Všetko sa to začalo, keď sa Aneta Kurta rozhodla vyrobiť si minimalistický stolík z betónu do nového bytu. Hoci nemala technické či umelecké vzdelanie, pustila sa do samoštúdia materiálov a postupov. Stôl sa podaril a s nadšením prišla nová motivácia.
„Nadchlo ma, že keď sa úplný laik pre niečo zapáli, vie dokázať mnohé veci. Môže sa to učiť a skúšať týždeň, mesiac, ale pri pevnej vôli sa to naučí, ak má pre to nadšenie a trpezlivosť,“ hovorí Aneta Kurta.
Odvtedy sa síce venuje tvorbe iných objektov z iných materiálov, stále však s minimalistickou estetikou. Pre čisté a nadčasové línie a jemné farby jej diela vyhľadávajú nielen individuálni zákazníci, ale aj rôzne značky.
Foto: archív Anety Kurta
Typickým výrobkom z dielne mladej dizajnérky sú misy rôznych veľkostí. „Nebolo to o tom, že by som hľadala dieru na trhu, prišlo to samo. Predstavila som si, čo by som chcela mať doma a čo by pôsobilo upokojujúco,“ hovorí autorka.
Náročné začiatky
Hneď v úvode vymenila betón za živicovú sadru. „Samotná sadra sa drobí a nedá sa veľmi používať, keď sa však zmieša so špeciálnou tekutinou, ktorá je na báze živice a polymérov, zmenia sa jej vlastnosti,“ vysvetľuje Aneta. „Po čase je materiál veľmi odolný a nedrobí sa. Nedajú sa z neho jesť polievky, ale je nezávadný.“
Materiál objavila pri prieskume trhu, na postupy prichádzala vlastnými pokusmi a omylmi. „Začiatky boli hrôza, matematika či chémia neboli mojou silnou stránkou. A tu sa všetko musí miešať, merať, vážiť a podobne,“ opisuje proces výroby.
Svoje objekty vyrába zo živicovej sadry. Foto: archív Anety Kurta
Po spracovaní a zatvrdnutí materiálu prichádza brúsenie. „Po prvom pokuse bol celý ateliér od prachu. Celá som bola biela hádam ešte aj týždeň, no postupne som prišla na to, že sa to dá robiť aj inak.“ Svoje výrobky začala fotiť a zverejňovať a zakrátko sa objavili prvé pozitívne reakcie.
Prvá zákazka
Vlastnosti materiálu preverila prvá zákazka pre rakúsku značku kozmetiky Max And Me, ktorá jej tvorbu objavila na sociálnej sieti. Zadanie bolo vytvoriť 250 misiek na kozmetické účely.
„V miske sa mala vyrábať maska z prášku zmiešaného s vodou. Riešila som, či sa bude dať maska používať na pleť,“ spomína Aneta Kurta. „Pýtala som sa na to rôznych odborníkov a vysvitlo, že keď ten materiál raz zoxiduje, už tam neprechádza žiadna chemická zlúčenina.“
V súčasnosti pripravuje deväť svietidiel na objednávku. „Nikdy som nerobila svietidlá, ale mám rada výzvy. Musela som si k tomu naštudovať veľa vecí, ale mám šťastie na ľudí okolo seba, ktorí mi vedia poradiť,“ hovorí.
„Toto je vec, ktorá ma na tom baví, nestagnovať. Baví ma ten proces, kedy sa zdá niečo maximálne nemožné, nakoniec sa to však vždy dá, keď sa človek do toho ponorí a má ‚chtíč‘.“
Moment, kedy začala tušiť, že má jej tvorba potenciál, bolo stretnutie s multidisciplinárnou komunikačnou dizajnérkou Mikinou Dimunovou. Anete chýbalo logo a vizuálna identita, preto to začala riešiť.
„S malou dušičkou som napísala Mikine, vedela som, že o jej služby je veľký záujem. Doteraz je pre mňa nepochopiteľné, že povedala áno,“ spomína. „Dala mi šancu sa rozvíjať a dôverovala mi. Vtedy som si povedala, že to asi bude moja cesta.“
Výroba misky trvá približne dva dni. Cena sa pohybuje podľa veľkosti medzi 120 – 180 eurami. Foto: archív Anety Kurta
Ďalšie spolupráce
Anetina tvorba sa dá nájsť v hoteli Baske Villa v Trenčianskych Tepliciach či v pražskej prevádzke estetickej kliniky Envy, v pop-up store Rajon alebo priamo u nej v showroome na Dobrovičovej ulici v Bratislave.
Pre Envy autorka spolupracovala s interiérovou dizajnérkou Romi Klimekovou. „Romi nevedela nájsť škatuľky na vreckovky, ktoré by sa jej páčili. Oslovila ma, či by som vedela niečo také vyrobiť. Okrem nich som robila aj misky s keramickým umývateľným dnom.“
Na celom procese tvorby ju najviac baví prvotná časť nájdenia tvaru a následné brúsenie. „Mám rada moment, keď sa ponorím do myšlienok a zrazu vidím tvary, ktoré sa začnú spájať,“ opisuje.
„Výsledné brúsenie nerobím strojmi, ale ručne, čiže všetko podrobne prechádzam a hľadám nedokonalosti, ktoré potom zbrusujem. Tá chvíľa, kedy som sama s objektom v ateliéri a spracúvam ho do finálnej podoby, je v niečom magická.“
Nazývať sa umelkyňou sa mi nateraz zdá trochu silné, lebo som nikdy nič príbuzné neštudovala, mám titul z ekonómie a manažmentu podniku,“ hovorí talentovaná Slovenka. Zdroj: archív Anety Kurta
Smer jej tvorby sa Anete ťažko definuje. „To, čo robím, by som nenazvala keramikou, tou je pre mňa práca s hlinou, glazúra a vypaľovanie,“ vysvetľuje. „Nazývať sa umelkyňou sa mi nateraz zdá trochu silné, lebo som nikdy nič príbuzné neštudovala, mám titul z ekonómie a manažmentu podniku.“
Popri vlastnej tvorbe sa venuje set designu a kostymérskym prácam pre reklamy a filmy. Dokončuje portfólio, kde si budú zákazníci môcť pozrieť jej tvorbu. Zatiaľ ho prezentuje na platforme Instagram. V budúcnosti sa chce venovať aj iným materiálom a objektom či spojeniu objektov a ženského tela vo fotografii.
