi autodielov Helle. Do rodinného podnikania v Miele sa zapojil v roku 1999. Od roku 2002 vo firme zastupuje rodinu ako jeden z dvoch riaditeľov.
Cez zastúpenie či importérov ste prítomní na sto trhoch sveta. Existujú výrazné rozdiely v tom, čo ľudia od zariadení do domácnosti očakávajú?
Zinkann: Určite áno. Ľudia majú rôzne zvyklosti pri varení, rôzne prístupy, rôzne želania. Rozdiely sú aj v tom, či žijete vo veľkých metropolách – a je jedno, či je to New York, Tokio či Sydney –, alebo či žijete na vidieku. Či máte malú alebo veľkú kuchyňu, a teda či máte miesto na viac kuchynských zariadení alebo nie. Či máte deti, alebo varíte len pre seba. Či používate sporák len raz ročne, keď doň vložíte moriaka, a inak chodíte do reštaurácií, alebo varíte veľmi často.
V rôznych regiónoch využívajú ľudia, samozrejme, špecifické recepty a tie si tiež vyžadujú napríklad rozličné teploty, ktoré musí zariadenie dosiahnuť. Svet je veľmi pestrý. Jediné, čo hovoríme, že musí byť jednotné, je dizajn našich zariadení: ten musí byť nenápadný, nadčasový, aby sa hodil do každej kuchyne. A tiež užívateľské rozhranie musí byť veľmi jednoduché, aby ľudia okamžite vedeli, ako produkt použiť.
Povedal by som, že používanie pary na Slovensku zatiaľ nie je bežné tak, ako sa rozmohlo napríklad v západnej Európe.
Miele: Často sú tam aj technické rozdiely, nie všade majú to isté napätie v elektrickej sieti. A, samozrejme, mnohokrát musíme reagovať na špeciality v jednotlivých krajinách. Napríklad vo Švajčiarsku majú koláč „Schweizer Wähe“, ktorý má veľkú vlhkosť a pečie sa na špeciálnom plechu s dierami, ktorý sa inde v Európe veľmi nepoužíva, takže tam ho dodávame.
Zinkann: Keď sme priniesli parnú rúru na čínsky trh, boli sme presvedčení, že máme ten najlepší produkt – veď ľudia tam už tisícky rokov varia na pare, nie? Až neskôr sme pochopili, že náš produkt nie je ten najlepší na čínsky spôsob varenia.
Reinhard Zinkann
Zástupca druhej vlastníckej rodiny vo firme Miele je pravnukom druhého zakladateľa Reinharda Zinkanna. Študoval vo Freiburgu, na Harvardovej univezite aj v Kolíne. Doktorát z hospodárskych vied získal na Technickej univerzite v Berlíne. Pred nástupom do rodinnej firmy v roku 1991 pracoval v BMW v Mníchove.
V čom bol problém?
Zinkann: Ľudia tam radi pripravujú ryby, lenže vnútro našej parnej rúry nebolo dosť veľké na to, aby sa doň zmestila typicky pripravovaná ryba. Aby ste ju do rúry dostali, museli by ste ju ohnúť, no to v Číne znamená nešťastie, niečo nezdravé. Takže sme náš spotrebič museli prispôsobiť. Aj to je spôsob, ako sa učíme.
Je niečo špeciálne, ako sa spotrebiče používajú v strede Európy?
Peter Virsik: Povedal by som, že používanie pary na Slovensku zatiaľ nie je bežné tak, ako sa rozmohlo napríklad v západnej Európe. Ale príde to i sem. Zvykneme tiež variť viac a pre väčší počet ľudí, aspoň cez víkendy, a viac využívame varnú dosku než rúru, hoci aj tam viete pripraviť – a aj lepšie – množstvo jedál. Varíme tiež tradične, napríklad len pomaly sa tu udomácňuje „sous-vide“ príprava. Naopak, na pečenie používame rúru oveľa viac než na Západe. Hoci nie s parou, pričom napríklad pri pečení chleba by ste tak dosiahli lepšie výsledky.
Majú podľa vašich prieskumov mladí ľudia stále záujem o varenie?
Miele: Majú, ale varia inak než staršia generácia. Tradične sa deti učili variť od mám, to už úplne neplatí. Vidíme, že je tu medzigeneračný rozdiel a práve mladým ľuďom pomáhajú automatizované programy varenia.
Nedosiahnu možno najlepší možný výsledok, ale je to pre nich nástup k vareniu a časom už začnú variť bez nich. Nakoniec, varenie je populárne – keď budete kdekoľvek na svete prepínať televízne programy, určite natrafíte aspoň na jeden, kde sa práve varí či pečie. Takže je tu veľký záujem, no vedomosti možno zaostávajú. Túto medzeru sa snažíme zaplniť.
Zinkann: Je to spôsobené aj spoločenským vývojom. Matky staršej generácie boli väčšinou doma, starali sa o domácnosť, no teraz obaja dospelí zvyčajne pracujú a majú menej času na kuchyňu, ak to práve nie je ich hobby. Naším typickým zákazníkom však nie sú práve tridsiatnici, zvyčajne sú to ľudia nad štyridsať rokov, pre ktorých je to už zrejme druhý set zariadení do domácnosti. Mladší zákazníci však už vyrastajú na digitálnych technológiách a chcú ich aj od nás.
Čo to znamená pre budúcnosť firmy? Že sa viac meníte na technologickú firmu než na výrobcu zariadení do domácnosti?
Miele: Podľa mňa je to naozaj o benefite pre spotrebiteľov a nie o tom mať technológiu preto, aby sme ju mali. Máme napríklad varnú dosku s neurónovou sieťou a umelou inteligenciou vnútri, ale zvonku ju spotrebiteľ nevidí, lebo ju chceme využívať na lepšie výsledky pre konečného spotrebiteľa. Vždy sa sami seba pýtame – aké zlepšenie užívateľovi prinesieme? Ale áno, sme tech firma, hoci skôr skryto vnútri zariadení, lebo inak vás môžu spotrebitelia vnímať ako príliš komplikovaných. Užívateľské rozhranie musí byť čo jednoduchšie.
Jeden z prelomových výrobkov firmy – prvá práčka s vlastným elektrickým motorom z roku 1910. Foto: archív Miele
Zinkann: Ale ak sa pýtate na technologickú budúcnosť Miele, tak je len jedna odpoveď. Naši prastarí rodičia dali už na prvý spotrebič dve slová: Immer besser – vždy lepšie. To má dva významy: jedným je fakt, že naše spotrebiče musia byť dlhotrvácne, odolné – a to stále zostáva v našom „genetickom kóde“.
Druhou nohou sú technológie: otcovia zakladatelia firmy mali už vtedy víziu, ktorá urobila viac pre to, aby mali ženy ľahší život v domácnosti, než by urobil akýkoľvek zákon. Ženy mali kedysi veľmi ťažkú prácu, keď si zoberiete len to, že okrem varenia museli napríklad ručne prať. Keby ste navštívili naše múzeum, videli by ste veľa príkladov, kde sme boli v popredí technologických zmien.
V roku 1929 sme priniesli prvú umývačku riadu – hoci v Európe ju vtedy nikto nechcel, nikto ju nepoznal, nikto si ju nemohol dovoliť, lebo stála trojročný príjem pomocnice v domácnosti. Takže si ľudia hovorili, či sa naša firma zbláznila, a naozaj to nebol komerčný úspech.
Ale keď po vojne prišla ďalšia generácia, ktorá takéto zariadenie ocenila, boli sme pripravení a mohli sme povedať, že máme najdlhšiu skúsenosť. Takýchto výrobkov tam máme mnoho. Boli sme napríklad prví, ktorí priniesli elektronické kontrolky v domácich zariadeniach, prvé keramické varné dosky, prvé varenie na pare až po našu súčasnú „super rúru“, ako ju ja volám.
Myslíte vašu novinku Dialog rúru využívajúcu elektromagnetické vlny?
Zinkann: Áno. Vedeli sme, že to nebude komerčný úspech, ale chceme skúmať fungovanie tejto technológie a učiť sa z neho ďalej. Potom príde aj komerčný úspech.
Aspoň v našich končinách sa byty skôr zmenšujú. Čo to znamená pre výrobcu domácich zariadení?
Miele: Na celom svete je už nejaký čas trend, že sa spájajú kuchyne a obývačky. Samozrejme, kto má dostatok peňazí, urobí si aj veľkú kuchyňu s množstvom spotrebičov, no je veľa miest, kde je priestor obmedzený. Potom musíte siahnuť po kombinovaných zariadeniach, napríklad po rúrach s konvenčným teplom, ale aj s parnými funkciami. My musíme myslieť na oba prípady.
Zinkann: Napríklad v Japonsku ľudia často žijú v malých bytoch a domy majú neraz veľmi tenké steny. Pre nich je dôležité mať spotrebiče, ako sú práčky, ktoré nie sú hlučné.
Miele: My sa stále pozeráme na to, kde môžeme pridať hodnotu, kde môžeme byť lepší. Nikdy nebudeme najväčší a vo väčšine prípadov ani najrýchlejší, nikdy nebudeme ani najlacnejší, ale vždy chceme byť najlepší.
Ste štvrtou generáciou rodinnej firmy. Cítite to osobne ako zodpovednosť pokračovať v dedičstve oboch rodín?
Zinkann: V tomto sme úplne zajedno. Udržať biznis nezávislým, aby bol schopný financovať sa sám, a udržať ho v rukách oboch rodín, ktoré ho budú aj riadiť. To je hlavný cieľ, ktokoľvek bude na čele firmy aj v ďalších generáciách. A za tých 124 rokov sme sa presvedčili, že sme schopní tento cieľ aj napĺňať.
Miele: Spomenuli ste zodpovednosť, tá tam určite je, ale táto minca má dve strany. Tou druhou je radosť – z toho, ako vieme firmu posúvať ďalej, napríklad vďaka digitalizácii, čo je téma, ktorá tu je možno posledných dvadsať rokov.
Cez vlastné pobočky sme prítomní na päťdesiatich trhoch a to znamená rôzne potreby rôznych zákazníkov, na ktoré sa musíme pozerať. Ale vlani sa nám podarilo obratom narásť na 5,4 miliardy eur, čo znamenalo 12,2-percentný rast, čo nám hovorí, že náš biznis vieme stále posúvať vpred. Chceme ho, ako povedal už Reinhard, odovzdať ďalšej generácii ako nezávislý podnik.
Zinkann: Ak by sme obaja nemali radosť z toho, že pracujeme spolu, a z toho, čo robíme, firma by nebola úspešná.
Ako prebieha na praktickej úrovni spolupráca na dennodenných i strategických rozhodnutiach vo firme, ktorú vlastnia dve rodiny?
Miele: V predstavenstve je šesť ľudí, rozhodnutia neprijímame iba my dvaja. Každý pondelok sa stretávame a hovoríme o veciach, ktoré treba riešiť, ktoré projekty chceme rozbehnúť.
Markus Miele a Reinhard Zinkann. Foto: Miro Nôta
Čo sa týka strategických rozhodnutí, musia vždy súhlasiť obe rodiny?
Miele: Určite.
Zinkann: Od založenia firmy bolo vždy jasné, že nikdy nenastane situácia, v ktorej by jedna rodina prehlasovala tú druhú. Uvedomujeme si, že úspešní môžeme byť len spolu.
Bolo ťažké získať miesta výkonných riaditeľov? Možno sa o ne uchádzalo viac členov vašich rodín.
Miele: V akcionárskej zmluve sú ustanovenia o tom, ako sa uchádzať o miesto vo vedení. Museli sme spísať životopisy, poslať naše žiadosti o prijatie…
Takže ste mali riadne prijímacie pohovory?
Miele: Áno.
Zinkann: A bolo ich niekoľko.
Miele: Môj otec videl skúsenosti od našich zákazníkov a hovoril mi, že keď chce napríklad retailový díler elektrických zariadení posunúť svoj biznis synovi alebo dcére, musia sa uistiť, že nastupujúca generácia chce robiť v rodinnej firme a je na to dostatočne kvalifikovaná.
To musíme zaistiť aj v našich procesoch. Ak nezafunguje niečo z týchto dvoch predpokladov – buď človek nechce, alebo nevie robiť túto prácu –, vytvoríte problém vo firme aj v rodine. To je to najhoršie, čo by sa mohlo stať.
Zinkann: Máme jasný proces nástupníctva, ktorý každý pozná, a sme zajedno v tom, že z každej rodiny môže byť iba jeden človek na čele našej firmy. Keby sme mali veľa bratrancov či sesterníc sediacich v predstavenstve, mohlo by to vytvárať problémy.
Pripravujete už na nástup piatu generáciu?
Miele: Ešte sú primladí. Spýtajte sa nás tak o desať rokov. (smiech)
Vaša firma má stále fabriky aj v domovskom Nemecku, krajine s vysokými platmi. Je to súčasť rodinnej tradície, a preto to chcete tak aj udržať?
Miele: Áno, časť produkcie máme v Nemecku. Stále však musíme preskúmavať, čo je ešte udržateľné a čo už nie. Zatiaľ sme však boli schopní vďaka efektívnosti stále vyrábať aj doma a dúfam, že v tom budeme môcť pokračovať. Ale nemôžem vám sľúbiť ďalších sto rokov.
Ako rastieme, nie je to len otázka efektívnosti výroby, ale aj udržateľnosti. Z tohto pohľadu sa často ukazuje, že je múdrejšie vyrábať tam, kde sú naši zákazníci. Naším druhým najväčším trhom sú Spojené štáty, a preto tam plánujeme rozbehnúť aj fabriku. Dáva to zmysel nielen kvôli tomu, že vieme rýchlejšie obslúžiť zákazníkov, ale aj z pohľadu čo najväčšieho obmedzenia vzniku CO2.
Američania sa teraz tiež snažia motivovať firmy, aby vyrábali u nich.
Miele: No nie je to o takýchto stimuloch. Americkí zákazníci takisto majú špecifické požiadavky. Napríklad majú iné rozmery spotrebičov, ktoré sú 30-palcové, teda niečo vyše 75-centimetrové. Majú zvyčajne aj väčšie domovy, hoci možno nie v New Yorku, ako spomínal aj Reinhard, kde sú menšie byty a tam im stačia aj v Európe bežné 60-centimetrové. Zatiaľ tieto väčšie spotrebiče vyrába naša fabrika v Oelde v Nemecku, no výrobu presunieme. Už sme o tom informovali aj ľudí v závode.
V USA máte aj vplyvných a celebritných zákazníkov. Medzi nimi bol aj Steve Jobs, ktorý si vraj dva týždne vyberal s rodinou novú práčku, až sa rozhodol pre európsku Miele.
Miele: Máme tam veľa známych klientov, no nezvykneme o nich hovoriť, kým sa oni nerozhodnú spomenúť nás. Ako Steve Jobs v biografii od Waltera Isaacsona. Keď som to prvýkrát čítal, vravel som si: keby som hovoril s manželkou a rodinou dva týždne o tom, aký spotrebič vybrať, asi by to akceptovali, lebo ja som zaujatý, ale bežné to teda nie je. (smiech)
Steve Jobs bol, povedzme, nekonvenčný.
Miele: Áno, nekonvenčný, a tiež to ukazuje, aký bol aj v takýchto rozhodnutiach zameraný na dizajn, sledoval efektivitu, spotrebu vody, energie. Naozaj posudzoval „celý balík“, nielen jeden aspekt.
Pre vás to musela byť aj skvelá reklama, ktorú si za peniaze nekúpite.
Miele: Absolútne.
Keď udrela pandémia, ako to ovplyvnilo váš biznis? Pri pohľade na vaše rastúce čísla predajov to znie ako príbeh mnohých high-end značiek, ktoré v tejto kríze neutrpeli.
Miele: Ľudia trávili čas hlavne doma a chceli si domovy vylepšiť, to sme videli aj na číslach. Zistili, že je možno čas vymeniť ich menej efektívne spotrebiče za lepšie, takže sme videli rast dopytu na celom svete.
Zinkann: Ľudia nemali kde inde míňať peniaze, tak renovovali kuchyne, kúpeľne. Zároveň platilo, že celý náš priemysel mal veľké problémy s dodávkami dielov, čipov. Zákazníci tak museli čakať dlhé týždne na práčku či umývačku. Objednávky sa tak nahromadili a cítili sme, že aj po skončení pandémie sme mali stále vyššie predaje, keďže sme ich postupne vybavovali. To nám pomohlo vlani.
Koľko trvalo, kým sa dodávky čipov dostali do normálu?
Miele: Zložité to bolo jeden a pol roka, v niektorých produktových skupinách možno aj dva roky. Nešlo len o polovodiče, ale takmer o všetky diely.
Ako bude svet Miele podľa vás vyzerať o desať rokov? Zrejme ešte budete pri kormidle…
Miele: Dúfajme. (smiech) Dovtedy určite ďalej narastieme, máme stále veľký potenciál – možno nie je už taký veľký v Nemecku, ale je silný napríklad tu v strednej a vo východnej Európe, kde je náš trhový podiel stále podpriemerný. Dúfam, že tiež budeme stále vlastnení a riadení našimi rodinami.
Produkty budú vyzerať nepochybne trochu inak. Bude zrejme viac takých, ktoré sú pripojené na internet. Investovať budeme ďalej do produktových kategórií, ktoré tvoria pre nás základ – a to v prípade zariadení pre domácnosti, ale aj pre firemných odberateľov, ako sú nemocnice. Samozrejme, naďalej chceme robiť všetko „immer besser“, máme dosť nápadov.
Zinkann: Markus to hovorí priveľmi jemne. Naša zásobáreň nápadov, inovácií vo všetkých produktových skupinách je preplnená. Keby som bol šéfom predajcov, bol by som šťastný, keby už boli všetky pretavené do reality. Niektoré veci však trvajú. Nie sú to „zázraky na počkanie, nemožné do troch dní“. Ale tie nápady sú úžasné, som z nich nadšený. Neobávam sa preto, že by nám v budúcnosti chýbali novinky.
História Miele
Firma vznikla v roku 1899, keď sa spojili Carl Miele a Reinhard Zinkann a vytvorili Miele & Cie, KG. Firmu doteraz ovládajú obe rodiny v pomere 51:49.
Prvým produktom zakladateľov bolo zariadenie na mútenie masla. Štartovali s 11 zamestnancami v malej fabrike v obci Henzebrock neďaleko Güterslohu, kde sídli firma doteraz. Čoskoro do výroby pridávajú prvé drevené práčky, v roku 1910 s vlastným elektrickým motorom. Výroba sa postupne rozširuje, v rokoch 1912-1914 dokonca nakrátko aj o motorové vozidlá.
Nová produkcia si vyžaduje ďalšie miesta – v roku 1924 otvárajú závod v Bielefelde, ktorý dlho vyrába hlavne bicykle (aj s motorom). Postupne pridávajú umývačky riadu (prvá v Európe je ich výrobok z roku 1929), vysávače, sušičky riadu a kuchynské zariadenia na prípravu jedla.
Firma sa doteraz hrdí tým, že prináša technologické novinky v zariadeniach, ktoré majú byť odolné, vydržať dlhšie než konkurencia a mať preto aj nadčasový dizajn. Produkty spravidla vo vyššej cenovej kategórii predáva na stovke trhov sveta. Výrobky dodáva nielen do domácností, ale i do laboratórií, nemocníc či hotelov.
Po roku 2022 firma oznámila, že jej obrat sa zvýšil na vyše 5,4 miliardy eur a zamestnávala viac ako 23 300 ľudí. Okrem domáceho Nemecka, kde má osem fabrík, má tiež závody v Rakúsku, Česku, Rumunsku, Poľsku a v Číne. Ďalší plánuje otvoriť v USA.
Reinhard Zinkann
Zástupca druhej vlastníckej rodiny vo firme Miele je pravnukom druhého zakladateľa Reinharda Zinkanna. Študoval vo Freiburgu, na Harvardovej univezite aj v Kolíne. Doktorát z hospodárskych vied získal na Technickej univerzite v Berlíne. Pred nástupom do rodinnej firmy v roku 1991 pracoval v BMW v Mníchove.
