„Ak to aj nie je príbeh úspechu, ešte stále to môže byť príbeh plný ponaučenia.“ Optika, ktorou sa zvykneme pozerať, keď mapujeme svet biznisu, predpokladá, že podnikateľky a podnikatelia, ktorí na vás hľadia zo strán Forbesu, dosiahli vo svojej oblasti úspech alebo zakopli na ceste za ním a robia všetko pre to, aby sa znova postavili na nohy.
Ponaučení a odhodlaní ďalej víťaziť. Práve odhodlanie vytvárať v spoločnosti hodnotu, nenechať sa odbiť neúspechom a stále sa usilovať o maximalizáciu (zisku, úspechu, spokojnosti zákazníkov aj zamestnancov, dopadu na spoločnosť) je v samotnom centre toho, čo Forbes oslavuje.
Počas posledných týždňov však priznávam, že táto optika má v sebe pri pohľade na veci verejné istý nádych rezignácie – a to nie je emócia, ktorú by ste na stránkach Forbesu našli. Nemôžeme totiž pri pohľade na verejné dianie rezignovať na obyčajné konštatovanie, že ak niečo nevyjde, vždy je z dlhodobého hľadiska šanca na nápravu.
Niektoré lekcie sú príliš drahé a príliš tvrdé na to, aby sme sa dobrovoľne núkali ich podstúpiť. Drahé by bolo ponaučenie z toho, čo sa stane, keď sa nám nepodarí zachovať verejnoprávnu televíziu (pod akýmkoľvek názvom) ako jeden z pilierov demokracie, najmä v časoch informačného chaosu, keď verejnosť vo veľkej miere verí dezinformáciám.
Takisto ponaučenie z toho, čo príde, keď sa fakty stanú predmetom diskusie a keď namiesto kompetencie bude rozhodovať príslušnosť (a poslušnosť). Ponaučenie z toho, keď pokoru vo verejnej službe nahradí arogancia moci. A hoci namiesto problémov, ktoré krajinu skutočne trápia, upriamuje pozornosť na témy, ktoré sú dobré akurát tak na vytĺkanie politických bodov.
Čo sú skutočné problémy?
Pritom problémov nemáme málo: od nadmerného a drahého zadlžovania krajiny cez dlhodobo slabé čerpanie eurofondov až po problémy v kľúčových oblastiach, ako sú zdravotníctvo či školstvo.
Je práve toto obdobie, keď je tou najpálčivejšou témou v spoločnosti transformácia fungujúcej verejnoprávnej televízie? Alebo by si pozornosť predstaviteľov štátu zaslúžili iné témy? Ako sa pripraviť na to, že Slovensko čakajú jedny z najvyšších nákladov spojených so starnutím obyvateľstva v rámci celej Európskej únie, čo podotýka aj Národná banka Slovenska v májovej správe o finančnej stabilite? A ako pritiahnuť späť mladú generáciu a ukázať jej, že odchod do zahraničia nemusí byť jediným spôsobom, ako hľadať vyššiu kvalitu života?
Najdrahšie lekcie sú tie, ktoré dostaneme dvakrát. Bolia najviac a môžeme si za ne sami. Múdri ich rozpoznajú skôr, ako si zarobia na ďalšie. Dokážeme sa pozerať na svet múdro?
Za žiadnych okolností nemôžeme rezignovať na múdre rozhodnutia. Pokračovať v hre (aj keď okolnosti nevyzerajú nádejne) a zotrvať je v úplnom jadre tohto športového čísla. Obranca Dávid Hancko sa ešte ako dorastenec po viacnásobných zraneniach posťažoval, kto asi bude chcieť futbalistu s dvomi zlomenými nohami.
Dnes je z neho s odhadovanou trhovou hodnotou 35 miliónov eur najdrahší slovenský futbalista súčasnosti a zaujímajú sa o neho špičkové kluby od Liverpoolu po Neapol. Branislav Jašurek sa dal na dráhu futbalového agenta po tom, ako mu ešte ako profesionálnemu hráčovi zistili vrodenú srdcovú chorobu. Po dekáde už so svojou agentúrou zastupuje najúspešnejších hráčov regiónu, okrem Hancka i Stanislava Lobotku, a pootvoril si dvere aj na čínsky trh.
V tomto čísle nájdete aj príbeh športového úspechu dvojgeneračného hokejového dua Branka Radivojeviča a syna Luku.
Prajem vám, aby ste si toto športové číslo vychutnali a načerpali chuť víťaziť, pretože vaše víťazstvá bude táto krajina ešte výrazne potrebovať. A ako zanietení športoví fanúšikovia dobre vedia, žiaden zápas nie je prehratý, pokým hra trvá.
