Každý z nás sa už asi ocitol v situácii, v ktorej si nebol istý, ako správne zareagovať – keď nám napríklad niekto počas stretnutia skákal do reči alebo si vedúci tímu privlastnil naše nápady, prípadne pri dôležitej prezentácii alebo pracovnom pohovore. Vyhýbanie sa riešeniu problémov však môže napáchať ešte viac škody a vytvoriť napätú atmosféru na pracovisku.
Podľa agentúry Gallup je angažovanosť zamestnancov na historicky najnižšej úrovni a konflikty na pracovisku sú naopak na vzostupe. Podľa týždenníka Newsweek, ktorý sa odvoláva na správu spoločnosti WorkNest, tvoria konflikty medzi kolegami približne 50 percent všetkých sťažností na pracovisku a 60 percent zamestnancov nikdy neabsolvovalo školenie zamerané na ich zvládanie.
Foto: Freepik / pch_vector
Foto: Freepik/pch_vector
Workhuman 2024 taktiež poukazuje aj na to, že 60 percent zamestnancov sa stretáva s rôznymi „nepísanými pravidlami“, ktoré spôsobujú nedorozumenia v komunikácii . Iní sa sťažujú, že neadresné rozhovory spôsobujú úplný rozpad pracovných vzťahov, ktoré prechádzajú do zatrpknutosti.
Slabá komunikácia manažmentu
Takmer 75 % zamestnancov tvrdí, že ich zamestnávatelia nevyškolili manažérov na vedenie tímu, nezaviedli tímové pravidlá alebo normy pre stretnutia a nespresnili postupy práce na diaľku.
Tretina amerických náborových manažérov očakáva, že fluktuácia zamestnancov vo firmách sa tento rok zvýši, čo ich bude stáť v priemere 36 295 dolárov ročne. Riešenie náročných rozhovorov a vypočutie si zamestnancov môže pomôcť spomaliť fluktuáciu a vytvoriť menej toxické pracovné prostredie.
Podľa doktorky Jenn Gunsaullus, sociologičky a odborníčky na vzťahy, sa proces riešenia nepríjemných rozhovorov začína vlastným strachom z otvorenia citlivej záležitosti pred kolegami. Jeho dôsledkom je, že nielen zamestnanci, ale aj mnohí vedúci pracovníci sa vyhýbajú riešeniu náročných tém.
Sociologička ponúka päť tipov, ako sa naučiť riešiť ťažké témy, ktorým sa všetci vyhýbajú:
1.Identifikujte, čo je podstatou vášho strachu
Gunsaullus nám prostredníctvom e-mailovej komunikácie vysvetlila, že keď pracuje s klientmi na strachu z komunikácie na pracovisku, začína tým, že si ujasní, akých pocitov a okolností sa presne boja. „Najprv zvážte, akým emóciám sa snažíte vyhnúť,“ radí.
„Vieme, že ide o strach, ale môžu to byť aj emócie ako úzkosť, rozpaky, hanba, frustrácia alebo hnev. Tie by mohli prameniť z toho, že vás niekto vníma ako hrubého, urážlivého, hlúpeho, nehodného, privilegovaného, príliš hlasného či nekontrolovateľného.“
„Možno sa bojíte, že vás budú vnímať ako hlúpeho alebo niekoho, kto si nezaslúži byť na danej pozícii a nakoniec sa bojíte, že vás vyhodia z práce. Ak zistíte, čo konkrétne vás znepokojuje, pomôže vám to identifikovať problém a riešiť ho.“
2. Vedenie so súcitom
Sebaúcta je dôležitá zručnosť, ktorú treba rozvíjať. Ako každá zručnosť, aj táto si vyžaduje prax, aby ste mohli využívať výhody, ktoré vám prináša v kariére. Gunsaullus súhlasí s tým, že cvičenie sebaúcty je dobrým východiskom na pestovanie si sebadôvery v rozličných situáciách.
„Zlepšujte sa v prijímaní svojich obáv a nepríjemných pocitov pri určitých rozhovoroch s láskavosťou a srdečnosťou voči sebe samému,“ odporúča. „Je dôležité si uvedomiť, že mnoho ľudí na pracoviskách po celom svete bojuje s podobnými obavami a pocitmi nepohodlia, či už ide o veľkú prezentáciu alebo pracovný pohovor. Jednoducho v tom nie ste sami. Všetci sme ľudia a všetci robíme chyby.“
Navrhuje pristupovať k rozhovorom so zvedavosťou, láskavosťou a snažiť sa pochopiť názory a emócie druhých. „Táto kombinácia ľudskosti a sebalásky nám pomáha nájsť motiváciu vyjsť zo stereotypu a vypestovať si určitú dôveru.“
3. Cvičenie na zvýšenie sebadôvery
Sociologička predstavuje jednoduché cvičenie, ktoré môžete využiť, ak sa chystáte napríklad na dôležité stretnutie a viete, že budete musieť vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Pomôže vám to totiž zvýšiť sebadôveru.
Freepik/Drbotdean
Foto: Freepik/Drbotdean
Postavím sa pred zrkadlo, vystriem sa, pozriem sa sama sebe do očí a niekoľkokrát poviem: „Kto je táto žena/muž?“ Potom odpoviem: „Si to ty!“ Prstom ukážem na seba. Znižuje to napätie, pomáha vám to brať sa menej vážne a zároveň si viac dôverovať.
4. Zlepšujte sa v počúvaní iných
Gunsaullus apeluje aj na zlepšovanie sa v pozornom počúvaní seba samého aj širšieho okolia s otvorenou mysľou, empatiou a kladení lepších otázok. Vedúcim pracovníkom to pomáha prehĺbiť porozumenie, vytvárať si lepšie partnerstvá a kultivovať kultúru spolupráce na pracovisku.
Trvá na tom, že v súčasnosti firmy vedú dlhšie pohovory a práve vďaka lepšej schopnosti počúvať sa navzájom sa strohé dialógy menia na plynulejší rozhovor a pomáhajú budovať vzťahy.
„Aktívne počúvanie druhých im dáva vašu plnú pozornosť a udržiava váš zámer porozumieť. Neprerušujte ich, nesúďte, neopravujte, nedávate im rady ani ich nenapravujte. Rovnako ako veľkorysé počúvanie, aj veľkorysé zdieľanie zahŕňa vyslovenie vašich myšlienok a nápadov prostredníctvom rovnakého pochopenia a láskavosti,“ zdôrazňuje.
„Používajte oslovenie ‚ja‘, vďaka čomu vyjadríte vaše vlastné emócie a presvedčenia. Opýtajte sa, čo si o vašich nápadoch myslia druhí a pýtajte sa na ich názory, čím podporíte podporné a otvorené komunikačné prostredie.“
5. Budovanie pevných vzťahov
„Rovnako ako ľahkosť, ktorú pociťujete pri rozhovore s dlhoročnými priateľmi, aj budovanie pevnejších vzťahov s vaším tímom vám pomôže komunikovať efektívne a účinne,“ tvrdí Gunsaullus.
Zdôrazňuje prejavovanie skutočného záujmu o životy a názory ostatných, čo pomôže oživiť komunikácie.
„Pred zapojením sa do konverzácie si urobte cvičenie na posilnenie sebaúcty a klaďte zvedavé otázky. Dozviete sa vďaka nim viac o záujmoch a hodnotách iných. Ak počujete kolegov hovoriť
o niečom, čo robili minulý víkend, položte doplňujúce otázky, aby ste sa dozvedeli viac. Budovanie vzťahu prostredníctvom empatie a porozumenia môže pomôcť prekonať komunikačné bariéry na pracovisku,“ uzatvára.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je Bryan Robinson, Ph.D..
