Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska poskytuje už viac ako 30 rokov bezplatné sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu klientom vo všetkých krajoch. Je známa aj svojou verejnou zbierkou Biela pastelka.
Je polovica októbra a v mestách na celom Slovensku sa koná dopravno-preventívna aktivita Deň bielej palice.
Cieľom je zistiť, ako vodiči reagujú na nevidiacich. Výsledok organizátorov prekvapil. Na signál nevidiaceho, že chce prejsť cez priechod pre chodcov, tento rok nereagovalo takmer 20 percent vodičov.
„Veľa kolegov z jednotlivých krajov sa stretlo s množstvom necitlivo reagujúcich až arogantných vodičov. Padli dokonca aj slová o tom, že daný človek už nikdy nikomu nezastaví a želá im to najhoršie. Je to smutné,“ konštatovala Ivana Frčová, hlavná koordinátorka Dňa bielej palice na cestách.
Aktivitu každoročne organizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru.
Celkovo sa im tento rok podarilo odsledovať 6 060 vozidiel, z ktorých 1 205 vodičov nereagovalo na signál nevidiaceho, keď chcel prejsť cez cestu.
Najlepší výsledok dosiahol Trenčiansky kraj, v ktorom nezastavilo pred priechodom 11,2 percenta vodičov, pričom najhorším krajom sa stal Trnavský, kde nespustilo nohu z plynu až 26,3 percenta vodičov.
Platobná karta pre nevidiacich
Deň bielej palice nie je jediná aktivita, ktorej sa venuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. V roku 2024 sa zamerala na prístupnosť vo všetkých jej podobách, teda komunikácie, architektonického prostredia aj online priestoru.
Zdroj: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
„Prístupný znamená, že osoba so zrakovým postihnutím dokáže prečítať informácie rovnako ako vidiaci, hoci s technickými pomôckami. Nemalo by sa stať, že nedokáže prečítať nejakú webovú stránku alebo formulár, prípadne niečo nebude vedieť vyplniť,“ približuje Ján Podolinský, predseda ÚNSS.
Organizácia upriamila pozornosť aj na kolobežkárov na chodníkoch, ktorí sú pre samostatný pohyb ľudí so zrakovým postihnutím značnou komplikáciou. „Súčasťou našej práce nie je na rôznorodé bariéry len upozorňovať, ale sa aj podieľať na pomoci s ich odstraňovaním,“ hovorí Podolinský.
Príkladom sú platobné karty s dizajnom pre ľudí so zrakovým postihnutím, ktoré na Slovensku priniesla pätica bánk až v roku 2024. Ide o unikátnu platobnú kartu s výrezom na jednej strane, ktorá uľahčí každodenný život nevidiacim a slabozrakým ľuďom. Zaoblený výrez označuje debetnú kartu, hranatý kreditnú a trojuholníkový predplatenú kartu. Na Slovensku ich ponúkajú banky 365.bank, ČSOB, mBank, UniCredit Bank a VÚB banka.
Štátna pomoc zaostáva
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska vníma zvyšujúci sa záujem o filantropiu, privítala by však aj rýchlejšie opatrenia zo strany štátu. „Veľké firmy začínajú mať záujem o podporu neziskových organizácií, napríklad už dlhodobo nás podporuje spoločnosť Billa Slovensko. Asi najznámejším výsledkom našej spolupráce je program Zdravé oči už v škôlke, vďaka ktorému sme zmerali zrak už viac ako 130-tisíc deťom. V priemere u 14 až 15 percent detí nájdeme odchýlku, ktorú treba riešiť s oftalmológom,“ uvádza Podolinský.
Program je v materských školách už etablovaný a je oň taký záujem, že v deň spustenia registrácie bol naplnený Trenčiansky kraj a o pár dní nestačila kapacita ani vo všetkých zvyšných krajoch.
„Billa školí svojich zamestnancov, aby vedeli, ako pristupovať k nevidiacemu či slabozrakému klientovi. Umožnila nám celoročne umiestniť vo svojich prevádzkach pokladničky a jej zamestnanci nám pomáhajú aj dobrovoľnícky. Je to ideálny príklad spolupráce, ktorý sa pretaví nielen do zmysluplných projektov, ale aj do vzájomného priateľstva,” dopĺňa Podolinský.
Zdroj: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
Súkromná zbierka ako náhrada
Samosprávy majú zákonnú povinnosť financovať typy služieb, aké poskytuje ÚNSS, avšak realita je odlišná. Každé VÚC má vlastné špecifiká financovania služieb a následného vykazovania použitia finančných prostriedkov, preto je náročné udržať jednotné služby v rámci celej organizácie. Nepomáha tomu ani štát a takmer neexistujúci priestor dostať sa k externému financovaniu.
„Systém štátnych dotácií je veľmi nestabilný a nie je možné efektívne plánovať aktivity. Výzvy buď nie sú, alebo sú vyhlasované neskoro. Podmienky čerpania týchto financií sú často veľmi obmedzujúce a neodrážajú potrebu reálne očakávaných nákladov. Taktiež nezohľadňujú ani reálne ekonomické podmienky, ako je zvyšujúca sa minimálna mzda, inflácia, rastúce náklady a ďalšie,“ menuje Podolinský.
Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska by pomohlo, keby existoval systém financovania aj na dlhšie ako jednoročné obdobie. Prínosom by pre organizáciu dokázalo byť aj to, keby mala širšiu možnosť oprávnených nákladov ako v súčasnosti.
Kým sa situácia nezmení, bude odkázaná aj na príjem z verejnej zbierky Biela pastelka, v ktorej sa jej tento rok podarilo prekročiť čiastku 300-tisíc eur. Financuje z toho prácu odborníkov, ktorí ročne pomôžu zhruba tritisíc klientom.
„Nevidiaci človek je rovnaký ako všetci ostatní. Má svoje zručnosti, záľuby a chce byť užitočný. Neraz však k tomu potrebuje pomoc okolia. Tá pomoc je často i nepriama a týka sa prístupnosti. Ak sa všetci budeme snažiť robiť veci prístupne, uľahčíme život mnohým nevidiacim, ale aj inak zdravotne postihnutým ľuďom,“ uzatvára Ján Podolinský, predseda ÚNSS.
