Počas nasledujúcich pätnástich rokov sa zdvojnásobí dopyt po elektrine, no počet elektrární dvojnásobný nebude. Aj keď vzniknú nové, zelené zdroje, Európa sa musí zamerať aj na úsporu energií či energetickú účinnosť.
Európska únia si túto cestu nalinkovala v Green Deale a teraz sa ju snaží napĺňať. „Pokiaľ ide o ciele v rozvoji obnoviteľných zdrojov Európy pre rok 2030, máme dnes splnených viac než 40 percent. Je pravdou, že sme pozadu napríklad v prípade veterných fariem,“ hovorí v rozhovore viceprezidentka francúzskej spoločnosti Schneider Electric pre európske operácie Gwenaelle Avice Huet.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Tá sa okrem obchodných operácií zaoberá aj udržateľnosťou, ktorá je pre ňu veľkou témou – patrí k zástancom Green Dealu aj elektromobility, ktorá sa v našich končinách práve rozvíja oproti Západnej Európe pomerne vlažne.
„Z našich prieskumov vieme, že hlavným problémom sú určité mýty, ktoré na českom trhu panujú,“ hovorí Huet v rozhovore pre český Forbes a naráža napríklad na obavy z dlhého nabíjania elektrovozidla. „To platilo možno na začiatku, ale s novými technológiami už to tak nie je.“
Vypracovali ste sa až na výkonnú viceprezidentku Schneider Electric pre prevádzku v Európe a teraz je vašou témou aj udržateľnosť? Tú rieši celý svet.
Týmto smerom sme sa vydali už pred pätnástimi rokmi. Je to dnes naozaj veľká téma nielen pre nás, ale pre celý svet. Máme vyše 150-tisíc zamestnancov, v minulom roku naše tržby dosiahli približne 34 miliárd eur, z toho 70 percent pripadá na energetický manažment a 30 percent na priemyselnú automatizáciu.
Sústredíme sa tiež na energetickú účinnosť budov, ktoré majú veľký potenciál na úspory. V tom vidíme veľkú príležitosť najmä pre Česko. Staráme sa aj o prenosovú sústavu.
Osobne som v Schneider Electric tri roky. Mala som okrem iného na starosti stratégiu udržateľnosti, udržiavanie spokojnosti s kvalitou a tiež fúzie a akvizície. V septembri sa však moja rola zmenila a dnes mám na starosti celoeurópske operácie. Starám sa teda o všetko, čo sa týka našich obchodných činností v Európe.
Akí veľkí ste v Európe?
V celej Európe máme približne 60-tisíc zamestnancov. Svedčí to o význame európskeho trhu pre nás – keď tu niečo predávame, pochádza to z prevažnej väčšiny z Európy. Zhruba 80 percent našich produktov vyrábame priamo v Európe.
Aj na vašom trhu sa sústredíme na energetický manažment a automatizáciu. Čím ďalej, tým viac sa tiež venujeme takzvanému microgridu, teda mikrosieťam. V každej domácnosti, budove alebo celom podniku môžete oveľa lepšie optimalizovať výrobu elektriny a na druhej strane jej spotrebu. Môžete byť potom menej závislí na sieti, jej prípadných výkyvoch a podobne. Súvisí to aj s prechodom na novú decentralizovanú energetiku.
Viceprezidentka Schneider Electric pre európske operácie Gwenaelle Avice Huet | Foto: Jan Rasch
Viceprezidentka Schneider Electric pre európske operácie Gwenaelle Avice Huet | Foto: Jan Rasch
Idete dnes viac do softvéru ako hardvéru?
Tento trend je zjavný. Odjakživa vyrábame elektrotechnické výrobky všetkého druhu a v posledných rokoch ich čoraz častejšie prepájame v cloude. Vďaka tomu môžeme my aj naši zákazníci lepšie riadiť výrobu a spotrebu energií. V poslednej vrstve sa venujeme aj umelej inteligencii.
Tá vo finále výrobu a spotrebu riadi svojimi algoritmami v závislosti od vonkajšieho svetla, obsadenosti siete a množstva ďalších parametrov. To, čo robíme, je do veľkej miery o prepojených produktoch. Predtým to tak nebolo, preto je to pre nás veľký posun.
Obnoviteľné zdroje a samostatnosť
Transformácia európskej energetiky z uhoľnej na zelenú pre vás musí byť veľkou príležitosťou. V Česku sme si, zdá sa, vybrali jadro.
Každá krajina by vo finále mala byť schopná riešiť vlastnú výrobu energií. Na tom dnes najviac záleží. Green Deal je pre nás dôležitý v tom ohľade, že ukazuje cestu. Je na každom z nás, s čím sa na ňu vydáme.
Ciele máme stanovené, avšak v ich napĺňaní tápeme.
Je však dobré mať ambície. Pokiaľ ide o ciele v rozvoji obnoviteľných zdrojov Európy pre rok 2030, máme dnes viac ako 40 percent splnených. Je pravdou, že sme pozadu napríklad u veterných fariem. Každým rokom vybudujeme 16 gigawattov nového výkonu veterných elektrární, no aby sme dosiahli stanovený cieľ, potrebovali by sme 30 gigawattov.
Je ťažké to splniť už len pre administratívnu záťaž. Len získať stavebné povolenie trvá príliš dlho a v poslednej dobe je problém aj s financovaním z dôvodu vyšších úrokových sadzieb. Ambície Green Dealu sú však zo všeobecného pohľadu dobré. Teraz ich však musíme uskutočniť, nie zbytočne zavádzať nové. Musíme skratka zaistiť, aby sa všetko z papiera zaviedlo aj v praxi.
Je to o kombinácii vhodných technológií
Je teda tempo Green Dealu príliš rýchle? Pre Česko ako uhoľnú krajinu je predsa len ťažšie naplniť už aj tak ambiciózne ciele v porovnaní s jadrovým Francúzskom alebo obnoviteľnou Škandináviou, ktorá už má prakticky hotovo.
Nemyslím si, že by tempo bolo také rýchle. Skôr je potrebné pracovať so správnymi parametrami, pretože nakoniec to bude o kombinácii vhodných technológií. Konkrétne pre Česko už dnes existujú rýchle riešenia, kde jedným z nich je energetická účinnosť. Niektoré riešenia sú síce nekompromisné a je do nich potrebné spočiatku investovať, no neznamenajú ohrozenie vášho pohodlia, napríklad stiahnuť kúrenie na štrnásť stupňov Celzia.
Čo konkrétne teraz máte na mysli?
Myslím tým napríklad to, čomu hovoríme BMS (Building Management System, pozn. redakcie), teda systém riadenia budov. Áno, je to určitá investícia, ktorá sa však vráti do piatich rokov, niekedy aj skôr.
Týmto riešením totiž okamžite znížite energetickú náročnosť budovy o dvadsať až tridsať percent, čím logicky znížite aj účty za energie. Česká republika si len musí uvedomiť ten nevyužitý potenciál.
Mýty na českom a slovenskom trhu
Na druhej strane hovoríte o krajine, ktorá má problém prijať hoci len elektromobilitu.
Práve včera sme o nej hovorili s Asociáciou pre elektromobilitu a na rokovaní bol prítomný aj zástupca ministerstva priemyslu a obchodu. Predmetom diskusií okrem iného bolo, prečo sa elektromobilita rozvíja všade v Európe, ale v Česku nie? Bola to férová otázka.
Z našich prieskumov vieme, že hlavným problémom sú určité mýty, ktoré na českom trhu panujú. Myslím tým napríklad obavy z dlhého nabíjania elektrovozidla. To platilo možno niekedy na začiatku, ale s novými technológiami už to tak nie je. Tieto technológie sa navyše neustále zlepšujú.
Bohužiaľ, mylné predstavy hrajú v odmietaní elektromobility významnú úlohu. Druhým faktorom je, že trh elektromobilov ešte nie je tým hlavným, masovým trhom. To sa však tiež mení.
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Preto treba ľudí presviedčať a pobádať?
Áno, určitá podpora je potrebná. Aj preto české ministerstvo spúšťa podobný program podpory, aký bol pri solárnej energii, ktorý vybraným skupinám finančne pomôže pri nákupe elektrovozidla. Je dôležité okolo elektromobility vytvoriť správnu kultúru a ukázať, ako tieto technológie správne využívať.
Finančná náročnosť a podpora
Vo finále je to všetko o peniazoch. Obyvatelia strednej Európy nemajú také vysoké príjmy ako na Západe, aby si mohli nový elektromobil len tak dovoliť. Platí to aj v prípade Green Dealu – transformácia nás bolí viac ako iných.
Po prvé, osobne sa nepovažujem iba za Francúzku, ale predovšetkým za Európanku. To je veľmi dôležité, pretože tu nejde o súboj jednotlivých krajín, ale celých kontinentov. V Európe sme na všetkom začali pracovať s predstihom a je potrebné, aby sme si náskok udržali.
Pokiaľ ide o otázku ceny, máte pravdu, že väčšinou si myslíme, že tieto technológie sú drahé. Skutočnosť je však opačná. Existuje mnoho technológií, ktoré drahé nie sú. Vaša otázka ohľadom ceny je však správna. Napriek tomu, že zavádzanie nových technológií nevyžaduje extrémne finančné náklady, určitá finančná podpora je nutná – z národných zdrojov aj z prostriedkov EÚ.
Česi však dnes pociťujú rast cien energií a ako hlavného vinníka označujú práve Green Deal.
Toto je opäť mylný dojem. Je to z dôvodu energetickej krízy a nedostatku zdrojov.
To najhoršie z energetickej krízy je však za nami a v Česku sme nedávno riešili napríklad prudké zvýšenie regulovanej zložky, pretože sú potrebné investície do rozvoja sietí. Pre rozvoj solárnych elektrární.
Ľudia si teraz myslia, že energetická kríza je za nami, ale ja by som bola opatrnejšia. Energie je v Európe stále relatívny nedostatok, takže ak by mala prísť veľmi mrazivá zima, môže nás to zaskočiť. Obozretnosť je na mieste.
Na druhej strane, ceny na spotových trhoch pri plyne aj elektrine klesajú. Ide teda opäť o zameranie sa na energetickú účinnosť a zároveň bude potrebná diverzifikácia. Je však pravdou, že budeme potrebné investovať do infraštruktúry, aby v čase veľkých výkyvov spojených so solárnymi elektrárňami a ďalšími obnoviteľnými zdrojmi bola zaistená stabilita siete.
V Českej republike idete týmto smerom?
Áno, môžeme uviesť príklady niektorých budov, ktorým sme pomohli znížiť ich účty za energie. Napríklad v Brne sme presne toto riešili v tamojšom komerčnom areáli Svatopetrská, kde sme dosiahli zníženie spotreby elektriny o štvrtinu, pri vode to bolo o polovicu.
Presne v takýchto projektoch znižovania energetickej náročnosti teraz vidíme riešenie dovtedy, kým zavedieme nové technológie výroby elektriny. Ide vlastne o transformáciu, ktorou spoločnosť musí prejsť. Jednou z ciest je práve modernizácia starších energeticky neúčinných budov, aby boli energeticky efektívne.
Počiatočný náklad vs dodatočná úspora
No zase sme pri cene. Investície vyžadujú dodatočný kapitál.
To áno, avšak keď budovu nastavíte, aby bola energeticky účinnejšia, dosiahnete okamžité energetické úspory, ktoré vám okamžite začnú znižovať faktúry za energie. Tá návratnosť investície sa potom počíta v rádoch nižších rokov.
Vaša pripomienka je však správna – treba presvedčiť spoločnosť a firmy, aby v tom videli benefit, aby do toho išli priamo a bez pochýb.
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Spomenuli ste aj mikrosiete.
Nedávno sme microgrid inštalovali napríklad u jedného automobilového dílera v Olomouci. Čím ďalej, tým viac predáva elektromobily a nechcelo sa mu neustále dookola nabíjať vozidlá za drahšiu elektrinu zo siete – tak sme mu vytvorili mikrosieť, vďaka ktorej pomocou solárnych panelov sám vyrobí elektrinu, ktorou potom môže zadarmo nabíjať vozidlá pre svojich zákazníkov.
Súčasťou systému je aj batéria, do ktorej sa vyrobená elektrina ukladá a ktorú potom možno využiť na nabíjanie vozidiel alebo chod celej predajne, a to v čase, keď je elektrina na trhu najdrahšia. Keď klesne k nule, môže ju odoberať zo siete. Je to podobné ako s umývačkou alebo práčkou, ktorú je vhodné zapínať počas lacnejšieho nočného prúdu.
Cesta von
Je reálne splniť ambiciózne ciele, ktoré sme si ako Európa stanovili?
Ak chceme niečo dosiahnuť, musíme všetko robiť rýchlo a dať tomu patričný dôraz. Dnes je 45 percent nášho úsilia zameraného na dekarbonizáciu dodávok energie, to je naša najväčšia úloha. Zhruba tretinu nášho úsilia však vynakladáme práve na energetickú efektivitu a účinnosť. Tá rovnica je teda viac-menej vyvážená.
Už v roku 2040 počítame, že dopyt po elektrine bude dvojnásobný oproti dnešku, ale neznamená to, že budeme mať dvojnásobný počet elektrární. Určite budeme mať nejaké nové, budú zelené, ale nebude ich skrátka toľko, čo znamená, že sa musíme zamerať aj na čiastkové časti problému. K nim patrí aj úspora energií a ich múdre využitie.
Konkrétne Česko je silne závislé od uhlia. Akú cestu u neho vidíte?
Okrem toho, že má veľký potenciál znižovať energetickú náročnosť budov, tak z hľadiska produkcie budú pre Českú republiku zelené zdroje energie pravdepodobne jadro a plyn. Prechod k zelenej energetike pôjde v Česku cez plyn, ktorý bude súčasťou celej rovnice, avšak ako prechodné palivo.
Vo finále však bude energetika stavaná na jadre a obnoviteľných zdrojoch. Zavádzanie nových technológií je, samozrejme, vždy zložité – často máme falošné predstavy o tom, ako fungujú alebo čo prinesú, no treba si uvedomiť, že pre budúci vývoj sú veľmi dôležité. Posunú nás tam, kam potrebujeme.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Strouhal.
